Prekáža vám horká chuť grapefruitu, kapusty, brokolice či dokonca alkoholu? Možno patríte medzi takzvaných „superdegustátorov“. Až jeden z piatich až štyroch ľudí má genetický kód, ktorý spôsobuje túto zvýšenú citlivosť.
Vedci však teraz zistili, že táto vlastnosť je spojená aj so zhoršeným zdravotným stavom, vrátane chronického ochorenia obličiek a bipolárnej poruchy. Na výskum upozornil portál New Atlas.

Vedci z Queenslandskej univerzity pod vedením Daniela Hwanga z Inštitútu molekulárnej bioviedy objavili prekvapujúcu súvislosť medzi osobami, ktoré majú dve funkčné kópie génu TAS2R38, a vyššou pravdepodobnosťou zhoršenej funkcie obličiek alebo výskytu bipolárnej poruchy. Štúdia bola zverejnená v časopise European Journal of Nutrition.
Všetci máme dve kópie génu pre vnímanie horkej chuti – jednu od každého rodiča – no len približne 20–25 % populácie má obe tieto kópie funkčné. U tejto skupiny výskumníci identifikovali tri drobné mutácie – známe ako jednonukleotidové polymorfizmy (SNP) – ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu ochorení obličiek a psychických porúch.

„Gén TAS2R38 ovplyvňuje, ako silno vnímame horkosť v potravinách ako brokolica či ružičkový kel – pre niektorých ľudí sú extrémne horké,“ uviedol Hwang. „Ak nesiete dve kópie tohto génu, ste veľmi citliví na horké chemické zlúčeniny ako fenyltiokarbamid a propyltiouracil,“ vysvetlil vedec.
Tieto receptory pre horkú chuť sa nachádzajú v celom tele – v pľúcach, tráviacom trakte, močových cestách a ústach. Existuje evolučný dôvod, prečo sa tieto receptory zachovali – horkosť je často znakom jedovatých látok, takže vyhýbanie sa horkým chutiam funguje ako prirodzený ochranný mechanizmus. Nedávne výskumy navyše ukázali, že tieto horké chuťové receptory – ktorých bolo identifikovaných asi 25 – môžu zohrávať úlohu aj pri zdravom starnutí.
„Genotyp TAS2R38 bol spojený s rizikom viacerých chronických ochorení, ako sú obezita, kardiometabolické choroby a kolorektálny karcinóm – pravdepodobne prostredníctvom vplyvu na stravovacie návyky,“ uviedli vedci v štúdii. „Receptory TAS2R sa nachádzajú aj mimo úst – v žalúdku, obličkách, dýchacom systéme, srdci, placente či mozgu – čo naznačuje, že ich funkcia presahuje vnímanie chuti,“ opísali.

Pri skúmaní tejto problematiky sa vedci zamerali na tri „zaujímavé varianty“ v rámci funkčných párov génu TAS2R38. Analyzovali údaje od 445 779 jednotlivcov z UK Biobank vo veku 37 až 73 rokov a ďalších 161 625 osôb zapojených do rozsiahlych štúdií asociácie celého genómu (GWAS).
„Alely spojené s citlivosťou na horkú chuť boli spojené so zníženou obľubou a/alebo konzumáciou chrenu, slaných jedál, grepu a alkoholu (konkrétne whiskey, červeného vína a tvrdého alkoholu), so zvýšenou obľubou uhorky a melóna, a so zvýšenou konzumáciou čaju. Zistili sme nové súvislosti medzi horkocitlivými alelami a zhoršenou funkciou obličiek (…) ako aj zvýšeným rizikom bipolárnej poruchy,“ uvádzajú autori vo výsledkoch štúdii.
„Ľudia s týmto génom sú citlivejší na slané chute – menej často si dosoľujú jedlo, pretože im už chutí dostatočne slano,“ povedal Hwang. „Zaujímavé však je, že im chutia stredne slané jedlá a v konečnom dôsledku môžu prijať viac soli, čo môže časom ovplyvniť funkciu obličiek,“ objasnil.
Zatiaľ čo vedci dokázali túto súvislosť určiť na základe známych údajov o strave a črevnom mikrobióme, menej jasná zostáva súvislosť medzi averziou voči horkým potravinám a zvýšeným rizikom bipolárnej poruchy. Štúdia však naznačuje, že tu môže existovať silné genetické prepojenie, čo by mohlo v budúcnosti pomôcť pri tvorbe liečebných stratégií pre pacientov s poruchami nálady.
Štúdia síce nedokazuje priamu príčinnú súvislosť, ale pridáva sa k narastajúcemu počtu dôkazov o tom, že receptory pre horkú chuť majú komplexnejšie biologické funkcie než len ochranu pred jedovatými rastlinami v minulosti.

Táto štúdia poukazuje na možný vplyv genotypu TAS2R38 na chuťové preferencie, konzumáciu potravín, funkciu obličiek a bipolárnu poruchu. Ďalší výskum genetických súvislostí by mohol napomôcť vývoju cielených intervencií a verejno-zdravotných stratégií s cieľom znížiť zdravotné riziká spojené so stravou.
Základné chute sú základné zmyslové vnímania, ktoré nám umožňujú identifikovať a rozlišovať rôzne látky v potravinách. Týchto chutí je päť – každá s vlastným biologickým významom:
1. Sladká chuť
Zdroj: cukry (napr. glukóza, fruktóza), niektoré umelé sladidlá Účel: signalizuje prítomnosť zdroja energie – sacharidov Typické potraviny: ovocie, med, koláče, sladené nápoje
2. Slaná chuť
Zdroj: sodík (najmä chlorid sodný – kuchynská soľ) Účel: udržiava rovnováhu elektrolytov a tekutín v tele Typické potraviny: syry, slané pečivo, údeniny
3. Kyslá chuť
Zdroj: kyseliny (napr. citrónová, octová, mliečna) Účel: upozorňuje na fermentované alebo potenciálne pokazené jedlo Typické potraviny: citrusy, jogurt, ocot, kyslá kapusta
4. Horká chuť
Zdroj: rôzne rastlinné alkaloidy alebo toxíny (napr. kofeín, chinín) Účel: evolučne varuje pred možnými jedovatými látkami Typické potraviny: káva, grapefruit, brokolica, tmavá čokoláda
5. Umami
Zdroj: glutamát (napr. glutamát sodný), niektoré aminokyseliny Účel: signalizuje prítomnosť bielkovín a aminokyselín Typické potraviny: mäso, vývary, syry (parmezán), sójová omáčka, paradajky