„Podozrenie na chladovú alergiu som získala, keď sa môj syn Tomáš v zime vždy vrátil z ulice s ohraničenými červenými plastickými mapami na lícach a ďalšie fľaky mal na miestach, kde nebol zahalený šálom,“ hovorí pani Katka K. z Bratislavy. „V teple to vždy do 10 – 20 minút samo zmizlo.“ Keďže chlapec má aj zníženú imunitu, napokon, ako mnohí alergici, imunologička mu predpísala aj imunomodulačný liek, z malých ampuliek pije nalačno prasacie biele krvinky. „To však nerieši problém jeho alergie na chlad, pretože na to nijaká príčinná liečba nejestvuje,“ dodáva Tomáškova vzdelaná mama.
Tomáš teraz v zimnom období vždy užíva tabletky na alergiu, tzv. antihistaminikum, aké berú aj iní alergici, napr. peľoví. Protialergické lieky však len potláčajú nepríjemné príznaky choroby, ktorými môžu byť v prípade chladovej alergie sčervenanie a opuchy, svrbivá žihľavka na nezakrytých miestach kože, pálenie sliznice v nosohltane, upchatý nos, vodnatý výtok, dráždivý kašeľ, zapálené spojivky, opuchnuté viečka, slzenie očí. V domácej lekárničke má pani Katka pre syna aj lekárkou predpísaný Ventolin sprej na rozťahovanie priedušiek, aký užívajú astmatici (tzv. uvoľňovač), keby náhodou na chlad zareagoval záchvatom dýchavičnosti. A tabletky Dithiadenu, ak by ho prípadné pupence neznesiteľne svrbeli. Ale nič z toho, našťastie, ešte nepotreboval. Dva razy týždenne sa totiž otužuje plávaním. Otužovanie vodou alebo vzduchom odborníci vo všeobecnosti odporúčajú nielen na chladovú alergiu, ale všetkým alergikom a ľudom s imunitnými problémami.
Diagnóza z kože i z krvi
„Chladovú alergiu Tomášovi diagnostikovali tzv. kontaktným testom,“ vysvetľuje pani Katka. „Na zápästie mu z vnútornej strany na desať minút prilepili dve skúmavky naplnené ľadom. Koža na tom mieste nadobudla plastický vzor. Po desiatich minútach mu to v teple zmizlo. Chladová alergia sa však vraj dá potvrdiť aj z krvi vyšetrením na kryoglobulíny. Máme na to odporúčací lístok.“
„Vyšetrenie krvného séra na kryoglobulíny sa naozaj robí v rámci laboratórnej diagnostiky,“ potvrdila nám aj doc. Ing. Eva Jahnová, CSc., vedúca laboratória Neštátneho zdravotníckeho zariadenia Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. „Pri tzv. kvantitatívnom vyšetrení zisťujeme, aké množstvo kryoglobulínov sa v sére nachádza. Patologická hladina chladových protilátok však môže byť aj príznakom iných ochorení, napr. hepatitídy C.“ Ale aj Raynaudovho syndrómu (studené ruky a nohy následkom poruchy prekrvenia) či lupusu. Na stanovenie hladiny kryoglobulínov sa krv odoberá do nahriatej skúmavky, pretože musí mať 37 stupňov Celzia a pri tejto teplote sa aj prenášať. Až v laboratóriu ju vložia do chladničky s teplotou 4 stupne Celzia.
V posledných rokoch dramaticky stúpol počet rôznych alergických ochorení. Alergia na chlad nazývaná aj chladovou urtikáriou – ak sa prejaví na koži – medzi ne patrí. Ide však o tzv. pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén. Podľa všetkého trápi najmä ľudí v strednom veku a zriedkavejšími príznakmi môžu byť bolesti hlavy, búšenie srdca a únava. Vyvolávajúcim faktorom svrbenia, sčervenania, opuchu kože a ďalších spomínaných prejavov je vystavenie sa chladnému podnetu – náhlej zmene teplôt, chladnému vzduchu, vetru, ponoreniu sa do studenej vody, po vypití studeného nápoja. Pri alergii na chlad môžu dokonca prsty obelieť alebo sfialovieť a stratiť citlivosť, čo môže byť bolestivé. Tí, čo sú alergickí na chlad, by si mali dávať pozor najmä na plávanie v studenej vode, pretože im hrozí náhly pokles krvného tlaku.
Pomáha otužovanie
„Pri vzniku a rozvoji alergií naozaj zohrávajú okrem iného veľký význam aj náhle zmeny teploty prostredia,“ potvrdzuje aj MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. „Tieto fyzikálne vplyvy pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania napríklad histamínu z buniek a práve to vyvoláva klinické prejavy zvýšenej podráždenosti na slizniciach dýchacích ciest, očných spojiviek a charakteristickým prejavom je tvorba svrbivých pupencov na koži sprevádzaných veľmi často aj opuchom v určitej oblasti. Môžu sa vyskytnúť kdekoľvek na tele, ale veľmi často je to v oblastiach vystavených priamo chladu.“
Ako už bolo spomínané, príčinná liečba alergie na chlad nejestvuje. Postihnutým pomáhajú antihistaminiká alebo kortikoidy. Mali by sa primerane obliekať, dopriať si dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, neprekurovať byt. „To všetko je súčasťou postupného otužovania,“ vysvetľuje MUDr. Bergendiová. „Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zvyšuje celková kondícia organizmu. Pacienti to často považujú za zložitý a časovo náročný liečebný proces, preto mu nevenujú dostatočnú pozornosť. Pritom otužovať môžeme každý deň bez toho, že by sme si to nejako zvlášť uvedomovali. Napríklad pri stavaní snehuliaka.“
Liečba chladovej alergie
- otužovanie (pohyb na čerstvom vzduchu, primerané oblečenie, neprekurovanie bytu, plávanie v nie príliš studenej vode, striedanie teplej a studenej sprchy, sauna…)
- užívanie protialergických liekov, prípadne kortikoidov
- pri dýchacích problémoch spreje na uvoľnenie priedušiek
- pri kožných problémoch aj lokálne masti (napr. kortikoidové proti svrbeniu a zápalu), masti proti nadmernému vysušovaniu kože a pod.
