Cholesterol nepozná súcit!

10.01.2008 08:59
srdce
Železné srdce - zo stránky flog.pravda.sk Autor:

Mnohí si myslia, že zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi spôsobuje výlučne konzumácia potravín bohatých na cholesterol. Je to pravda len čiastočne, pretože ak sa človek normálne stravuje, neje každý deň samé vnútornosti, jaternice, kvantá masla a žĺtky z vajec, nemá šancu zjesť toľko cholesterolu, aby sa to odrazilo na jeho krvnom obraze. Problém je skôr v živočíšnych tukoch, spôsobe prípravy jedla, v nepravidelnom stravovaní a minimálnom pohybe!

Cholesterol je asi najsledovanejšia molekula v našej krvi. Je to tuková látka, z ktorej len jednu tretinu prijímame každodenne v potrave, dve tretiny si však náš organizmus vyrába v pečeňových bunkách sám. Paradoxom je, že onen obávaný cholesterol je pre náš organizmus nevyhnutný. Je súčasťou všetkých buniek v tele a vďaka nemu sa napríklad tvoria hormóny, vitamín D i žlčové kyseliny dôležité pre trávenie potravy. Priveľa cholesterolu však vedie k ateroskleróze, kôrnateniu tepien, keď sa cholesterol ukladá do cievnych stien, upcháva ich a toto poškodenie môže spôsobiť srdcový infarkt, mŕtvicu či iné cievne komplikácie.

Mimochodom, k záveru, že bez cholesterolu ateroskleróza nevznikne, dospeli ruskí vedci v Petrohrade už v roku 1915. Kŕmili králiky, čo sú prirodzení vegetariáni, cholesterolom (tu treba podotknúť, že rastlinná strava cholesterol neobsahuje!) a na ich cievach sa naozaj začali usadzovať tukové pláty!

Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Delí sa na "dobrý” HDL- a "zlý” LDL-cholesterol, pričom naposledy menovaný je zodpovedný za zdravotné problémy. Dôsledky aterosklerózy sa najčastejšie ohlásia v piatej a šiestej dekáde života, lenže liečiť ich je logicky omnoho náročnejšie, ako tomuto procesu predchádzať. Nedávne výskumy na úrovni bunkovej a molekulárnej biológie ukázali, že kôrnatenie tepien nemusí byť nezvratne postupujúcim ochorením, ktoré jednoducho patrí k veku.

Polovica Slovákov nad normou
Vy svoju hladinu cholesterolu poznáte? Podľa veľkej štúdie, ktorá mapovala zdravotný stav slovenskej populácie v rokoch 1999 až 2004, má u nás takmer polovica obyvateľstva hladinu celkového cholesterolu vyššiu ako 5,2 mmol/l, čo je nad odporúčanú normu. Pritom svoju hladinu cholesterolu poznala len necelá tretina dospelých, častejšie ženy. Hladina cholesterolu a triglyceridov sa v 17. a 40. roku života zisťuje v rámci preventívnej prehliadky u praktického lekára a ak je niekto nad normou, sleduje mu ju príslušný odborník v rámci liečby.

Cholesterol a iné parametre zadarmo odmerajú aj v poradniach zdravia pri jednotlivých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva (zoznam na www.uvzsr.sk). Priemerné hladiny cholesterolu stúpajú u mužov aj u žien s vekom. U mužov dosahujú najvyššie hodnoty vo veku 45 – 64 rokov, u žien takmer o 10 rokov neskôr, čo súvisí s nástupom menopauzy, keď sa skončí estrogénová (ženský pohlavný hormón) ochrana. Cholesterol spolu s fajčením a vysokým krvným tlakom patrí do smrtiacej trojky, čo sa týka najzávažnejších rizikových faktorov ochorení srdca a ciev.

