V rámci celej EÚ pochádza 23 % emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú priamo aj nepriamo v súkromných domácnostiach, práve zo sektora potravín. Pokiaľ ide o úniky zlúčenín dusíka a fosforu do životného prostredia, spotrebu vody a pôdy či ohrozenie biodiverzity, podiel stravovania na celkových vplyvoch dosahuje až 56 až 71 %.
Štúdia Inštitútu pre výskum vplyvov klímy v Postupime (Potsdam Institute for Climate Impact Research – PIK) analyzuje ekologickú stopu stravovania a možnosti politických opatrení, ako jej čeliť prostredníctvom cenových signálov. Publikovaná bola v časopise Nature Food.
Čítajte viac KVÍZ pre expertov: Tieto otázky o trávení strávite ťažko, bez chyby ich zvládne len skutočný odborník
Vyplýva z nej, že zavedenie plnej sadzby DPH na mäso by mohlo rýchlo znížiť environmentálne dopady stravovania o 3 až 6 % v závislosti od kategórie, pričom priemerné dodatočné ročné náklady by predstavovali 26 eur na domácnosť.
„Z ekonomického hľadiska by sa k cene výrobku mali pripočítať environmentálne náklady vznikajúce počas jeho výroby,“ vysvetľuje Charlotte Plinke, výskumníčka PIK a spoluautorka štúdie. „To by znamenalo, že čím viac CO₂ sa vyprodukuje, tým drahší by výrobok bol. Zavedenie takéhoto odstupňovaného systému pre obrovskú rozmanitosť potravín je však veľmi zložité a v krátkodobom horizonte neuskutočniteľné. Preto sa najprv zameriavame na jednoduchú možnosť, ktorá je v súčasnosti politicky diskutovaná: zrušenie daňových úľav na mäsové výrobky,“ doplnila.
Výskumný tím vychádzal z reprezentatívnych prieskumov výdavkov súkromných domácností v 27 členských štátoch EÚ. Tento model mapuje hodnotové reťazce, v rámci ktorých sa vyrábajú produkty nakupované domácnosťami, a kvantifikuje s nimi spojené dopady na klímu a ekosystémy. Empirická analýza spotrebných vzorcov umožňuje výskumníkom formulovať aj politické scenáre, ktoré by štátu umožnili zasiahnuť do trhovej ekonomiky tak, aby sa environmentálne škody premietli do cien výrobkov a motivovali k ich znižovaniu.
Čítajte viac Nedostatok tohto vitamínu vás môže dostať do nemocnice aj pri banálnom ochorení. Ohrození sú najmä ľudia nad 50 rokov
Mäso má väčšinou nižšiu DPH
Potraviny kupované v obchodoch často podliehajú zníženej sadzbe, napríklad 7 % namiesto 19 % v Nemecku. Na Slovensku máme základnú sadzbu 23 %, no na niektoré potraviny platí nižšia sadzba – či už 19 %, alebo na niektoré druhy mäsa dokonca len 5 %.
V roku 2023 uplatňovalo zníženú sadzbu dane na nákup mäsa 22 z 27 členských štátov EÚ, hoci jeho spotreba tvorí významnú časť environmentálnej záťaže potravín — napríklad 28 % emisií skleníkových plynov.
Po zohľadnení empiricky zistených reakcií domácností a po zaradení mäsa do štandardnej sadzby DPH modelové výpočty ukazujú, že environmentálne škody spôsobené spotrebou potravín by sa znížili o 3,48 až 5,7 % v závislosti od typu škôd.
Čítajte viac Chodíte do sauny len oddychovať? Vedci vysvetľujú, prečo to môže byť „pasívny tréning“ pre srdce
Priemerné ročné výdavky na potraviny na domácnosť v EÚ by sa zvýšili o 109 eur. Tento nárast by však bol vyvážený dodatočnými daňovými príjmami vo výške 83 eur na domácnosť, ktoré by sa v princípe mohli použiť na sociálnu kompenzáciu, napríklad formou paušálnej platby na osobu. Čisté ročné náklady by tak predstavovali len 26 eur na domácnosť.
V druhom kroku výskumný tím modeloval scenár, v ktorom štát zavádza ekonomicky konzistentný cenový signál — teda diferencovanú environmentálnu daň na potraviny založenú na emisiách skleníkových plynov spojených s jednotlivými výrobkami.
Výpočty ukazujú, že všeobecný cenový príplatok približne 52 eur za tonu ekvivalentu CO₂ by viedol k rovnakému zníženiu emisií skleníkových plynov zo stravovania ako zrušenie zníženej sadzby DPH na mäso. Pre porovnanie, cena uhlíka za palivá a vykurovanie v Nemecku, ktorá bude v roku 2028 začlenená do celoeurópskeho systému oceňovania, je v súčasnosti 55 eur za tonu ekvivalentu CO₂.
Čítajte viac Táto chrípka je brutálna, no existuje zbraň, o ktorej nevieme. Čo skutočne dokáže ochrániť vás a váš domov?
„Takýto komplexný cenový signál by znížil aj ostatné environmentálne dopady nad rámec skleníkových plynov, a to o niečo viac než selektívny cenový signál prostredníctvom DPH na mäso,“ vysvetľuje Michael Sureth, výskumník PIK a spoluautor štúdie.
„Predovšetkým by bolo možné tento komplexný cenový signál postupne posilňovať tak, aby politika plne riešila problémy, ako sú klimatická a biodiverzitná kríza. Samozrejme, musí to byť sprevádzané primerane silnou sociálnou kompenzáciou prostredníctvom vrátenia výnosov. Čisté náklady takejto diferencovanej environmentálnej dane na potraviny by potom klesli na 12 eur na domácnosť ročne. Ide však o náročný dlhodobý projekt, preto naša štúdia opisuje aj možnosť rýchleho prvého kroku,“ uzavrel výskumník.
