Antibiotiká nás zbavia choroby, no môžu potrápiť naše trávenie. Vieme, ako z toho von. Štúdia odhalila, ako sa stravovať po liečbe antibiotikami

Ak ste niekedy užívali antibiotiká, vaša infekcia mohla síce ustúpiť, no váš tráviaci trakt sa môže zotavovať dlhšie. Je to preto, že antibiotiká ničením baktérií v tele nerozlišujú medzi tými „zlými“ a „dobrými“ – a obnova zdravej črevnej mikroflóry po liečbe trvá určitý čas, uvádza portál New Atlas.

Výsledkom môžu byť tráviace problémy ako hnačka, nadúvanie či bolesti brucha. Vedec prirovnal účinok antibiotík k lesnému požiaru v čreve a vašu stravu k tomu, ako sa ekosystém obnovuje po katastrofe.

„Mikrobiom cicavčieho čreva je ako les – keď ho poškodíte, potrebuje sériu presne usporiadaných udalostí, aby sa mohol uzdraviť,“ vysvetlil Eugene B. Chang z University of Chicago. „Ak sa človek stravuje západným spôsobom, tento proces nenastane, pretože takáto strava neposkytuje živiny správnym baktériám v správnom čase. Namiesto toho sa premnožia len niektoré druhy, ktoré ovládnu prostredie a zabránia návratu iných dôležitých mikroorganizmov,“ skonštatoval výskumník.

Čítajte viac Klasiku našich babičiek ospevujú aj celebrity. Superpotravina alebo obyčajná polievka? Toto o vývare hovorí veda

Chang je hlavný autor štúdie, ktorá skúmala, ako môže strava ovplyvniť obnovu črevného mikrobiomu – komunity baktérií v hrubom čreve – po devastujúcich účinkoch antibiotík. Štúdiu publikoval časopis Nature.

Vedci použili dve skupiny myší. Jedna dostávala stravu napodobňujúcu západnú diétu, teda bohatú na tuky a chudobnú na vlákninu. Druhá skupina jedla bežné myšacie krmivo, ktoré má nízky obsah tukov a veľa rastlinnej vlákniny – podobne ako stredomorská diéta.

Obom skupinám podali antibiotiká. Potom sa vedci pokúsili obnoviť ich črevnú mikroflóru pomocou fekálnej mikrobiálnej transplantácie – teda prenosu stolice od zdravých myší, ktoré antibiotiká neužívali, do čriev myší po liečbe.

Čítajte viac Tento bežný problém môže byť jednou z hlavných príčin demencie: Čo robiť, aby ste sa vyhli desivému riziku?

Výsledky ukázali, že tento prístup fungoval u myší, ktoré boli na bežnej myšacej strave. Ich črevá dokázali opäť vytvoriť pestrú komunitu prospešných baktérií. Úspešné to bolo aj u myší, ktoré pred liečbou jedli západnú stravu, no po antibiotikách prešli na „myšaciu diétu“.

Naopak, u myší, ktoré zostali na západnej strave aj pred, aj po liečbe antibiotikami, fekálna mikrobiálna transplantácia nefungovala – črevá nedokázali obnoviť zdravú mikroflóru. Navyše sa ukázalo, že myši na západnej diéte boli náchylnejšie na infekciu salmonelou.

„Nezáleží na tom, aké mikróby cez fekálnu mikrobiálnu transplantáciu do čreva vložíme – aj keď sú ideálne zvolené,“ uviedla Megan Kennedy, hlavná autorka štúdie. „Ak je strava nevhodná, baktérie sa neuchytia, komunita sa neobnoví a diverzita chýba,“ vysvetľuje výskumníčka.

Hoci štúdia bola vykonaná na myšiach, vedci veria, že výsledky sú prenosné aj na ľudí – najmä pre pacientov, ktorí prechádzajú náročnými liečbami ako chemoterapia či transplantácie, kde sa bežne používajú silné antibiotiká.

Čítajte viac Lieky bežne predpisované aj malým deťom súvisia s ich obezitou, varujú pediatri. U dievčat navyše môžu spôsobiť skorší nástup puberty

„Možno môžeme pomocou stravy obnoviť komenzálne mikróby potlačené týmito terapiami,“ povedal Chang. „Mohli by sme tak urýchliť regeneráciu zdravého mikrobiomu a predísť vzniku multirezistentných baktérií,“ dodal.

Úprava stravy pred alebo po liečbe antibiotikami rozhodne neuškodí. Konzumácia viac rastlinnej stravy môže okrem obnovy črevnej flóry znížiť biologický vek, zlý cholesterol, zlepšiť zdravie srdca a dokonca aj funkcie mozgu. Nedávna štúdia tiež ukázala, že výmena masla za rastlinné oleje môže znížiť riziko úmrtia až o 16 percent.

„Začal som veriť, že jedlo môže byť liekom,“ uzatvára Chang. „Vlastne si myslím, že jedlo môže byť aj predpisom – pretože môžeme cielene ovplyvniť zloženie a funkciu črevného mikrobiomu podľa toho, čo jeme,“ uzavrel vedec.