Chronické riziká spojené s plastovými fľašami na jedno použitie sú nebezpečne málo preskúmané, ukazuje nový výskum kanadskej Concordia University. Pravidelné používanie pridá do vášho tela desiatky tisíc mikro- a nanoplastových častíc každý rok.
Priemerný človek ročne prehltne medzi 39 000 a 52 000 mikroplastových častíc, pričom používatelia balenej vody prijmú o 90 000 častíc viac ako tí, ktorí pijú vodu z vodovodu. Uvádza to štúdia publikovaná v Journal of Hazardous Materials.
Jeho autorkou je Sarah Sajedi. Tému pre svoj výskum si vybrala netradične – počas cestovania po thajských ostrovoch Phi Phi.
„Stála som tam a pozerala sa na ten nádherný výhľad na Andamanské more, a potom som sa pozrela pod nohy – a všade boli kúsky plastu, väčšinou plastové fľaše od vody. Vždy som mala vášeň pre znižovanie odpadu, ale vtedy som si uvedomila, že problémom je spotreba,“ vysvetľuje výskumníčka.
Rozhodla sa preto vrátiť na Concordia University a svoje doktoranské štúdium zamerať na plastový odpad. Ako spoluzakladateľka spoločnosti ERA Environmental Management Solutions, popredného poskytovateľa softvéru pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť, priniesla do výskumu desaťročia skúseností.
Jej najnovší článok sa zaoberá vedeckými poznatkami o zdravotných rizikách, ktoré predstavujú plastové fľaše na jedno použitie. Podľa nej sú tieto riziká vážne – a vážne podceňované. V prehľade viac ako 140 vedeckých štúdií Sajedi uvádza, že priemerný človek ročne prehltne medzi 39 000 a 52 000 mikroplastových častíc, pričom používatelia balenej vody prijmú o 90 000 častíc viac ako tí, ktorí pijú vodu z vodovodu.
Tieto častice sú zvyčajne neviditeľné voľným okom. Mikroplastová častica môže mať veľkosť od jedného mikrónu (tisícina milimetra) po päť milimetrov. Nanoplasty sú menšie než jeden mikrón. Vznikajú počas výroby, skladovania, prepravy a rozkladu fliaš počas ich životnosti. Keďže sú často vyrobené z plastu nízkej kvality, uvoľňujú drobné kúsky vždy, keď sa s nimi manipuluje alebo sú vystavené slnku a kolísaniu teplôt. A na rozdiel od iných plastových častíc, ktoré sa do ľudského tela dostávajú potravinovým reťazcom, tieto sú priamo prehĺtané zo zdroja.
Ako Sajedi poznamenáva, zdravotné dôsledky môžu byť závažné. Keď sa tieto drobné plasty dostanú do tela, môžu prekročiť biologické bariéry, preniknúť do krvného obehu a zasiahnuť životne dôležité orgány. To môže viesť k chronickým zápalom, oxidatívnemu stresu buniek, hormonálnym poruchám, zhoršenej reprodukcii, neurologickému poškodeniu či rôznym typom rakoviny. Dlhodobé účinky však zostávajú slabo preskúmané pre nedostatok rozsiahleho testovania a štandardizovaných metód merania a detekcie.
Sajedi identifikuje viacero metód, ktoré vedci používajú na meranie nano- a mikroplastov – každá má svoje silné a slabé stránky. Niektoré dokážu odhaliť veľmi malé častice, no nevedia určiť ich chemické zloženie. Iné zas poskytujú informácie o zložení, ale nezachytia tie najmenšie častice. A tie najlepšie, najmodernejšie a najspoľahlivejšie nástroje sú často extrémne drahé a nie vždy dostupné.
Sajedi oceňuje legislatívne opatrenia, ktoré vlády po celom svete prijímajú na obmedzenie plastového odpadu. Upozorňuje však, že najčastejším cieľom týchto opatrení sú plastové tašky, slamky a obaly – no len málo z nich sa zameriava na naliehavý problém plastových fliaš na jedno použitie.
„Vzdelávanie je najdôležitejším krokom, ktorý môžeme urobiť,“ hovorí. „Piť vodu z plastových fliaš je v poriadku v núdzovej situácii, ale nemalo by to byť súčasťou každodenného života. Ľudia si musia uvedomiť, že problémom nie je akútna toxicita – je to chronická toxicita,“ uzavrela výskumníčka.