Strava ovplyvňuje mozog oveľa viac, než si myslíme. Nová štúdia vedcov z Lekárskej fakulty UNC, publikovaná v prvej polovici septembra v časopise Neuron, odhaľuje jedinečný pohľad na to, ako nezdravé jedlo „preprogramuje“ pamäťové centrum mozgu – čím zvyšuje riziko kognitívnych porúch.
Tento výskum otvára cestu k skorým zásahom, ktoré môžu zabrániť aj dlhodobej strate pamäti spojenej s obezitou.
Pod vedením profesora farmakológie Juana Songa a Taylora Landryho z Katedry farmakológie vedci zistili, že špeciálna skupina mozgových buniek v hipokampe, nazývaná CCK interneuróny, sa po konzumácii stravy s vysokým obsahom tukov stáva nadmerne aktívnou.
Dôvodom je znížená schopnosť mozgu prijímať glukózu. Táto nadmerná aktivita narúša, ako hipokampus spracováva pamäť – a to už po niekoľkých dňoch takejto stravy. Takýto typ stravy pripomína bežné západné nezdravé jedlo bohaté na nasýtené tuky – ako cheeseburgery či hranolky. Objav ukázal aj to, že proteín PKM2, ktorý riadi, ako mozgové bunky využívajú energiu, zohráva v tomto probléme kľúčovú úlohu.
„Vedeli sme, že strava a metabolizmus môžu ovplyvniť zdravie mozgu, no nečakali sme, že nájdeme takú špecifickú a zraniteľnú skupinu mozgových buniek – CCK interneuróny v hipokampe – ktoré sú priamo narušené krátkodobou expozíciou vysoko-tučnej strave,“ povedal Song. „Najviac nás prekvapilo, aké rýchle boli tieto zmeny aktivity v reakcii na zníženú dostupnosť glukózy – a že tento posun sám osebe stačil na oslabenie pamäti,“ doplnil.
Počas štúdie dostávali myšie modely stravu s vysokým obsahom tukov pripomínajúcu mastné nezdravé jedlo pred začiatkom behaviorálnych testov. Už po 4 dňoch takejto stravy sa CCK interneuróny v pamäťovom centre mozgu stali abnormálne aktívnymi. Výsledky naznačujú, že mastné nezdravé jedlá môžu ovplyvniť mozog takmer okamžite – ešte predtým, než sa objaví priberanie alebo cukrovka.
Zistenia zdôrazňujú, aké citlivé sú pamäťové okruhy na stravu a potvrdzujú dôležitosť výživy pri udržiavaní zdravia mozgu. Strava bohatá na nasýtené tuky môže podľa štúdie zvýšiť riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia či Alzheimerova choroba.
Výskum tiež ukázal, že obnovenie hladín glukózy v mozgu upokojilo nadmerne aktívne neuróny a napravilo problémy s pamäťou u myší. Vedci zistili, že zásahy ako úprava stravy či farmakologické prístupy môžu byť účinné pri ochrane mozgu pred neurodegeneráciou spojenou s obezitou. Dôležité bolo zistenie, že aj prerušovaný pôst po strave bohatej na tuky stačil na normalizáciu činnosti CCK interneurónov a zlepšenie pamäťových funkcií.
„Táto práca zdôrazňuje, že to, čo jeme, môže veľmi rýchlo ovplyvniť zdravie mozgu, a že skoré zásahy – či už pôstom alebo liekmi – môžu ochrániť pamäť a znížiť riziko dlhodobých kognitívnych problémov spojených s obezitou a metabolickými poruchami,“ uviedol Song. „Z dlhodobého hľadiska by takéto stratégie mohli pomôcť znížiť rastúcu záťaž demencie a Alzheimerovej choroby spojených s metabolickými poruchami, pričom by ponúkali komplexnejšiu starostlivosť o telo aj mozog,“ objasnil výskumník.
Výskum naďalej pokračuje, aby sa lepšie pochopilo, ako tieto na glukózu citlivé neuróny narúšajú mozgové rytmy podporujúce pamäť. Vedci plánujú otestovať, či by sa cielené terapie dali uplatniť aj u ľudí a ako by strava s vysokým obsahom tukov mohla byť faktorom pri Alzheimerovej chorobe. Preskúmajú sa aj zásahy založené na životnom štýle, ako stravovacie vzorce, ktoré stabilizujú glukózu v mozgu, aby sa zistilo, či poskytujú ochranné účinky.

