Chrápanie spôsobuje nedostatok kyslíka

Chrápanie je staré ako ľudstvo samo. Milióny ľudí v noci chrápu a obyčajne sa to považuje za prejav hlbokého spánku. Lenže chrápanie nemusí byť len nepríjemným problémom pre vedľa spiaceho partnera, môže znamenať aj vážne ohrozenie zdravia.

20.02.2008 06:00
Posteľ - sex - hra - vzťah Foto:
Ilustračné foto
debata

Chrápanie nie je len príčinou nevyspatosti, bolestí hlavy a sexuálnych porúch, ale vedie k srdcovo-cievnym komplikáciám v podobe vysokého krvného tlaku, srdcovej arytmie, dokonca k infarktu a porážke. Chrápanie teda môže byť príznakom závažnej diagnózy patriacej do skupiny spánkových porúch dýchania.

Chrápanie je staré ako ľudstvo samo. Milióny ľudí v noci chrápu a obyčajne sa to považuje za prejav hlbokého spánku. Lenže chrápanie nemusí byť len nepríjemným problémom pre vedľa spiaceho partnera, ale môže znamenať aj vážne ohrozenie zdravia.

Sú „chrápači“, ktorí sa dožívajú vysokého veku. Ich dýchanie počas spánku je pravidelné, spánok pokojný. Nezriedka je však nadmerne hlasné chrápanie prerušované prestávkami ticha a bez dychu, ktorým hovoríme apnoické pauzy. Takéto pauzy sú, prirodzene, možné aj u zdravých ľudí. Ak však trvajú príliš dlho a vyskytujú sa príliš často, organizmus s touto spánkovou poruchou dýchania chronicky trpí nedostatočným okysličovaním, čo po čase vedie k mnohým závažným zdravotným problémom. 

Nevyspí sa nielen partner, ale ani „chrápač“

Dôležitým momentom spánkových porúch dýchania je aj prebudenie sa zo spánku alebo prechod do fázy „ľahšieho“ plytšieho spánku. „Chrápači“ si na prerušovaný spánok nepamätajú, zobúdzajú sa však „zbití“, unavení, často s bolesťami hlavy, počas dňa trpia zníženou výkonnosťou, únavnosťou. Mikrospánky sú nebezpečné najmä za volantom a u ľudí pracujúcich napr. vo výškach či obsluhujúcich stroje. Ak spočiatku zaspávali len pred televízorom, pri čítaní či iných monotónnych činnostiach, v závažných prípadoch už zaspávajú dokonca aj pri riadení motorového vozidla, ale aj pri chôdzi.

„Chrápu až dve tretiny populácie, pritom sedem- až desaťnásobne častejšie muži,“ vysvetľuje pneumológ MUDr. Imrich Mucska zo spánkového laboratória Fakultnej nemocnice v Bratislave. „Ženy majú to šťastie, že do menopauzy ich podľa všetkého chránia ženské pohlavné hormóny, ktoré majú pozitívny vplyv na napätie svalstva horných dýchacích ciest. Spánkovými poruchami dýchania trpí 4 – 5 percent populácie, v prípade obéznych ľudí je to až 9 – 10 percent.“ Obezita, najmä mužská typu jablko, je charakteristická ukladaním tuku do oblasti horných dýchacích ciest, ale aj brucha, čo súvisí s istými dýchacími zmenami. Aj preto je jedným zo závažných rizikových faktorov diagnózy nazývanej syndróm spánkového apnoe.

Okrem zvýšenej hmotnosti patria medzi ďalšie rizikové faktory prekážky v nose (veľké mandle, krivá nosová priehradka), zväčšené mäkké podnebie a koreň jazyka, pitie alkoholu, užívanie uspávacích prostriedkov pred spaním (najmä benzodiazepíny) a podobne. Na možnosť výskytu spánkových porúch dýchania často upozorňuje aj znížená činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza) alebo tzv. akromegália, ktorú sprevádza nadmerné zväčšenie okrajových častí tela (ruky, nohy, nos, pery, jazyk) následkom porušenej činnosti podmozgovej žľazy hypofýzy.

