Prejedanie sa, najmä potravinami s vysokým obsahom tukov a cukrov, môže ovplyvniť mozog a zmeniť správanie, čo vedie ku kompulzívnemu vyhľadávaniu jedla a väčšej pravdepodobnosti prejedania namiesto nechutenstva v stresových situáciách.
Podľa novej prehľadovej štúdie na zvieratách môže tiež prispievať k dlhodobým fyzickým zdravotným problémom.
„Prejedanie sa je často nesprávne chápané len ako nadmerné jedenie alebo maškrtenie pred televízorom. V skutočnosti ide o uznanú duševnú poruchu, ktorá postihuje milióny ľudí po celom svete,“ uviedla hlavná autorka Simone Rehn z University of Technology Sydney (UTS).
Čítajte viac Môžete sa brániť pred „večnými chemikáliami“ v tele? Tento bežný doplnok stravy by ich mohol z tela odstrániť
„Pri poruche prejedania ľudia skonzumujú veľké množstvo jedla – zvyčajne s vysokým obsahom tukov a cukrov – v krátkom čase a potom sa cítia veľmi zle a vinní. Majú pocit, že to nemôžu zastaviť, že nemajú kontrolu, čo im spôsobuje značnú psychickú záťaž,“ vysvetlila.
Výskumný tím analyzoval takmer 200 vedeckých štúdií o účinkoch vzorcov prejedania u zvierat, aby identifikoval behaviorálne a fyziologické dopady. Štúdia bola publikovaná v časopise Neuroscience and Biobehavioural Reviews.
Zvieracie modely sa používajú na štúdium prejedania, pretože v ľudských štúdiách je ťažké určiť príčinné súvislosti. Zvieratá sa trénujú na prejedanie tým, že im dávajú prístup k potravinám s vysokým obsahom tukov a cukrov iba na krátke, obmedzené obdobia.
Čítajte viac Prekvapivé zistenie vedcov: Jeden obľúbený nápoj vám potichu ničí vlasy aj pokojný spánok. Aká je riziková hranica?
„Ak dáte napríklad potkanovi voľný prístup k jedlu s vysokým obsahom tukov a cukrov, bude ho jesť nepretržite počas celého dňa – to nie je prejedanie. Ale ak má prístup len na hodinu, naučí sa tento čas maximalizovať a prejedať sa,“ objasnila Rehn.
Štúdia zistila, že vzorce prejedania zvyšovali motiváciu vyhľadávať potraviny s vysokým obsahom tukov a cukrov, hoci pôžitok z ich konzumácie sa nezvýšil.
„To naznačuje rozpojenie medzi túžbou a pôžitkom. Jedlo sa stáva lákavejším, no nie nevyhnutne príjemnejším. To by mohlo vysvetliť, prečo ľudia pokračujú v prejedaní aj vtedy, keď si jedlo už neužívajú – a prečo je také ťažké s tým prestať,“ uviedol spoluautor štúdie Mike Kendig.
Prehľad tiež ukázal, že zvieratá s históriou prejedania boli náchylnejšie pokračovať v hľadaní jedla aj počas stresu, ktorý zvyčajne znižuje chuť do jedla. Zdá sa, že sa to deje preto, že stresová reakcia tela je oslabená po dlhodobom príjme potravín s vysokým obsahom tukov a cukrov – čo bolo pozorované aj u ľudí s poruchou prejedania.
Čítajte viac Až 3 z 5 prípadov tejto zákernej rakoviny vieme predísť. Vedci však dvíhajú varovný prst: Ak nebudeme rýchlo konať, počet pacientov sa zdvojnásobí
„Úzkosť a stres často spoluvystupujú s prejedaním. Jedna teória hovorí, že úzkostliví ľudia používajú prejedanie na zmiernenie stresu, no u zvierat sa tento vzťah nepotvrdil. Naopak, dôkazy zo zvieracích štúdií naznačujú, že prejedanie môže zvýšiť pravdepodobnosť prejedania pri ďalšom strese,“ konštatuje vedec.
Aj keď väčšina štúdií na zvieratách nezaznamenala prírastok hmotnosti pri vzorci prejedania, objavili sa metabolické dôsledky – napríklad vyšší obsah telesného tuku, zvýšené hladiny triglyceridov a zmeny v hormónoch regulujúcich chuť do jedla, ktoré zodpovedajú raným štádiám metabolického ochorenia.
Pre tvorcov politík, pedagógov a rodičov tieto zistenia vyvolávajú obavy o dostupnosť a silnú propagáciu týchto potravín, najmä medzi mladými ľuďmi.
Čítajte viac Koľko rokov má vaše srdce? Táto kalkulačka prezradí pravdu - zrejme je to viac, než je váš skutočný vek
„Verejná politika má svoju úlohu pri regulácii propagácie vysoko spracovaných potravín,“ uviedla Rehn. „Čím viac chápeme, ako tieto potraviny ovplyvňujú naše zdravie, tým naliehavejšie je riešiť tieto neúmyselné dôsledky. Je dôležité, aby sme neuvažovali len nad tým, ako naša strava ovplyvňuje naše fyzické zdravie, ale aj nad tým, ako mení náš mozog a správanie. Musíme byť opatrní pri výbere potravín,“ dodala.
„Dobrou správou je, že tento výskum nám dáva možnosť robiť informované rozhodnutia o tom, čo a ako jeme, aby sme podporili naše psychické aj fyzické zdravie. Pochopením toho, ako rôzne potraviny ovplyvňujú našu náladu, energiu a kognitívne funkcie, si môžeme vytvoriť vyváženejší vzťah k jedlu,“ uzavrela Rehn.
