Drahší steak, lacnejšie paradajky, ale rovnaká celková cena priemerného nákupu potravín v supermarkete. Komplexná štúdia, ktorú viedli výskumníci z Chalmers University of Technology vo Švédsku, analyzovala potenciálne účinky daňového posunu v oblasti potravín – teda odstránenia DPH zo zdravých potravín a zavedenia poplatkov na potraviny, ktoré majú negatívny vplyv na klímu.
„Dnešné stravovanie nás robí chorými a zároveň negatívne vplýva na klímu. Ak s tým chceme niečo urobiť spoločne, dane a dotácie sú dobrým smerom. Naša výskumná práca tiež ukazuje, že sa to dá dosiahnuť bez toho, aby sa priemerný nákup potravín v supermarkete predražil, ak sa selektívne dane na určité skupiny potravín vykompenzujú odstránením DPH z iných skupín,“ hovorí Jörgen Larsson, výskumník z Chalmers University of Technology, ktorý štúdiu viedol.
Čítajte viac Vedci objavili šokujúcu súvislosť. Zubné problémy môžu siahať až do mozgu
Štúdia ukazuje, že takýto posun v zdaňovaní by mohol mať pozitívne environmentálne aj zdravotné dôsledky a mohol by znamenať, že vo Švédsku by každý rok predčasne zomrelo o 700 ľudí menej.
V súčasnosti je strava v mnohých bohatých krajinách jedným z hlavných rizikových faktorov pre určité choroby a predčasné úmrtia. V západnej Európe spôsobujú nezdravé diéty každoročne mnohonásobne viac úmrtí než vysoká konzumácia alkoholu a približne toľko ako fajčenie.
To, čo jeme, má navyše veľký vplyv na klímu. Vo Švédsku je klimatický dopad spotreby potravín približne dvojnásobný oproti priamym emisiám zo všetkej osobnej automobilovej dopravy.
Čítajte viac Staroveká Čína ho nazývala elixírom zdravia. Toto ovocie je nutričnou bombou pre vaše telo
Súčasné politické iniciatívy sa väčšinou spoliehajú na vydávanie odporúčaní pre výživu. Poradný orgán Európskej komisie „Science Advice for Policy by European Academies“ (SAPEA) odporučil využívanie ekonomických stimulov na podporu zdravších stravovacích návykov. Táto nová štúdia analyzovala, ako by sa takéto stimuly mohli v praxi zaviesť prostredníctvom daňového posunu v oblasti potravín, a aké by to mohlo mať dôsledky. Prípadová štúdia sa týkala Švédska, no podľa výskumníkov sú výsledky relevantné pre väčšinu bohatých krajín. Na štúdii sa podieľali výskumníci z Chalmers University of Technology, Karolinska Institutet a Švédskej univerzity poľnohospodárskych vied.
Znižuje predčasné úmrtia a chorobnosť
Pri daňovom posune by sa DPH odstránila z niektorých potravín, ktoré by sme podľa nedávno zverejnenej správy EAT Lancet mali jesť viac. Zároveň sa vypočítali účinky zavedenia poplatkov na určité potraviny s výrazným vplyvom na klímu.
Štúdia ukazuje, že zmeny v strave, ktoré by tento daňový posun vyvolal, by mohli vo Švédsku zabrániť približne 700 úmrtiam ročne u ľudí mladších ako 70 rokov. Pre porovnanie – počet úmrtí pri dopravných nehodách vo Švédsku je približne 200 ročne.
Čítajte viac Sladkosti zanechávajú stopu hlbšie, než sme si mysleli. Vedci zistili, čo majú spoločné vojnové prídely so zdravím srdca dnešných päťdesiatnikov
„Tento vysoký údaj nás prekvapil, a napriek tomu ide o konzervatívny odhad. Navyše, v tejto štatistike sa neodráža množstvo utrpenia spojeného s nezdravou stravou, ako napríklad život s obezitou alebo cukrovkou 2. typu,“ hovorí.
Daňový posun v potravinách by tiež znížil uhlíkovú stopu švédskej spotreby potravín približne o 700 000 ton ekvivalentov oxidu uhličitého ročne. To zodpovedá zníženiu emisií z osobných automobilov o 8 % – alebo takmer tomu, ako keby z ciest zmizlo jedno auto z desiatich.
Štúdia sa zamerala na štyri skupiny potravín:
- Ovocie, zelenina, strukoviny
- Celozrnné produkty
- Hovädzie, jahňacie, bravčové a spracované mäso
- Sladené nápoje
Výskumníci sa sústredili na potraviny, pri ktorých existujú pevné vedecké dôkazy o ich vplyve na zdravie alebo klímu – zníženie spotreby hovädzieho a jahňacieho by prospelo klíme, zatiaľ čo ostatné opatrenia by mali najmä zdravotné prínosy. DPH by sa preto odstránila z ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných produktov, zatiaľ čo poplatky by sa zaviedli na sladené nápoje, hovädzie, jahňacie, bravčové a spracované mäso.
Čítajte viac Nová štúdia odhaľuje temnú stránku fitness aplikácií. Slúžia nášmu zdraviu, alebo len algoritmom?
„Je známe, že cena potravín ovplyvňuje úroveň ich spotreby. Historickým príkladom je spotreba hovädzieho mäsa, ktorá sa vo Švédsku v 90. rokoch zvýšila o 50 %, najmä preto, že po vstupe Švédska do EÚ sa jeho cena takmer znížila na polovicu,“ hovorí.
Výpočty štúdie vychádzali z aktuálnej úrovne DPH vo Švédsku a potvrdzujú, že zmeny cien výrazne ovplyvňujú, čo spotrebitelia vkladajú do nákupných vozíkov. Odstránenie DPH by znížilo cenu týchto produktov o takmer 11 %, čo by viedlo k nárastu spotreby napríklad celozrnného chleba o 10 % a ovocia a zeleniny o 4 %. Zavedenie poplatku na sladené nápoje by zvýšilo ich cenu o približne 17 %, čo by podľa odhadov výskumníkov znížilo spotrebu asi o štvrtinu.
Najväčší rozdiel pre švédskych spotrebiteľov by bol v cene hovädzieho a jahňacieho mäsa, kde by daňový posun znamenal zvýšenie ceny približne o 25 %, teda takmer o 3 eurá za kilogram. Odhaduje sa, že to zníži spotrebu mäsa o 19 %.
Čítajte viac Šetrenie je dôležité, no pri dátumoch spotreby robíme fatálnu chybu. Tieto potraviny po expirácii ohrozujú váš život
„Hoci sa to môže zdať ako výrazné zvýšenie ceny, zároveň by to viedlo k poklesu spotreby mäsa vo Švédsku o pätinu – teda k návratu na úroveň spotreby z 90. rokov. Nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi kvôli klíme, ale pri miernejšej konzumácii sa dá veľa získať,“ hovorí.
Zvýšenie cien potravín zvyčajne viac zasahuje nízkopríjmové skupiny, pretože tieto domácnosti míňajú väčšiu časť svojho príjmu na jedlo. Pri navrhovanom daňovom posune by však niektoré potraviny zdraželi a iné zlacneli, čo výskumníci považujú za výhodu pri získavaní verejnej podpory pre túto zmenu.
„To, že reforma je nákladovo neutrálna aj pre štát, zvyšuje šancu na jej realizáciu. Z dlhodobého hľadiska by daňový posun v oblasti potravín priniesol ekonomické prínosy aj pre štát v podobe lepšieho verejného zdravia, nižšej práceneschopnosti a nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť,“ dodáva.