Dve minúty bez nádychu

Pri chrápaní vibrujú mäkké časti v oblasti horných dýchacích ciest, čiže nosohltana. Rozkmitajú sa pri prúdení vydychovaného a vdychovaného vzduchu. Prestávky v dýchaní sú spôsobené zapadávaním koreňa jazyka a mäkkých častí okolitého tkaniva hltana a môžu viesť k uzatvoreniu dýchacích ciest. Hlasné chrápanie, pri ktorom sa „otriasajú okná“, dosahuje nezriedka hlasitosť aj 70 – 80 decibelov. Ak ho vystrieda dlhá pauza, počas ktorej chrápajúci nedýcha a nasleduje hlasný výbuch chrapotu, ktorým sa telo snaží dohnať zameškanú výmenu vzduchu, partner by mal spozornieť.

„Partneri pacientov obyčajne bývajú veľmi vyľakaní, keď zistia, že v istom okamihu počas spánku nedýcha. Nejde však o akútne ohrozenie života,“ vysvetľuje MUDr. Mucska, „pretože tieto zmeny sa v organizme vyvíjajú postupne a telo si na ne zvykne. Riziková je ich chronicita, čiže dlhodobý výskyt, ak sa neriešia. Prestávky v dýchaní majú závažný a negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém, hormonálny systém, môžu potencovať tzv. oxidatívny stres, čím bunky tkanív starnú rýchlejšie. Častým nálezom u pacientov s tzv. obštrukčným spánkovým apnoe, keď za prestávky v dýchaní môže prekážka v dýchacích cestách, je vysoký krvný tlak – má ho 50 až 60 percent z nich. Spočiatku ide len o prechodný vzostup, neskôr sa fixuje. Okrem toho majú silne chrápajúci ľudia dva až tri razy vyššie riziko cievnej mozgovej príhody.“

Patologická hodnota u dospelých je nad 10 apnoických páuz za jednu hodinu spánku, u detí sa považujú za chorobné už viac ako dve epizódy. „Už stavy nad 30 páuz sú veľmi závažné, ale pacienti ich mávajú aj 60 – 70, extrémom je 90 – 100 prestávok v dýchaní za hodinu spánku,“ hovorí odborník. „Termínom apnoe označujeme zastavenie dýchania trvajúce 10 sekúnd a viac, máme však pacientov aj s minútovými pauzami. Rekordom je apnoe v trvaní dve minúty a 22 sekúnd. Dôležitý je však iný údaj – o koľko a za aký čas poklesne kyslík pri nedýchaní.“ Samozrejme, toto všetko sa dá zistiť len v spánkovom laboratóriu a partner chrápajúceho nebude rátať počet jeho prestávok v dýchaní za hodinu. Na vyšetrenie treba prísť, ak ráno chrápajúci vstáva neoddýchnutý, s pocitom sucha v ústach, cez deň je extrémne unavený. Je znížená jeho duševná výkonnosť, má problémy s pamäťou a sústredenosťou, zabúda, má nízke libido, trpí impotenciou. Deti trpiace syndrómom spánkového apnoe zle prospievajú v škole. 

Noc v spánkovom laboratóriu 

Na Slovensku je sedem štátnych spánkových laboratórií, kde diagnostiku aj liečbu hradí zdravotná poisťovňa. Vedú ich zväčša pneumológovia, v Košiciach pneumológovia a neurologička. V Čechách je to podobne, vo Švajčiarsku sa spánkovými poruchami zaoberajú dokonca psychiatri, v USA kardiológovia. Dve spánkové laboratóriá – v bratislavskej FnsP v Ružinove a v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre – sú nové.

