Keď María Branyas Morera zomrela v auguste 2024 vo veku 117 rokov, vedci dostali jedinečnú príležitosť nahliadnuť do biológie a životného štýlu jednej z najdlhšie žijúcich žien sveta.
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Cell Reports Medicine skúmala jej črevný mikrobióm, genetiku a stravovacie návyky, aby odhalila faktory, ktoré môžu prispievať k zdravej dlhovekosti, píše The Washington Post.
Z výsledkov vyplýva, že neexistuje žiadny „zázračný recept“ na dlhý život. Kľúčom je súhra viacerých faktorov – výživy, zdravého mikrobiómu, genetickej výbavy a životného štýlu, ktoré spoločne môžu predĺžiť nielen počet rokov, ale aj kvalitu života.
Jogurt trikrát denne
Jedným z najzaujímavejších zistení bol Maríin každodenný zvyk jesť tri biele jogurty denne. Vedci zistili, že jej črevný mikrobióm bol mimoriadne bohatý na baktérie rodu Bifidobacterium, ktoré sú spájané s protizápalovými a metabolickými výhodami, uvádza Science Alert.
Potraviny bohaté na probiotiká, ako jogurt, môžu pomáhať udržiavať pevnosť črevnej bariéry, znižovať chronické zápaly a podporovať rovnováhu metabolizmu – všetko faktory, ktoré môžu oddialiť vznik civilizačných chorôb. Odborníci však upozorňujú, že samotný jogurt nie je zázračný elixír. Pomáha, ak je súčasťou celkovo vyváženej stravy.
Stredomorská cesta k zdraviu
Okrem jogurtu sa Branyas stravovala v štýle stredomorskej diéty. Jedla malé porcie, veľa rýb, olivového oleja, ovocia, zeleniny a minimum červeného mäsa.
Tento spôsob stravovania dlhodobo zaujíma vedcov, pretože práve v tzv. „modrých zónach“ sveta – oblastiach s najvyšším počtom storočných ľudí – je podobná strava úplne bežná, píše Health Matters.
Rozsiahla harvardská štúdia sledujúca viac ako 100-tisíc dospelých potvrdila, že rastlinná, minimálne spracovaná strava výrazne zvyšuje šance na „zdravé starnutie,“ teda na dosiahnutie vysokého veku bez chronických chorôb a s dobrou mentálnou kondíciou.
Iný výskum ukázal, že aj bez úbytku hmotnosti môže zmena stravovania smerom k zdravším potravinám priniesť merateľné zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia.
Odborníci však zdôrazňujú, že neexistuje jediný univerzálny jedálniček. Najlepšia „diéta na dlhovekosť“ je taká, ktorú dokážeme dlhodobo dodržiavať a ktorá pozostáva z prirodzených, nespracovaných potravín.
Genetika, bunková mladistvosť a nízky zápal
Strava však vysvetľuje iba časť Maríinej dlhovekosti. Vedci u nej identifikovali vzácne genetické varianty, ktoré sú spojené s lepšou opravou DNA, nižším rizikom rakoviny a efektívnejšou imunitnou odpoveďou.
Jej bunky boli podľa výskumu „mladšie“, než by zodpovedalo jej skutočnému veku – dokázali odolávať typickým znakom starnutia.
Jedným z najväčších nepriateľov dlhovekosti je tzv. „inflammaging“ – chronický, nízkostupňový zápal, ktorý sa s vekom zvyšuje. Kombinácia priaznivého mikrobiómu, zdravej stravy a genetických predispozícií mohla Maríi pomôcť udržiavať zápalové procesy na minime a tým spomaliť starnutie organizmu.
Čo si z toho môžeme vziať?
Hoci vek 117 rokov je výnimočný, jej príbeh potvrdzuje, čo už naznačujú rozsiahle epidemiologické dáta. Veľká čínska štúdia ukázala, že u ľudí nad 80 rokov bol práve súhrn zdravých návykov – vyvážená strava, pravidelný pohyb, nefajčenie, obmedzenie alkoholu a zdravá hmotnosť – najspoľahlivejším ukazovateľom, kto sa dožije 100 rokov.
Analýzy dlhšie žijúcich komunít po celom svete poukazujú na tri piliere dlhovekosti: kvalitná strava, každodenný pohyb a sociálne väzby. Ľudia v „modrých zónach“ nejedia do prasknutia, uprednostňujú rastlinné jedlá, veľa sa hýbu a žijú v silných komunitách.
Vedci však upozorňujú, že Maríin prípad nemožno jednoducho skopírovať. Proces starnutia je vysoko individuálny a závisí od genetickej výbavy, prostredia aj náhodných biologických faktorov.
Jej život nám však pripomína, že dlhovekosť nie je výsledkom jedného triku. Vzniká z maličkostí, ktoré sa opakujú deň čo deň. Z rozumného jedla, pohybu, duševnej pohody a zdravých vzťahov. A práve v tejto rovnováhe sa možno skrýva skutočný recept na dlhý a plnohodnotný život.