Mali by sme jesť menej mäsa a viac strukovín, hovoria kampane a výživové odporúčania. Ale koľko je „menej“? Vedci z Dánskej technickej univerzity na to majú odpoveď – 255 gramov týždenne. Podľa ich zistení je toto bezpečné množstvo mäsa, ktoré môžeme jesť bez toho, aby sme poškodili planétu. Platí to však len pre hydinu a bravčové mäso.
Hovädzie mäso sa podľa vedeckého článku, ktorý bol publikovaný v časopise Nature Food, nedá konzumovať v zmysluplnom množstve bez prekročenia planetárnych limitov. Tvrdí to hlavná autorka štúdie Caroline H. Gebara.
„Naše výpočty ukazujú, že aj mierne množstvá červeného mäsa v strave nie sú v súlade s tým, čo je planéta schopná regenerovať z pohľadu environmentálnych faktorov, ktoré sme skúmali. Existuje však veľa iných diét – vrátane tých s mäsom – ktoré sú zdravé aj udržateľné,“ mieni výskumníčka.

Prvým cieľom vedcov bolo zistiť, či je vôbec možné zabezpečiť výživové potreby celej svetovej populácie bez prekročenia planetárnych hraníc. Podľa ich výpočtov je to možné. Ale bude to vyžadovať zmenu v našej konzumácii potravín – globálne aj individuálne, hovorí Gebara.
„Globálna zmena si vyžaduje politické rozhodnutia na najvyššej úrovni, zatiaľ čo individuálna zmena bude oveľa jednoduchšia, ak budeme mať lepšie smernice a rámce podporujúce udržateľné rozhodnutia,“ nazdáva sa.
„Väčšina ľudí si už uvedomuje, že by sme mali jesť menej mäsa kvôli životnému prostrediu aj zdraviu. Ale je ťažké si predstaviť, čo presne znamená ‘menej’ a či to má skutočne vplyv v širšom meradle. Preto sme na základe planetárnych hraníc vypočítali konkrétne číslo – 255 gramov hydiny alebo bravčového mäsa týždenne – ktoré si človek vie reálne predstaviť, keď stojí v supermarkete,“ opisuje Gebara.
Výpočty výskumného tímu zohľadnili viaceré environmentálne faktory, ako napríklad emisie CO2, spotrebu vody a využívanie pôdy, ako aj vplyv konkrétnej stravy na zdravie. Spolu analyzovali viac než 100 000 variácií 11 typov diét a vypočítali ich environmentálne a zdravotné dopady.
A výsledky jasne ukazujú, že strava s aj miernym množstvom červeného mäsa – ako je hovädzie alebo jahňacie – prekračuje planetárne limity.

Naopak, pescetariánska (jediným zdrojom mäsa sú ryby a morské plody, pozn. red.), vegetariánska alebo vegánska strava sa pravdepodobne drží v rámci toho, čo planéta dokáže zvládnuť. Ale aj to závisí od konkrétnych produktov, ktoré sú súčasťou stravy.
Rôzne kombinácie diét, napríklad vegetariánska s mliečnymi výrobkami alebo vajíčkami, môžu byť tiež udržateľné. A presne to chce Gebara, aby si ľudia uvedomili: že udržateľná strava môže mať mnoho podôb.
„Napríklad naše výpočty ukazujú, že je možné jesť syr, ak je to pre vás dôležité, a pritom mať zdravú a klimaticky priaznivú stravu. To isté platí pre vajcia, ryby a biele mäso, ale samozrejme za predpokladu, že zvyšok vašej stravy je relatívne zdravý a udržateľný. Nemusí to byť buď-alebo,“ uzavrela výskumníčka.