Odborník pri vyšetrení predovšetkým odoberie pacientovi anamnézu, čiže sa s ním pozhovára o príznakoch. V diagnostike sa využívajú aj dotazníky. Medzi vyhľadávacie metódy, ktoré umožňujú vyšetrenie veľkého počtu osôb, patrí tzv. pulzoxymetria. Pacientovi v ambulancii požičajú domov neveľký prístroj, prenosný pulzoxymeter, ktorý mu v noci počas spánku prostredníctvom snímača v podobe štipca na prste monitoruje nasýtenie krvi v tepnách kyslíkom a pulzovú frekvenciu. „Na základe údajov z tohto prístroja vieme vyhodnotiť, či je, povedzme, nález natoľko závažný, že pacienta musíme urýchlene riešiť, čiže uprednostniť pred menej ťažkými prípadmi. Na tzv. polysomnografiu v spánkovom laboratóriu je totiž u nás čakacia lehota  8 – 9 mesiacov,“ vysvetľuje MUDr. Mucska, „medzistupňom sú polygrafické metódy, ktoré môžeme využiť v ambulantnej detekcii spánkových porúch dýchania, ide o jednoduchšie  prístroje bez snímania parametrov spánku."

„Polysomnografické vyšetrenie je "zlatým štandardom“ v spánkovej medicíne. Pacient musí jednu noc stráviť v spánkovom laboratóriu, v zvukovo izolovanej miestnosti na normálnej posteli, niekde aj s nábytkom pripomínajúcim domáce prostredie. Monitorujú ho od desiatej večer do šiestej hodiny ráno. "Postačí nám, ak spí štyri až päť hodín. Ak ide o typického pacienta s prestávkami v dýchaní, obyčajne zaspí veľmi rýchlo. Na rôzne časti tela mu s pomocou špeciálneho lepidla a lepiacej pásky prilepíme elektródy, ktoré vedú snímané signály do prístroja – polysomnografu. Nakladanie týchto snímačov trvá asi pol hodiny.

Vo vedľajšej miestnosti je počítačový systém, ktorý umožňuje zaznamenanie a vyhodnotenie množstva údajov. Sleduje ho sestrička, ktorá sleduje aj to, či sa niektorý zo snímačov  neuvoľnil. Sníma sa minimálne 8 parametrov, optimálne je dokonca 12 – 14 parametrov, na základe ktorých odborník vie vyhodnotiť nasýtenie krvi kyslíkom, dýchacie pohyby hrudníka a brucha, jednotlivé štádiá spánku na podklade snímania elektropotenciálov mozgu, očí a svalstva, polohu tela, chrápanie, počet a dĺžku prestávok v dýchaní a podobne. Polysomnografické vyšetrenie je nevyhnutné na presné stanovenie diagnózy a liečby.

Tabletka na chrápanie nejestvuje

Na habituálne chrápanie a závažné chrápanie  so syndrómom spánkového apnoe, čiže prestávkami v dýchaní, bohužiaľ, nejestvuje nijaká zázračná tabletka či kvapky, hoci tzv. dekongestíva na odpuchnutie nosovej sliznice sa používajú, taktiež antihistaminiká majú efekt u alergikov. Liečba kyslíkom môže zmierniť ťažký nedostatok kyslíka počas hypoponoických páuz, nevylučuje však prerušovanie spánku a následnú spavosť. Lieky povzbudzujúce dýchacie centrum môžu byť užitočné len v niektorých prípadoch tzv. centrálneho typu spánkového apnoe, čiže ak je problém v centrálnom nervovom systéme.