Priemerné hladiny cholesterolu u obyvateľov jednotlivých krajín sú veľmi odlišné. S tým súvisí aj rozdielna chorobnosť a úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby. V SR na ne zomiera každý druhý človek, čiže sú omnoho väčším zabijakom ako rakovina. "Ak sa v roku 1990 celosvetovo najčastejšie vyskytovala infekcia dolných dýchacích ciest a koronárna choroba srdca bola až na piatom mieste, podľa predpokladov sa v roku 2020 upchávanie vencovitých tepien ocitne na prvom mieste v celosvetovom výskyte ochorení,” tvrdí doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska má obyvateľstvo vysoké hladiny cholesterolu, nižšie priemerné hladiny majú ľudia žijúci v oblasti Stredozemného mora vďaka stredomorskej strave obsahujúcej veľa rýb a zeleniny. Je však pravda, že ak sa títo obyvatelia, napr. Taliani, od tejto stravy odklonili, ich úmrtnosť na choroby srdca i ciev dokázateľne vzrástla. Najnižšie priemerné hodnoty cholesterolu má japonská populácia.

Statíny na cholesterol, fibráty na trigliceridy
Keď sa v SR robil už spomínaný rozsiahly prieskum, medzi takmer 13-tisíc ľuďmi výskumníci objavili človeka, ktorý mal podľa výpočtov najvyššiu mieru srdcovo-cievneho rizika, a to až 47 %, viac v tabuľkách SCORE ani nie je. Išlo o 64-ročného muža z Bratislavy, ženatého, s vysokoškolským vzdelaním, fajčiara, s indexom telesnej hmotnosti (BMI) 31,4 (čo je obezita), obvodom pása 103 cm (brušná obezita nad 102 cm sa hodnotí ako závažné riziko), jeho krvný tlak bol 175/111 mmHg (optimálny je 120/80 mmHg), hladinu cholesterolu mal 8,1 mmol/l. Tento pán nevedel ani o svojej hypertenzii, ani o vysokom cholesterole, dokonca sa nepovažoval ani za tučného! Pohybu sa nevenoval vôbec, nejedol strukoviny ani ryby, ovocie a zeleninu len pár ráz do týždňa. Vôbec mu nedochádzalo, že maximálne do 10 rokov s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, zomrie na infarkt alebo mŕtvicu.

Cholesterol nemá súcit!
Cieľom liečby cholesterolu je znížiť jeho hladiny na odporúčané hodnoty. A to také, aby bolo srdcovo-cievne riziko pacienta nízke a porovnateľné so zdravým človekom. Najúčinnejšie lieky na znižovanie hladín cholesterolu sú statíny, tie znižujú hladiny celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu tak, že blokujú jeho tvorbu v pečeni. Statíny lekár predpíše vtedy, keď už nepomáha úprava životného štýlu a diéta. V súčasnosti statínmi u nás liečia takmer 190-tisíc pacientov. Ak má pacient hodnoty cholesterolu len mierne zvýšené, ale má vysoké hladiny triglyceridov, uprednostňujú sa lieky nazývané fibráty. Niekedy sa tieto dva druhy liečiv aj kombinujú. Podľa najnovších klinických štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia k rozšíreniu ich prierezu.

Základom nízkocholeste­rolovej diéty je vlastne obmedzenie potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov (tuky živočíšneho pôvodu – masť, maslo, tučné mäso, údeniny), transmastných kyselín (TFA – tie vznikajú pri vyprážaní, fritovaní, sú v tukovom pečive, krekeroch, hotových polievkach, náhradách šľahačky) a do tretice s vysokým obsahom samotného cholesterolu. Obyčajne potraviny s vysokým obsahom cholesterolu obsahujú aj veľa nasýtených tukov, pričom opačne to platiť nemusí. Pozor preto na zdanlivo neškodné „bezcholesterolové“ náhradky. Hoci neobsahujú cholesterol, môžu obsahovať iné živočíšne tuky, ktoré v skutočnosti cholesterol v krvi zvyšujú!

Vhodná príprava pokrmov pri nízkotučnej diéte: Odporúčaným postupom je varenie, dusenie, grilovanie či opekanie na malom množstve tuku. Ide o také postupy, ktorými pripravíme zdravé jedlo bez straty jeho výživných hodnôt. Bez tuku je možné jedlo pripravovať s pomocou kvalitnej teflónovej panvice, v teplovzdušnej či mikrovlnnej rúre, v pare (špeciálne parné hrnce), v antikorových nádobách s posilneným dnom, v alobale či vo fólii.

