Strava má veľký vplyv na to, ako budeme starnúť a či sa u nás vyvinú chronické choroby. Štúdia navyše dokázala pozitívne účinky aj u ľudí tesne pred osemdesiatkou – na zmenu tak nie je nikdy neskoro.
V článku pre portál The Conversation to opísala trojica výskumníkov Adrián Carballo Casla, Amaia Calderón-Larrañaga a David Abbad Gomez, ktorí svoju štúdiu uskutočnili v Centre výskumu starnutia na Karolinska Institutet vo Švédsku.
„Starnutie je nevyhnutné. Ale môžeme ovplyvniť, ako prebieha. Naše zistenia ukazujú, že aj malé zmeny v strave môžu mať veľký vplyv na to, ako budeme prežívať starobu – bez ohľadu na to, koľko máme rokov,“ vysvetľujú odborníci.
Aby lepšie vysvetlili svoje zistenia, uviedli príklad: predstavte si dvoch ľudí vo veku 70 rokov. Obaja sú aktívni, žijú samostatne a užívajú si život. Ale počas nasledujúcich 15 rokov jeden z nich ochorie na dve či tri chronické choroby – srdcové ochorenie, cukrovku, depresiu – zatiaľ čo druhý zostane relatívne zdravý. Čo spôsobilo ten rozdiel?
Odpoveď nie je vždy jednoznačná, no podľa expertov je súčasťou tejto odpovede strava. V štúdii sledovali počas 15 rokov sledovali viac ako 2 400 starších Švédov.
„Zistili sme, že ľudia, ktorí dlhodobo konzumovali zdravú stravu, vyvíjali chronické ochorenia pomalšie. Naopak, tí, ktorých jedálniček bol bohatý na potraviny podporujúce zápal – ako sú spracované mäsové výrobky, rafinované obilniny a sladené nápoje – mali tendenciu k rýchlejšiemu zhoršeniu zdravotného stavu. Tieto potraviny podporujú tzv. nízkoúrovňový chronický zápal, ktorý je spojený so starnutím a mnohými chorobami,“ vysvetlili výskumníci.
Dodali, že je to dôležité zistenie, pretože viacnásobné chronické ochorenia sú jednou z najväčších výziev staroby. Zvyšujú riziko postihnutia, hospitalizácií a predčasnej smrti a zaťažujú aj zdravotné systémy. „Hoci je už dlho známe, že strava pomáha predchádzať jednotlivým chorobám, náš výskum ukazuje, že môže ovplyvniť aj celkové tempo biologického starnutia,“ podčiarkli.
Zamerali sa na štyri typy stravovania: MIND diétu, zameranú na ochranu mozgu; AHEI – alternatívny index zdravej výživy, založený na potravinách spájaných s nižším rizikom chorôb; stredomorskú diétu bohatú na olivový olej, ryby, zeleninu, strukoviny a celozrnné potraviny a zápalovú stravu s vysokým podielom priemyselne spracovaných potravín a cukru.
„Prvé tri boli spojené s pomalším pribúdaním chorôb, zatiaľ čo strava bohatá na zápalové potraviny bola spojená s rýchlejším zhoršovaním zdravia. Najsilnejšie spojitosti sme zaznamenali pri kardiovaskulárnych a psychických ochoreniach. Ľudia so zdravším jedálničkom mali nižšiu pravdepodobnosť vývoja zlyhávania srdca, mozgovej príhody, depresie či demencie. Nezistili sme však výrazné spojenie medzi stravou a chorobami pohybového aparátu, ako je artritída alebo osteoporóza,“ opísala trojica vedcov.
Niektoré pozitívne účinky zdravého stravovania boli výraznejšie u žien a u najstarších účastníkov (78+ rokov). To naznačuje, že nikdy nie je neskoro na zmenu – aj vo veľmi vysokom veku má strava významný vplyv, prízvukujú odborníci.
Prečo má strava taký silný vplyv? Vedci vysvetlili, že jedným z dôvodov je zápal. Mnoho ľudí so stúpajúcim vekom trpí chronickým nízkoúrovňovým zápalom. Tento stav súvisí s viacerými chorobami. Zdravá strava plná zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov a zdravých tukov zápal znižuje. Naopak, vysoko spracované potraviny a cukor zápal podporujú.
"Ďalším dôvodom je, že zdravá strava posilňuje odolnosť organizmu – dodáva telu dôležité živiny pre udržanie imunitnej funkcie, svalovej hmoty a duševného zdravia. Dlhodobo to môže výrazne ovplyvniť kvalitu starnutia, uzavreli Carballo Casla, Calderón-Larrañaga a Abbad Gomez.
Ponúkli tiež odpoveď na to, čo by sme mali jesť, aby sme spomalili starnutie a eliminovali výskyt chronických chorôb:
- V strave by sme mali mať veľa zeleniny, ovocia, strukovín, orechov a celozrnných produktov.
- Vyberať by sme si mali zdravé tuky, ako sú repkový olej alebo tuky z rýb.
- Obmedziť by sme mali červené a spracované mäso, sladené nápoje a tuhé tuky.