„Konzervatívna liečba spočíva v znížení telesnej hmotnosti, dodržiavaní spánkovej hygieny, pacienti nesmú piť alkohol, fajčiť, nemožno ich liečiť upokojujúcimi, tlmiacimi liekmi, ktoré apnoe ešte zhoršujú. Sedatívny účinok zhoršujúci tieto problémy majú aj niektoré staré typy antihistaminík, protialergických liekov, ktoré by sa nemali užívať večer pred spaním,“ tvrdí pneumológ Imrich Mucska. Tzv. orálne protetické pomôcky, ktoré sa vkladajú do úst na čas spánku a posúvajú sánku a niekoľko milimetrov dopredu, u nás nezaznamenali veľkú obľubu. Zmenené anatomické pomery v horných dýchacích cestách možno riešiť chirurgickými postupmi v podobe odstránenia nosových polypov, nosných či podnebných mandlí, podnebného čapíka, vyrovnania vybočenej nosovej priehradky, skrátenia mäkkého podnebia a podobne. Zákroky nemajú stopercentnú úspešnosť, takisto nie sú bez rizika ani bez bolesti, ale pri závažných zdravotných problémoch sa treba rozhodnúť pre menšie zlo.

Na liečenie obštrukčného syndrómu spánkového apnoe sa navyše s úspechom využíva niekoľko spôsobov tzv. mechanickej ventilácie. Ide viacero druhov špeciálnych ventilátorov, ktoré pacientovi vháňajú do dýchacích ciest vzduch cez masku pod určitým tlakom a udržiavajú tak dýchacie cesty stále otvorené. Treba však spávať s maskou na ústach a nose. V súčasnosti je na Slovensku takouto ventilačnou terapiou liečených asi tisíc pacientov. Prístroj v hodnote niekoľko desaťtisíc korún hradia zdravotné poisťovne, poistenci zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne na prístroj musia niekoľko mesiacov čakať, ale závažné prípady sa uprednostňujú. „Je to jednoduchá metóda, s ktorou sú dobré skúsenosti,“ hovorí doktor Mucska. „Len z nášho laboratória spí s prístrojom 388 pacientov. Ak sú naň dobre nastavení, už po prvej noci pocítia výrazné zlepšenie, odstránia sa prestávky v dýchaní, spánok je rovnomerný, počas dňa sú potom aktívnejší a výkonnejší aj jednoduchšie schudnú. Ak mali apnoe následkom nadváhy a obezity a nadbytočných kíl sa zbavia, po určitom čase dokonca niektorí už prístroj nepotrebujú a môžu ho vrátiť poisťovni.“ A nadmerne hlučným nočným koncertom s nečakanými pauzami v spálni je koniec.

Aké závažné je naše chrápanie?

Jednoduché chrápanie – občasné chrápanie v polohe na chrbte, z času na čas takto chrápe každý, dočasnou príčinou môže byť nádcha, alergia, suchý vzduch v miestnosti, alkohol a podobne.

Habituálne chrápanie – tzv. primárne chrápanie, človek chrápe každú noc v každej polohe. Spôsobuje ho chvenie mäkkého podnebia a jeho čapíka a vibrácia stien horných dýchacích ciest. Umožňuje to uvoľnenie svalstva hrtana a jazyka počas spánku. Vyskytuje sa v 48 percent u mužov a v 34 percent u žien.

Syndróm zvýšeného odporu v horných dýchacích cestách – je to akýsi predstupeň, z ktorého sa môže vyvinúť syndróm spánkového apnoe (prestávky v dýchaní), zúžené horné dýchacie cesty spôsobujú prekážku prúdeniu vzduchu, neuzavrú sa však celkom, takže nedochádza k apnoickým pauzám. Liečba je taká istá ako terapia syndrómu spánkového apnoe.

Syndróm spánkového apnoe/hypopnoe – je charakteristický periódami zastavenia, resp. obmedzenia dýchania, pričom termínom apnoe označujeme zastavenie dýchania trvajúce 10 sekúnd a viac. Hypopnoe je stav, pri ktorom sa dýchanie nepreruší, ale dychový objem sa zníži na menej ako 50 percent. Chorobný stav nastáva, ak je takýchto epizód viac ako desať za hodinu spánku. Najzávažnejšími rizikovými faktormi sú obezita a mužské pohlavie.

