Je to celkom jednoduché: musíme jesť viac zeleniny a menej mäsa. Tak znie najnovšia globálna aktualizácia EAT Lancet komisie o strave prospešnej pre ľudí, no aj pre planétu. Komisia bola založená s cieľom navrhnúť vedecké ciele pre zdravú a udržateľnú stravu, ktorá je zároveň dobrá pre planétu. Pozostáva z komisárov z celého sveta.
Na nové odporúčania upozornila v článku pre portál The Conversation profesorka výživy z Univerzity Otago Sheila Skeaff. Priblížia, že komisia jednoznačne uprednostňuje rastlinný prístup k strave. Očakávania sú veľké – zabrániť 40-tisíc predčasným úmrtiam denne po celom svete a do roku 2050 znížiť emisie metánu z poľnohospodárstva o 15 %.
Čítajte viac Tajomstvo silnej imunity? Nie sú to vitamíny, vedci odhalili, ako dokážete preprogramovať svoj imunitný systém
„Táto strava podporuje vyššiu konzumáciu zeleniny, ovocia, celozrnných potravín, strukovín a orechov, s len miernym množstvom mäsa, rýb, hydiny a mliečnych výrobkov. Ak by ste si ju predstavili na tanieri, polovicu by tvorila zelenina a ovocie (s prevahou zeleniny). Väčšinu zvyšnej polovice by zaberali celozrnné výrobky a rastlinné bielkoviny. Je tu priestor pre malé množstvá živočíšnych produktov a zdravých tukov, ale len minimum pridaného cukru. Zaujímavosťou je, že maslo sa vôbec nespomína,“ opisuje Skeaff.
Najkontroverznejším odporúčaním komisie je podľa nej množstvo mäsa: len 14 gramov červeného mäsa denne a 29 gramov hydiny – čo zodpovedá približne jednému malému steaku, jednej jahňacej kotlete alebo dvom kuracím stehienkam týždenne.
Profesorka Skeaff vysvetľuje, že na výber jedla vplýva mnoho faktorov – hlad, emócie, zdravie, kultúra, médiá, chuť, zvyky a rodinné tradície. Dôležitú úlohu zohrávajú aj odporúčania založené na vedeckých dôkazoch, ako sú národné potravinové a výživové smernice.
Čítajte viac Infarkt neútočí náhle, varovania prichádzajú roky vopred. Kľúčové sú tieto štyri faktory, na čo sa zamerať?
Doplnila, že presvedčenie, že len živočíšne bielkoviny sú „vysokej kvality“ – kvôli svojmu profilu aminokyselín a stráviteľnosti – je zastarané. „Je to bežný omyl, že niektoré aminokyseliny sa nachádzajú len v mäse. Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, hoci v rôznych pomeroch. Pre väčšinu dospelých by teda strava s menším množstvom mäsa bola výhrou pre zdravie aj pre planétu,“ mieni Skeaff.
Priblížila aj obavy niektorých odborníkov na výživu z nízkeho množstva mäsa a rýb.
Čítajte viac Jedna na pohľad nevinná poloha môže mať nepredvídateľné a život ohrozujúce následky. Vedci varujú pred zriedkavým syndrómom
„Tvrdia, že takáto strava nemusí pokryť potreby niektorých skupín, ako sú tehotné ženy a malé deti, ktoré potrebujú železo a zinok zo živočíšnych zdrojov, pretože sa z nich lepšie vstrebávajú ako z rastlinných. Situáciu komplikuje aj celosvetová posadnutosť bielkovinami – často spájaná s mäsom. Kým tuky a sacharidy boli démonizované, bielkoviny získali status „nutričnej hviezdy“. Aktualizované odporúčania však kladú väčší dôraz na environmentálnu udržateľnosť a zároveň uznávajú potrebu rešpektovať a posilňovať rôznorodé potravinové kultúry a zachovávať univerzálne ľudské právo na jedlo,“ opisuje expertka s dôvetkom, že čelíme dvojitej výzve: klimatickým zmenám a rastúcemu výskytu chorôb súvisiacich so stravou. Práve planetárna strava je podľa nej receptom na zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť.
„Nejde o vylúčenie celých skupín potravín ani o jednotný prístup pre všetkých. Ide o premyslené, na dôkazoch založené rozhodnutia, ktoré prospievajú ľuďom aj planéte,“ uzavrela Sheila Skeaff.
