Americká vláda začiatkom januára zverejnila nové výživové odporúčania Dietary Guidelines for Americans (DGA) na roky 2025 – 2030, ktoré budú v nasledujúcich piatich rokoch ovplyvňovať nielen odporúčania pre verejnosť, ale aj školské obedy či nemocničnú stravu. Hoci dokument v mnohom nadväzuje na doterajšie poznatky o zdravej výžive, časť odborníkov upozorňuje na problematické a sporné zmeny. V čom vidia najväčší problém?
Čo jesť a čo nie?
Dokument naďalej podporuje konzumáciu nutrične hodnotných potravín, najmä ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných výrobkov. Silnejší dôraz sa kladie na obmedzenie vysoko spracovaných potravín a pridaných cukrov, ako aj na význam vlákniny a zdravia črevného mikrobiómu.
Zmeny sa dotkli prístupu k tukom a bielkovinám. Odporúčania viac pracujú s konceptom „kvality potravín“ a pripúšťajú širšie spektrum zdrojov tukov a bielkovín v rámci vyváženej stravy.
„Zdravé tuky sa vo veľkom množstve nachádzajú v mnohých plnohodnotných potravinách, ako sú mäso, hydina, vajcia, morské plody bohaté na omega-3 mastné kyseliny, orechy, semená, plnotučné mliečne výrobky, olivy a avokádo,“ hovoria nové odporúčania s tým, že vo všeobecnosti by príjem nasýtených tukov nemal presiahnuť 10 % celkového denného energetického príjmu.
Nasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú najmä v živočíšnych produktoch (mäso, maslo, syr) a v rastlinných olejoch (palmový, kokosový). Nenasýtené mastné kyseliny sú niekedy označované ako „zdravé tuky“, ich zdroje sú hlavne rastlinné oleje (olivový, repkový), orechy, semienka, avokádo, ryby (losos, sardinky) a morské plody.
V oblasti alkoholu sa v nových odporúčaniach používa len všeobecné odporúčanie – mali by ste piť menej.
Kritika odborníkov
Práve niektoré z týchto posunov vyvolali kritiku časti odbornej verejnosti. Ozvala sa napríklad Academy of Nutrition and Dietetics, najväčšia profesijná organizácia odborníkov na výživu v USA. Akadémia uznala, že niektoré odporúčania sú dobré – napríklad tie, ktoré vyzdvihujú potraviny s vysokou výživovou hodnotou a, naopak, obmedzovanie vysokospracovaných potravín. Pred inými odporúčaniami však dvíhajú varovný prst.
„Dôraz na maslo, hovädzí loj, červené mäso a plnotučné mliečne výrobky nie je v súlade s odporúčaním obmedziť príjem nasýtených tukov na 10 % celkového energetického príjmu. Dôkazy ukazujú, že tieto potraviny majú vysoký obsah nasýtených tukov, čo zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení,“ varujú nutriční experti.
Upozornili tiež na to, že nové odporúčania nezohľadňujú osoby, ktoré nemôžu alebo sa rozhodnú nekonzumovať mliečne výrobky. Poukázali na to, že v prípade nízkokalorických nenutritívnych sladidiel odporúčania zdôrazňujú umiernenosť, hoci doterajšie dôkazy naznačujú, že sú vo všeobecnosti považované za bezpečné v rámci prijateľných limitov príjmu.
„Niektoré odporúčania v DGAs nie sú v súlade so súčasným súborom dôkazov a vytvoria problémy pri ich implementácii, najmä v rámci federálnych výživových programov, ktoré slúžia miliónom Američanov,“ uviedla prezidentka Akadémie Deanne Brandstetter. „Registrovaní odborníci na výživu a dietetiku a registrovaní technici v oblasti výživy zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní DGAs spôsobmi, ktoré chránia verejné zdravie a zohľadňujú potreby širokého spektra populácie. Niektoré prvky tejto verzie odporúčaní však túto prácu sťažujú,“ zdôraznila.
Problematické je podľa odborníkov aj nové zobrazenie tzv. potravinovej pyramídy. Celkom hore – teda v skupine jedál, ktorých by sme mali jesť najviac – je napríklad červené mäso. Experti pritom roky upozorňujú na to, že by sme ho mali jesť striedmo. Nadmerná konzumácia sa totiž spája s rizikom kardiovaskulárnych ochorení či rakoviny. A hoci sa aj v nových odporúčaniach hovorí o potrebe celozrnných výrobkov, v pyramíde sú tieto potraviny znázornené celkom dole – čiže to pôsobí ako niečo, čo by sme mali jesť len výnimočne.
Na nástrahy novej pyramídy upozornila aj nutričná terapeutka Judita Tkáčová. Problémom je podľa nej napríklad ignorovanie varovaní odborníkov pred nadmernou konzumáciou červeného mäsa, ktoré je pravdepodobný karcinogén a má negatívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Opatrní by sme mali byť aj pri nadmernej konzumácii nasýtených mastných kyselín.
„Nie, nie je pravda, že nasýtené mastné kyseliny nie sú pre zdravie škodlivé. Ich vzťah ku kardiovaskulárnemu zdraviu je komplexný, ale štúdie dlhodobo potvrdzujú, že ak nasýtené mastné kyseliny nahrádzame nenasýtenými, má to zdravotné benefity, hoci taký plnotučný jogurt má iný vplyv ako plnotučný syr a ten má iný vplyv ako červené mäso,“ hovorí odborníčka.
Vysvetlila, že vníma pozitívne dôraz na zvýšenie konzumácie kvalitných, priemyselne čo najmenej spracovaných potravín a zvýšenie príjmu bielkovín a zdravých tukov. „Avšak celkom nesúhlasím s tým, čo nové odporúčania považujú za ich najvhodnejšie zdroje. Zároveň by som rada upozornila, že v nových odporúčaniach stále figuruje limit na príjem nasýtených mastných kyselín do 10% celkového energetického príjmu, avšak ďalšie odporúčania idú vyslovene proti tomu, keď odporúčajú voliť mäso (vrátane červeného), maslo alebo plnotučné mliečne výrobky, ktoré ich príjem zásadne navyšujú,“ podčiarkla.
Kritizuje tiež umiestnenie konkrétnych potravín v pyramíde. „Minimálne strukoviny mali byť úplne hore pri zelenine – nie, zelený hrášok a fazuľka nie sú z nutričného hľadiska strukoviny, ale majú menej sacharidov ako hrach a fazuľa, takže sa dostali tam, kam strukoviny nie,“ povedala Tkáčová.
Dodala, že výhrady mala aj ku „starej“ pyramíde, no tá nová žiadny problém nevyriešila. „Ideme od extrému, kedy sa tuky obmedzovali často bez ohľadu na ich zloženie, k druhému extrému, kedy nám hovoria, že tuky sú základ a živočíšne sú úplná topka,“ uzavrela nutričná terapeutka.