Druhy prestávok v dýchaní

Spánkové apnoe:

1. obštrukčné – za prestávky v dýchaní môže obštrukcia (zúženie alebo uzavretie) v horných dýchacích cestách, tvorí 90 percent všetkých spánkových porúch dýchania, nejestvuje naň liečba liekmi, pacienti sú často obézni, cez deň spaví, počas spánku hlasno chrápu, časté sú ranné bolesti hlavy, intelektuálne poruchy (z nevyspatosti)

2. centrálne – bez zúženia horných dýchacích ciest, len 10 percent pacientov so syndrómom spánkového apnoe je centrálneho typu, čiže následkom centrálnej poruchy dýchania počas spánku (prechodný útlm vplyvu centrálneho nervového systému na dýchacie svalstvo), tu jestvuje aj medikamentózna liečba, pacienti nemusia byť obézni, nadmerná spavosť počas dňa, ale aj nespavosť je možná, chrápanie je nevýrazné, mávajú depresie, ranné bolesti hlavy sú zriedkavé

3. zmiešané – kombinácia centrálneho a obštrukčného typu spánkového apnoe, v liečbe sa využívajú menej chirurgické postupy, dominuje konzervatívna alebo ventilačná liečba

Príznaky spánkových porúch dýchania

//Najčastejšie:// hlasné chrápanie, nadmerná denná spavosť a únavnosť, nepokojný spánok, pocit unavenosti po zobudení, zmeny v osobnosti postihnutého, nočné močenie

//Menej časté:// ranné bolesti hlavy, pomočovanie, znížené libido, manželský partner znepokojený pauzami v dýchaní, nočné potenie

//Zriedkavejšie:// opakované zobúdzania, nespavosť, nočný kašeľ, reflux

Liečba prestávok v dýchaní

Konzervatívna liečba

  • zníženie telesnej hmotnosti
  • abstinencia alkoholu a nikotínu
  • zákaz sedatív a hypnotík
  • dodržiavanie spánkovej hygieny

Medikamentózna liečba

  • len na centrálny alebo zmiešaný typ spánkového apnoe (lieky povzbudzujúce dýchacie centrum, antidepresíva, hormón progesterón, vdychovanie kyslíka)

Ústne protetické pomôcky

  • Prístrojčeky" do úst umiestnené na zuboradí, predsúvajú sánku a zabraňujú zapadnutiu jazyka, v zahraničí ich je 200 druhov, uprednostňujú ich najmä škandinávske krajiny, u nás je s nimi málo skúseností

Ventilačná terapia

  • podporné dýchanie s pomocou pretlakových prístrojov a nosových masiek rôznych druhov

Chirurgická liečba

  • ORL-operácie a stomatochirurgické zákroky, zákroky s pomocou lasera

Štátne spánkové laboratóriá

  • Spánkové laboratórium I Neurologickej kliniky FNsP Ružinov pracovisko Staré Mesto, MUDr. Imrich Mucska,  Mickiewiczova 13, tel. 02/5729 0646
  • Spánkové laboratórium pri KPF I. FNsP Ružinov, Ružinovská 6, vedúci SL: doc. MUDr. Marta Hájková, CSc.,
  • Spánkové laboratórium KTaPCH JLF UK, Kolárova 2 Martin, Martin, Kolárova 2, 043/420 3111, doc. MUDr. Róbert Vyšehradský, PhD.,
  • Spánkové laboratórium  Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, Kláštorská 134, MUDr. Bohumil Matula, tel. 037/6941267
  • Spánkové laboratórium, Ústav patolog. fyziológie LF ÚPJŠ, Prof. MUDr. Vilam Donič, CSc. tel. 055/06717157
  • Spánkové laboratórium – Klinika pľúcnych chorôb, Košice, prednostka: prof.  MUDr. Tkáčová Ružena, PhD., tel. 055/6152 666, 0911 103 825
  • Ambulancia pre poruchy spánku pri Neurologickej klinike FNsP, trieda SNP 1, tel. 055/6403 789 ,  MUDr. Mária Tormášiová, MUDr. Eva Feketeová
debata chyba