Štúdia, publikovaná v časopise Applied Physiology, Nutrition, and Metabolism, analyzovala údaje od takmer 16 000 dospelých vo veku od 19 rokov a viac.
Vedci zistili, že vyšší príjem živočíšnych bielkovín nebol spojený so zvýšeným rizikom úmrtia. Naopak, údaje ukázali mierne, ale štatisticky významné zníženie úmrtnosti súvisiacej s rakovinou u osôb, ktoré konzumovali viac živočíšnych bielkovín.
„Okolo bielkovín panuje množstvo zmätku – koľko ich jesť, akého druhu a čo to znamená pre dlhodobé zdravie. Táto štúdia prináša jasnejší pohľad, čo je dôležité pre každého, kto sa snaží robiť informované, dôkazmi podložené rozhodnutia o svojej strave,“ vysvetľuje Stuart Phillips, profesor a vedúci Katedry kineziológie na McMaster University, ktorý výskum viedol.
Výskumníci nezistili žiadnu súvislosť medzi celkovým príjmom bielkovín, živočíšnych bielkovín alebo rastlinných bielkovín a rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny, na srdcovo-cievne ochorenia či rakovinu. Keď do analýzy zahrnuli aj rastlinné aj živočíšne bielkoviny, výsledky zostali konzistentné – naznačujúc, že rastlinné bielkoviny majú minimálny vplyv na úmrtnosť na rakovinu, zatiaľ čo živočíšne bielkoviny môžu poskytovať mierny ochranný účinok.
„Keď sa zohľadnia takto rozsiahle pozorovacie údaje aj klinický výskum, je zrejmé, že potraviny obsahujúce živočíšne aj rastlinné bielkoviny podporujú zdravie a dlhovekosť,“ hovorí hlavný výskumník Yanni Papanikolaou, prezident spoločnosti Nutritional Strategies.„Metodológia štúdie obsahuje viacero nuáns, ktoré jej titulné závery komplikujú. Namiesto skúmania červeného mäsa samotného výskumníci analyzovali konzumáciu „živočíšnych bielkovín“ – širokej kategórie zahŕňajúcej červené mäso, hydinu, ryby, vajcia a mliečne výrobky. Tento rozdiel je dôležitý, pretože ryby, najmä mastné druhy ako makrela či sardinky, sú spájané s ochranou pred rakovinou. Zoskupením všetkých živočíšnych bielkovín do jednej kategórie tak štúdia mohla zachytiť ochranné účinky rýb a niektorých mliečnych výrobkov, namiesto toho, aby potvrdila bezpečnosť červeného mäsa,“ vysvetľujú Elbediwy a Wehida.
Pripomenuli, že Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO, dlhodobo klasifikuje červené mäso – vrátane hovädzieho, bravčového, jahňacieho a baranieho – ako pravdepodobne karcinogénne. Spracované mäsá, ako slanina či párky, sú dokonca zaradené medzi preukázané karcinogény. Toto hodnotenie vychádza z viacerých štúdií, ktoré spájajú červené mäso s kolorektálnym karcinómom, a tvorí základ odporúčaní obmedziť jeho konzumáciu.
Poukázali tiež na to, že kontroverznú štúdiu financovala National Cattlemen’s Beef Association – hlavná lobistická skupina amerického priemyslu s hovädzím mäsom, a má aj viaceré obmedzenia.
„Kľúčové je, že výskumníci nerozlišovali medzi spracovaným a nespracovaným mäsom, hoci početné štúdie ukázali, že tento rozdiel je zásadný. Spracované mäsá ako slanina, párky či údeniny sú dlhodobo spájané s vyšším rizikom rakoviny než čerstvé, nespracované mäso. Navyše, výskum neanalyzoval konkrétne typy rakoviny, takže nie je možné určiť, či údajné ochranné účinky platia všeobecne alebo len pri určitých druhoch,“ podčiarkli odborníci Kingston University.
Štúdia skúmala aj rastlinné bielkoviny – vrátane strukovín, orechov a sójových produktov ako tofu – a zistila, že nemajú výrazný ochranný efekt proti úmrtiam na rakovinu. „Tento výsledok odporuje predchádzajúcim výskumom, ktoré naznačovali, že rastlinné bielkoviny znižujú riziko rakoviny, čo do už tak zložitého obrazu pridáva ďalšiu vrstvu nejasností. Tieto zistenia však neznižujú známe zdravotné prínosy rastlinnej stravy, ktorá poskytuje vlákninu, antioxidanty a ďalšie látky spojené so zníženým rizikom chorôb,“ mienia Elbediwy a Wehida.
Upozorňujú, že aj keby sa závery štúdie o živočíšnych bielkovinách potvrdili, nemožno ich chápať ako povolenie na neobmedzenú konzumáciu mäsa. Nadmerný príjem červeného mäsa zostáva spájaný s inými závažnými ochoreniami, vrátane srdcovocievnych chorôb a cukrovky. Kľúčom je umiernenosť a rovnováha.
„Rozporuplné výsledky výskumov ukazujú, aká zložitá je výživa ako veda – oddeliť účinky jednotlivých potravín je mimoriadne ťažké. Ľudia nejedia jednotlivé živiny izolovane – konzumujú zložité kombinácie potravín ako súčasť širších životných návykov. Preto je dôležitejšie sústrediť sa na celkové stravovacie vzorce, nie na jednotlivé potraviny,“ popisujú odborníci.
„Vyvážený prístup k strave, ktorý zahŕňa rôzne zdroje bielkovín, množstvo zeleniny a ovocia a minimum spracovaných potravín, zostáva najviac vedecky podloženou cestou k optimálnemu zdraviu. Aj keď táto najnovšia štúdia prináša do diskusie o mäse nový rozmer, pravdepodobne nebude posledným slovom. Výživa sa neustále vyvíja a najrozumnejší prístup zostáva najmenej dramatický – miernosť, pestrosť a rovnováha vo všetkom,“ uzavreli Elbediwy a Wehida.