Palmový olej nie je sám osebe zlý a olivový olej nie je sám osebe dobrý, tvrdia vedci zaoberajúci sa ochranou prírody v stanovisku publikovanom 16. októbra v časopise Cell Reports Sustainability.
Argumentujú, že priemysel s rastlinnými olejmi je poznačený mýtmi a jednostrannými príbehmi o rôznych druhoch olejnatých plodín, no skutočnosť je oveľa zložitejšia. Takmer všetky oleje – vrátane sójového, olivového, kokosového či sezamového – sú v určitých súvislostiach spojené s problémami biodiverzity a ľudských práv v závislosti od spôsobu pestovania a dodávateľských reťazcov. Výskumníci preto vyzývajú na väčšiu transparentnosť a reguláciu, aby spotrebitelia mohli robiť informované rozhodnutia o tom, aký olej si vyberú.
„Plodiny samy o sebe neničia lesy a iné biodiverzné biotopy – robia to ľudia,“ hovorí autor a ochranársky vedec Erik Meijaard z organizácie Borneo Futures a z University of Kent. „Chceme vniesť do diskusie o rastlinných olejoch viac nuansy a ukázať spotrebiteľom, že táto problematika nie je čiernobiela. Vyzývam každého, komu záleží na sociálnych a environmentálnych otázkach, aby sa pozrel trochu hlbšie,“ doplnil.
Palmový olej sa často demonizuje pre obavy zo znižovania rozlohy tropických dažďových pralesov a ničenia biotopov orangutanov. Vedci uznávajú, že tieto obavy sú oprávnené, no dodávajú, že aj iné olejnaté plodiny môžu spôsobovať rovnako závažné ekologické škody. Napríklad pestovanie sóje spôsobilo masívne odlesňovanie v Južnej Amerike a je spojené s rozsiahlym používaním pesticídov a súvisiacimi zdravotnými problémami. Zber olív každoročne zabije milióny vtákov, ktoré na stromoch nocujú, a produkcia sezamu je spájaná s porušovaním ľudských práv v Južnom Sudáne a Etiópii.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že produkcia palmového oleja nie je vždy negatívna. Malí roľníci, ktorí pestujú plodiny pre vlastnú potrebu, v Strednej a Západnej Afrike tvoria približne 18 % svetovej výmery palmových plantáží, no tento tradičný spôsob pestovania sa v globálnych štatistikách často prehliada. Okrem toho tlak, ktorému bol palmový priemysel vystavený počas posledných dvoch desaťročí, viedol k prísnejším reguláciám a certifikáciám.
„Obrovský tlak na palmový priemysel, aby zlepšil udržateľnosť svojich praktík, posunul časť – hoci určite nie celý sektor – správnym smerom,“ hovorí Meijaard.
Vedci uznávajú, že robiť dnes informované nákupné rozhodnutia je veľmi ťažké pre nedostatok transparentnosti a sledovateľnosti v rámci priemyslu s rastlinnými olejmi.
„Nepriehľadné dodávateľské reťazce znamenajú, že aj keď chcete vedieť, aký vplyv má vaša spotreba, jednoducho to nezistíte,“ vysvetľuje Meijaard. „Spotrebiteľ by mal byť schopný priložiť mobilný telefón k produktu, naskenovať QR kód a zistiť, či spôsob jeho výroby zodpovedá jeho hodnotám. Technológie na to už existujú, otázkou je len, ako ich zaviesť efektívne a cenovo dostupne.“
Zlepšenie transparentnosti v olejárskom priemysle si podľa vedcov vyžiada medzinárodné zmeny politík a nové regulácie. Zároveň zdôrazňujú potrebu zavedenia motivačných opatrení, ktoré by odmeňovali podniky dodržiavajúce vysoké štandardy udržateľnosti a sledovateľnosti.
„Myslím si, že vlády môžu prispieť regulačnými reformami, ktoré zabezpečia väčšiu transparentnosť a otvorenosť o tom, odkiaľ produkty pochádzajú a ako boli vyrobené,“ hovorí Meijaard. „Zároveň vyzývame médiá a influencerov, aby pomohli ľuďom pochopiť túto tému v jej plnej zložitosti. Potrebujeme byť lepšie informovaní o kompromisoch, ktoré stoja za polarizovanými debatami o rastlinných olejoch,“ uzavrel výskumník.