Poličky so „zdravšími“ snackmi, limonády bez cukru, light jogurty, proteínové tyčinky či sladkosti sladené umelými sladidlami, sú dnes cieľom ľudí, ktorí chcú znížiť príjem kalórií bez toho, aby sa vzdali maškrtenia.
No pribúdajúci výskum naznačuje, že tento moderný trend môže mať nečakanú cenu, akou je vyššie riziko migrén a úzkosti, minimálne u časti populácie.
V centre pozornosti je aspartám, jedno z najrozšírenejších umelých sladidiel v diétnych nápojoch a „bezcukrových“ snackoch. V roku 2022 vedci z Florida State University podávali myšiam vodu s obsahom aspartámu v dávkach výrazne nižších, než je maximálny denný limit odporúčaný americkou FDA.
Zvieratá vyvinuli výrazné správanie pripomínajúce úzkosť a ešte pozoruhodnejšie je, že toto správanie pretrvalo aj u ich potomkov až dve generácie, hoci tí samotní aspartám nikdy nekonzumovali.
Tá istá výskumná skupina a ďalší vedci spájali vystavenie aspartámu u zvierat so zmenami génov a neurotransmiterov v oblastiach mozgu, ktoré riadia strach a reguláciu emócií, ako aj s problémami s učením a pamäťou.
Hoci výsledky zo zvieracích modelov nemožno priamo preniesť na ľudí, vedci tvrdia, že ide o oprávnený dôvod na otázky, čo môže znamenať dlhodobá každodenná konzumácia diétnych nápojov či bezcukrových sladkostí pre citlivejších ľudí.
V súvislosti s migrénami sa dôkazy hromadia už desaťročia. Klinické správy a odborné prehľady opisujú prípady ľudí, ktorým migrény spoľahlivo spúšťalo alebo zhoršovalo vyššie množstvo aspartámu. Príznaky sa zhoršovali pri vyššom príjme a zlepšovali po jeho vysadení.
Nedávny prehľad spúšťačov migrén stále uvádza aspartám, spolu s kofeínom, alkoholom, čokoládou, glutamátom (MSG) či zrejúcimi potravinami.
Nie každý človek s migrénami reaguje na sladidlá a rozsiahle klinické štúdie na ľuďoch zatiaľ chýbajú. Neurológovia však čoraz častejšie odporúčajú jednoduchý experiment = ak trpíte častými migrénami, skúste na pár týždňov vyradiť diétnu kolu, žuvačky a sladkosti bez cukru a sledujte, či sa príznaky zmenia.
Problém sa pritom netýka len jedného sladidla. Nové experimentálne dáta naznačujú, že ďalšia bežná „nulová kalória“ – acesulfam-K (acesulfám draselný) – môže taktiež ovplyvňovať mozog.
Štúdia z roku 2025 ukázala, že chronická expozícia acesulfamu-K u zvierat menila mozgovú chémiu spôsobom, ktorý zodpovedá možnej neurotoxickosti, čo nadväzuje na staršie obavy pri viacerých umelých sladidlách.
Vedci zároveň sledujú širší obraz stravovania. Ultra-spracované potraviny, medzi ktoré patria aj mnohé populárne snacky, diétny sortiment či hotové jedlá, sa opakovane spájajú so zhoršeným duševným zdravím.
Najnovšie výskumy z viacerých krajín ukazujú, že ľudia s vyšším príjmom ultra-spracovaných potravín majú viac úzkosti, depresívnych symptómov a horšiu kvalitu života, aj po zohľadnení faktorov ako príjem či fyzická aktivita.
Vedci predpokladajú, že môže ísť o kombináciu viacerých mechanizmov: rýchle výkyvy hladiny cukru v krvi, chronický nízkoúrovňový zápal, narušenie črevného mikrobiómu a kokteil prídavných látok, ktoré pôsobia spoločne a dlhodobo.
To všetko však neznamená, že jedna plechovka diétneho nápoja alebo občasná bezcukrová sladkosť automaticky spôsobia úzkosť či migrénu. Zdravotnícki pracovníci stále považujú schválené sladidlá za bezpečné pri dodržaní povolených denných limitov.
Ak si všimnete súvislosti, ako napríklad príchod migrény po určitom nápoji, alebo vlny nervozity a nepokoja v dňoch, keď siahate po diétnych produktoch častejšie, odborníci odporúčajú viesť si detailný potravinový denník a prediskutovať ho s lekárom či nutričným terapeutom.