Patríte tiež k ľuďom, ktorým je lepšie sa vyhýbať, ak sú hladní? Nie ste v tom sami. No obavy, že prerušovaný pôst nás urobí podráždenými, roztržitými a menej produktívnymi, sa nemusia zakladať na realite.
Docent psychológie z University of Auckland David Moreau v článku pre portál The Conversation vysvetľuje, že pôst nie je len módny výstrelok – využíva biologický systém, ktorý sa počas tisícročí vyvinul, aby pomáhal ľuďom zvládať obdobia nedostatku.
„Keď jeme pravidelne, mozog funguje prevažne na glukóze, ktorá sa v tele ukladá ako glykogén. Po približne 12 hodinách bez jedla sa však zásoby glykogénu začnú míňať. V tom momente telo vykoná šikovný metabolický prepínač: začne rozkladať tuk na ketónové telieska, ktoré slúžia ako alternatívny zdroj energie. Táto metabolická flexibilita, ktorá bola kedysi kľúčová pre prežitie našich predkov, sa dnes spája s množstvom zdravotných prínosov,“ objasnil Moreau.
Ktoré to sú? Pôst aktivuje autofágiu – akýsi bunkový „upratovací systém“, ktorý odstraňuje poškodené zložky a recykluje ich. Tento proces sa považuje za dôležitý pre zdravé starnutie. Pôst tiež zlepšuje citlivosť na inzulín, čo umožňuje telu efektívnejšie regulovať hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Okrem toho metabolické zmeny vyvolané pôstom poskytujú širšiu ochranu, pomáhajú znižovať pravdepodobnosť vzniku chronických ochorení spojených s prejedaním.
Na čo si dať pri prerušovanom pôste pozor?
- Vek
Hoci dospelí nevykazovali žiadny merateľný pokles mentálnej výkonnosti počas pôstu, deti a dospievajúci dosahovali horšie výsledky v testoch, keď vynechali jedlo. Ich mozog sa ešte len vyvíja a je zrejme citlivejší na výkyvy v prísune energie. Deti by mali chodiť do školy s plnohodnotnými raňajkami.
- Načasovanie
Pri dlhších pôstoch bol rozdiel vo výkone medzi hladujúcimi a nasýtenými menší. Pravdepodobne to súvisí s prechodom na využívanie ketónov, ktoré mozgu poskytujú stabilný zdroj energie, keď sa minie glukóza. Výkon hladujúcich jedincov býval horší, keď sa testy robili neskôr počas dňa – pôst tak môže zosilniť prirodzené poklesy bdelosti spôsobené cirkadiánnym rytmom.
- Typ testu
Keď kognitívne úlohy zahŕňali neutrálne symboly alebo tvary, pôstiaci sa účastníci si viedli rovnako dobre – ba niekedy aj o niečo lepšie. Ak však testy obsahovali podnety spojené s jedlom, hladujúci účastníci sa viac rozptyľovali. Hlad teda nespôsobuje všeobecnú „mozgovú hmlu“, ale zvyšuje citlivosť na myšlienky o jedle.
Čo však obava, že bez pravidelného jedla klesne náš mentálny výkon? Moreau spolu s tímom zhromaždil všetky dostupné experimentálne výskumy porovnávajúce kognitívny výkon ľudí počas pôstu a po jedle. Metaanalýza pokrývala takmer sedem desaťročí výskumu od roku 1958 do 2025.
„Po zlúčení dát bol záver jasný: medzi kognitívnym výkonom nasýtených a hladujúcich zdravých dospelých nebol žiadny významný rozdiel. Účastníci dosahovali podobné výsledky v testoch pozornosti, pamäti aj výkonných funkcií – bez ohľadu na to, či nedávno jedli alebo nie,“ podčiarkol výskumník.
Čo to pre nás znamená? Väčšina zdravých dospelých si pokojne môže vyskúšať prerušovaný pôst bez obavy, že stratí mentálnu ostrosť. „Treba však pamätať, že pôst nie je univerzálne riešenie. Opatrnosť je na mieste u detí a tínedžerov, ktorých mozog sa ešte vyvíja a ktorí zjavne potrebujú pravidelný prísun jedla, aby podávali optimálny výkon,“ varuje výskumník.
Podľa jeho slov by mali byť opatrní aj tí, ktorých práca vyžaduje maximálnu bdelosť neskoro popoludní, alebo prichádzajú do kontaktu s lákavými potravinovými podnetmi.
„A samozrejme, pre určité skupiny – napríklad ľudí s ochoreniami alebo špeciálnymi výživovými potrebami – nemusí byť pôst vhodný bez odborného dohľadu. Napokon, pôst by sme mali vnímať skôr ako osobný nástroj než ako univerzálny predpis. Jeho prínosy aj výzvy sa budú líšiť od človeka k človeku,“ zdôraznil Moreau.