Kolistín je silné antibiotikum poslednej záchrany, ktoré sa používa len na liečbu vážnych, život ohrozujúcich bakteriálnych infekcií, odolných voči iným liekom. No ani kolistín nie je neomylný. Rezistencia naň sa celosvetovo šíri, čo ešte viac obmedzuje možnosti liečby a zvyšuje riziko pre infikovaných pacientov.
Vedci z University of Georgia nedávno identifikovali spôsob, akým sa gény rezistencie na kolistín šíria: dovážanými morskými plodmi. V novej štúdii mikrobiológ Issmat Kassem a jeho tím oznámili prvé izolovanie génov rezistencie na kolistín u baktérií z dovážaných kreviet a mušlí, zakúpených na ôsmich potravinových trhoch v oblasti Atlanty, štát Georgia v USA.

Kassem tieto zistenia predstavil minulý týždeň v Los Angeles na ASM Microbe 2025, výročnom stretnutí Americkej mikrobiologickej spoločnosti. Súbežne bude štúdia zverejnená v odbornom časopise mSphere.
„Milujeme morské plody,“ povedal Kassem. Dovážané morské plody sa síce kontrolujú na kontaminanty, no kontroly zvyčajne nezachytia gény antimikrobiálnej rezistencie. „Baktérie, ktoré niesli gény rezistencie na kolistín, sa bežne nekontrolujú,“ vysvetlil Kassem. Tím taktiež zistil, že niektoré z týchto génov sa nachádzajú na plazmidoch – kruhových kúskoch genetického materiálu, ktoré sa môžu prenášať medzi baktériami.
Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami každoročne zabíjajú státisíce ľudí po celom svete a antimikrobiálna rezistencia predstavuje rastúcu hrozbu pre verejné zdravie. Kolistín bol prvýkrát predstavený v 50. rokoch na liečbu infekcií spôsobených patogénnymi gramnegatívnymi baktériami, no mal vážne vedľajšie účinky, vrátane poškodenia nervov a obličiek. V 80. rokoch bol v USA stiahnutý z trhu.

Mnohé krajiny ho však naďalej používali v poľnohospodárstve, ako liek aj ako prostriedok na podporu rastu zvierat. Neskôr bol kolistín znovu zavedený do humánnej medicíny ako jedna z posledných možností liečby rezistentných infekcií. WHO dnes klasifikuje kolistín ako antibiotikum kritickej priority.
V roku 2016 výskumníci objavili tzv. mobilný gén rezistencie na kolistín (mcr), ktorý je „mobilný“, pretože sa dokáže prenášať horizontálne – cez plazmidy medzi rôznymi baktériami. Pred týmto objavom sa vedci domnievali, že rezistencia na kolistín je len dedičná, teda „nemohla preskakovať medzi baktériami“.
Dnes už vedci identifikovali najmenej 10 variantov mcr génov a mnohé ich varianty. Kassem, ktorý sa rezistenciou zaoberá už dve desaťročia, predpokladal, že sa môže šíriť cez medzinárodný obchod s potravinami.
„Naše jedlo pochádza z rôznych častí sveta,“ uviedol. „Ak pôjdete dnes na obed, na tanieri môžete mať suroviny zo 6–8 krajín. Nie všetky krajiny majú prísne pravidlá pre používanie antibiotík v živočíšnej výrobe, takže dovážané potraviny môžu byť nosičom rezistencie,“ doplnil.

V predchádzajúcom výskume jeho tím objavil mcr gény vo vzorkách odpadových vôd v Georgii, spolu s bakteriálnym hostiteľom a plazmidmi, ktoré tieto gény niesli.
Keď následne testovali morské plody z trhov v Georgii, objavili rovnakého bakteriálneho hostiteľa, rovnaké plazmidy aj rovnaké gény, aké predtým zaznamenali v odpadových vodách. „Dobrá správa je, že sme to nenašli v lokálne produkovaných morských plodoch,“ dodal Kassem.
Zároveň varoval, že hoci ich skupina identifikovala jeden zdroj kolistínovej rezistencie, pravdepodobne existujú ďalšie a šíria sa. „Žijeme vo veľmi prepojenom svete,“ povedal. „Veľa cestujeme, naše potraviny putujú po svete, a čokoľvek sa objaví, sa bude šíriť aj cez hranice. Preto je dôležité investovať do monitorovacích systémov, rozšíriť ich a posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie,“ uzavrel výskumník.