Čo robiť, ak máte zvýšený krvný cholesterol:

  • obmedzte spotrebu tukov, najmä živočíšnych (tučné mäso, maslo, masť, tučné syry, slanina, plnotučné mlieko)
  • používajte rastlinné oleje ako olivový, repkový, slnečnicový, sójový
  • používajte olivový olej označený ako extra panenský (extra virgin) či panenský (virgin), ktorý je lisovaný za studena, ak si na ňom nemôžete dovoliť variť, doprajte si ho aspoň do šalátov alebo si ním pokvapkajte pri raňajkách chlieb
  • aspoň dva razy do týždňa konzumujte sladkovodné i morské ryby, nepripravujte ich však vyprážaním
  • jedzte veľa rozpustnej vlákniny, ktorú obsahujú napr. ovsené vločky, zvýšte aj príjem strukovín
  • obmedzte vnútornosti ako mozoček, pečeň, ľadvinky, držky, jazyk a pod.
  • z mliečnych výrobkov si vyberajte najmä tie nízkotučné a kyslé (zakysanka, acidko, syry do 30 percent tuku v sušine), zabudnite na dressingy, majonézy, smotanu (na trhu je aj rastlinná smotana, tú môžete používať)
  • jedzte mäso z hrabavej hydiny bez kože, kuracie a morčacie, ďalej králika, teľacie, zverinu, mladú jahňacinu, v obmedzenom množstve chudé hovädzie, červenému mäsu a údeninám sa však radšej vyhnite
  • polievky a omáčky zahusťujte ovsenými vločkami, strúhaným zemiakom, prepasírovanou varenou zeleninou, namiesto bielej múky použite radšej kukuričný škrob
  • uprednostňujte celozrnné pečivo a chlieb, nízkovaječné cestoviny
  • z orechov zobkajte vlašské, lieskovce a mandle, slnečnicové, tekvicové semienka, vyhnite sa soleným orechom ako arašidy, pistácie, kešu
  • stravujte sa pravidelne, 5 až 6 ráz denne, nehladujte ani sa neprejedajte
  • denne zjedzte 300 až 400 g zeleniny a 200 g ovocia, odporúčané dávky dodržíte, ak budete zeleninu pridávať ku každému jedlu a ovocie jesť na desiatu, olovrant, prípadne ako druhú večeru
  • cholesterol znižuje najlepšie surový cesnak, rozpučený cesnak nechajte vždy 10 minút postáť, aby sa v ňom stihli uvoľniť aktívne látky a do jedál ho pridávajte až na záver
  • bylinkový čaj na znižovanie cholesterolu: 100 g koreňa púpavy, 100 g koreňa pýru, 100 g koreňa lopúcha a 50 g listu púpavy – z tejto zmesi dáme jednu polievkovú lyžicu na 5 minút povariť do 3 deci vody, odstavíme a necháme 20 minút lúhovať, scedíme a popíjame nesladený 3–4-krát denne po jedle
  • zabudnite na hranolčeky, čipsy, huby nakladané v slanom náleve, zákusky, krémové torty, napolitánky, kokosové tyčinky, kandizované ovocie, ak chcete maškrtiť, vhodná je kvalitná horká čokoláda so 70 % obsahom kakaa
  • dôležitá je pohybová aktivita 3 až 5 ráz týždenne po 30 minút, malo by ísť o aktívny pohyb, aby ste sa spotili, tempo však nesmie prekážať v plynulom rozhovore (tzv. aeróbna aktivita)
  • nízkotučná, resp. nízkocholesterolová diéta nie je nijaká „nárazovka“, ide o režim, ktorý je potrebné dodržiavať dlhodobo ako súčasť životného štýlu a týka sa nielen ľudí, ktorí už majú vyššie hladiny cholesterolu v krvi, ale v rámci prevencie aj zdravých, samozrejme, že občas možno „zhrešiť“, dôležité je však dlhodobo sa držať hesla „všetko s mierou“
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku