Ide o čoraz populárnejšiu stredomorskú stravu, spôsob stravovania inšpirovaný tradičnou kuchyňou krajín okolo Stredozemného mora – najmä Talianska, Grécka a Španielska. Odborníci ju považujú za jednu z najzdravších diét na svete, pretože prospieva srdcu, cievam, mozgu aj celkovému zdraviu. Jej súčasťou je množstvo ovocia a zeleniny, rýb a morských plodov, strukovín a celozrnných výrobkov, olivového oleja a chudého mäsa či mliečnych výrobkov.
Nová štúdia vedená odborníkmi z Mass General Brigham, Harvard T.H. Chan School of Public Health a Broad Institute MIT a Harvard naznačuje, že strava v stredomorskom štýle môže pomôcť znížiť riziko demencie. Štúdia, publikovaná v časopise Nature Medicine, ukázala, že ľudia s najvyšším genetickým rizikom Alzheimerovej choroby mali väčší úžitok zo stredomorskej stravy, pričom u nich došlo k výraznejšiemu zníženiu rizika demencie v porovnaní s tými, ktorí mali nižšie genetické riziko.
„Jedným z dôvodov, prečo sme sa chceli zamerať na stredomorskú stravu, je, že ide o jediný stravovací vzorec, ktorý bol v randomizovanej klinickej štúdii kauzálne spojený s kognitívnymi prínosmi,“ uviedla hlavná autorka štúdie Yuxi Liu, vedecká pracovníčka na oddelení medicíny v Brigham and Women’s Hospital.
„Chceli sme zistiť, či sa tento prínos líši u ľudí s rôznym genetickým pozadím a preskúmať úlohu krvných metabolitov – malých molekúl, ktoré odrážajú spôsob, akým telo spracováva potravu a vykonáva normálne funkcie,“ doplnila.
Za posledné desaťročia vedci lepšie pochopili genetický a metabolický základ Alzheimerovej choroby a príbuzných demencií. Tie patria medzi najčastejšie príčiny kognitívneho úpadku u starších ľudí. Je známe, že Alzheimerova choroba má silnú genetickú zložku, pričom dedičnosť sa odhaduje až na 80 %.
Jedným z kľúčových génov je apolipoproteín E (APOE), ktorý je najsilnejším genetickým rizikovým faktorom sporadickej Alzheimerovej choroby — bežnejšieho typu, ktorý sa rozvíja v neskoršom veku a neprenáša sa priamo v predvídateľnom vzorci. Ľudia, ktorí nesú jednu kópiu variantu APOE4, majú 3– až 4-násobne vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Osoby s dvomi kópiami variantu APOE4 (tzv. APOE4 homozygoti) majú až 12-násobne vyššie riziko v porovnaní s tými, ktorí variant nemajú.
Aby zistili, ako môže stredomorská strava znížiť riziko demencie a ovplyvniť krvné metabolity spojené s kognitívnym zdravím, tím analyzoval údaje od 4 215 žien zo štúdie Nurses' Health Study, ktoré boli sledované od roku 1989 do 2023 (priemerný vek pri začiatku bol 57 rokov). Na overenie výsledkov výskumníci analyzovali podobné údaje od 1 490 mužov zo štúdie Health Professionals Follow-Up Study, sledovaných od roku 1993 do 2023.
Vedci hodnotili dlhodobé stravovacie návyky pomocou dotazníkov o frekvencii konzumácie potravín a skúmali krvné vzorky účastníkov na široké spektrum metabolitov. Genetické údaje boli použité na posúdenie dedičného rizika Alzheimerovej choroby u každého účastníka. Následne boli sledovaní z hľadiska nových prípadov demencie. Podskupina 1 037 žien absolvovala pravidelné telefonické kognitívne testy.
Výsledky ukázali, že ľudia dodržiavajúci stravu v stredomorskom štýle mali nižšie riziko rozvoja demencie a prejavovali pomalší kognitívny úpadok. Ochranný účinok stravy bol najsilnejší v skupine s vysokým rizikom — u osôb s dvomi kópiami génového variantu APOE4, čo naznačuje, že strava môže pomôcť zmierniť genetické riziko.
„Tieto zistenia naznačujú, že stravovacie stratégie, konkrétne stredomorská strava, môžu pomôcť znížiť riziko kognitívneho úpadku a oddialiť demenciu tým, že široko ovplyvňujú kľúčové metabolické dráhy,“ uviedla Liu. „Odporúčanie sa vzťahuje všeobecne, no môže byť ešte dôležitejšie pre osoby s vyšším genetickým rizikom, ako sú tí, ktorí nesú dve kópie variantu APOE4,“ dodala.
Obmedzením štúdie bolo, že súbor účastníkov pozostával z dobre vzdelaných osôb európskeho pôvodu. Na potvrdenie výsledkov je potrebný výskum v rozmanitejších populáciách.
Okrem toho, hoci štúdia odhalila dôležité súvislosti, genetika a metabolomika zatiaľ nie sú súčasťou väčšiny klinických modelov predikcie rizika Alzheimerovej choroby. Ľudia často nepoznajú svoj genetický stav APOE. Na prenesenie týchto zistení do bežnej klinickej praxe je potrebná ďalšia práca.
„V budúcom výskume by sme chceli preskúmať, či cielené ovplyvňovanie konkrétnych metabolitov prostredníctvom stravy alebo iných intervencií môže poskytnúť personalizovanejší prístup k znižovaniu rizika demencie,“ uzavrela výskumníčka Liu.