To, či v starobe budeme trpieť chronickými chorobami, nemáme vždy celkom vo svojich rukách. Existujú však aj meniteľné faktory, ktoré ovplyvniť vieme, a ktorými dokážeme znižovať riziko na vážne zdravotné problémy vo vyššom veku. Jedným z takýchto faktorov je aj strava.
Jedlo, ktoré si denne dávame na tanier, môže určiť, ako rýchlo sa budú choroby „zbierať“ s pribúdajúcim vekom. Inými slovami: jedlo môže byť aj liek, aj urýchľovač starnutia.
Nová 15-ročná štúdia, ktorá sledovala viac než 2 400 starších dospelých vo Švédsku, odhalila, že strava bohatá na zeleninu, celozrnné obilniny, orechy a zdravé tuky spomaľuje hromadenie chorôb, ako sú kardiovaskulárne problémy a demencia.
Naopak, zápalová strava s vysokým obsahom červeného mäsa a sladených nápojov tento proces výrazne zrýchľuje.
„Naše výsledky jasne ukazujú, aký dôležitý je spôsob stravovania pri ovplyvňovaní vývoja mnohopočetných chorôb vo vyššom veku,“ hovorí Adrián Carballo-Casla, postdoktorandský výskumník z Centra pre výskum starnutia na Karolinska Institutet.
Vedci publikovali výsledky v prestížnom časopise Nature Aging a tvrdia, že ide o ďalší dôkaz, aký obrovský vplyv má výživa na dĺžku a kvalitu života.
Výskumníci sa zamerali na to, ako štyri rôzne typy stravy ovplyvňujú vznik viacerých chronických ochorení v starobe.
Tri z nich boli považované za „zdravé“ – založené na vyššom príjme zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, orechov, strukovín a nenasýtených tukov a zároveň na obmedzení sladkostí, červeného a spracovaného mäsa, masla či margarínu.
Štvrtá diéta bola naopak pro-zápalová – bohatá na červené a spracované mäso, rafinované obilniny a sladené nápoje, s nízkym podielom zeleniny, čaju a kávy.
Po 15 rokoch sledovania sa ukázalo, že ľudia, ktorí dodržiavali zdravšie stravovacie vzorce, mali pomalší rozvoj chronických chorôb – najmä srdcovo-cievnych ochorení a demencie.
Zaujímavé je, že tento efekt sa nevzťahoval na ochorenia pohybového aparátu, napr. osteoporózu či artritídu.
Naopak, u ľudí s pro-zápalovou diétou sa výskyt viacerých chronických chorôb zvyšoval rýchlejšie.
Ľudia, ktorí sa stravovali podľa tzv. zdravých vzorcov – teda jedli veľa zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, orechov, rýb a používali zdravé tuky – starli zdravotne pomalšie. Ich telo síce prirodzene starlo, no pribúdanie diagnóz (napr. vysoký tlak, cukrovka, srdcové choroby či demencia) bolo pomalšie než u tých, ktorí jedli typickú „západnú“ stravu s množstvom mäsa, sladkostí a sladených nápojov.
Ďalším krokom tímu je určiť, ktoré konkrétne výživové odporúčania majú najväčší vplyv na dĺžku života – a ktoré skupiny seniorov z nich môžu profitovať najviac.