Strach zo zubára? Musíte ho prekonať

Nájde sa nás dosť takých, čo hrdinsky vyhlasujeme, že by sme radšej absolvovali ošetrenie u zubára ako fotografovanie na občiansky preukaz. Ale čoraz častejšie sa mnohé z nás priznávajú, že pred vstupom do ordinácie prežívame obavy, ba možno až muky.

14.04.2008 07:00
ústa - dych - zuby - úsmev Foto:
debata

Nedá sa všeobecne povedať, že by problémy so zubami trápili častejšie silnejšiu alebo slabšiu polovičku tvorstva. V tomto prípade to príroda zariadila spravodlivo. Kazy, ochorenia ďasien a predčasná strata zubov, sa príslušníkov oboch pohlaví týkajú približne rovnako. Stomatologička MUDr. Miroslava Tóthová dokonca nemá ani skúsenosti, že by sa zubárskej vŕtačky viac báli muži. Sú síce náchylnejší na bolesť, ale v zubárskych kreslách z času na čas kolabujú aj ženy…

Dentálna fóbia
Mierne „mravčenie“ v žalúdku nemusí byť hneď prejavom dentálnej fóbie, ktorou istá časť obyvateľstva trpí. Nadpriemerný strach môže vyvolať už len samotný zvuk vŕtačky, pohľad na zubárske kreslo či pomyslenie na injekčnú striekačku. Fóbia môže byť do istej miery spôsobená prvou negatívnou skúsenosťou u zubára, aj keď MUDr. Tóthová sa domnieva, že už malé dieťa si dokáže s odstupom času uvedomiť, že nútené či „násilné“ ošetrenie mu v konečnom dôsledku uľavilo od bolesti. Za pravdepodobnejšiu príčinu považuje skôr pocit vyvolaný strohou, neosobnou atmosférou a niekedy priveľmi nadradeným prístupom lekára. Preto považuje za dôležité s pacientom vhodne komunikovať, dať mu priestor na vyjadrenie. Aby stratil stiesnenosť z toho, že s otvorenými ústami sa nedokáže brániť… Význam pri odbúravaní strachu zohráva správny výber dentistu, ktorý dokáže poskytnúť pacientovi aj ľudský komfort. Ak ste skutočný bojko, skúste si so sebou do ordinácie priviesť morálny sprievod, ktorý vás potom za odmenu zoberie napríklad do kina, alebo vám kúpi niečo pekné.
Bolesť sa dá samozrejme úspešne eliminovať lokálnou anestéziou – miestnym znecitlivením nervov.

Kazia sa a bolia
Každý zub je ako človiečik s vlastným životom. Predstavuje organizmus, ktorý je pod tvrdým obalom popretkávaný vyživujúcim nervovo-cievnym zväzkom. V jeho vnútri od špičky koreňa do korunkovej časti vedie dutinka, obalená tvrdou škrupinkou zuboviny (dentínu). V nej je uzatvorený nerv. Keď je poškodený, prekrvuje sa a tak ako hociktoré zapálené miesto, zväčšuje svoj objem. Keďže zub sa vo svojej tvrdosti nemá možnosť rozpínať, zápal spôsobuje tlakovú, pulzujúcu bolesť.

Zubný kaz je povrchová záležitosť. Nikdy sa nezačína v strede zuba, ale vždy na jeho okraji, často v menej prístupnom medzizubnom priestore a šíri sa smerom dovnútra. Z cukrov uložených na povlaku vytvárajú baktérie kyselinu mliečnu, ktorá je schopná narušiť sklovinu a vytlačiť z nej čiastočky vápnika. Aj keď má niekto zuby odolnejšie, všeobecne platí, že kazovosť je spôsobená predovšetkým nesprávnou či nedostatočnou hygienou, teda kyslým pH v ústach.

Čím je pH zásaditejšie, tým lenivejšie baktérie pracujú. Hneď ako sa prehupne do kyslého prostredia, baktérie ožívajú. Permanentne kyslé pH v ústach zvyčajne spôsobuje zvýšená kyslosť žalúdočných štiav.

Služobne najstaršia šestka
Pri stieraní povlaku okrem mechanického čistenia zubnou kefkou zohrávajú dôležitú rolu aj sliny, ktoré omývajú povrch zuba. Zrieďujú množstvo cukru, neutralizujú pH, čím berú baktériám podklad pre tvorbu kyselín. Sliny navyše obsahujú minerály, ktoré sú schopné obnovovať povrch skloviny. Tvorbu slín významne podporuje pitný režim a žuvanie žuvačky.

Pri ochorení slinných žliaz, ktorým trpia ľudia dlhodobo užívajúci niektoré lieky alebo pri syndróme suchých úst, ktorý postihuje napr. onkologických pacientov, je preto zvýšené riziko tvorby kazu.

Dôležitú funkciu pri ústnej hygiene zohrávajú aj naše „rečnícke orgány“. Miesta, ktoré sa priebežne čistia pohybom jazyka, líc a pier, sa označujú ako habituálne čisté. Medzizubné priestory, kde je zvýšené riziko kazu, sa nazývajú habituálne nečisté. Zubný kaz sa najčastejšie prejavuje na šestkách, prvých stoličkách, ktoré sa prerezávajú v období, keď deťom v predškolskom veku vypadávajú predné mliečne zuby. Mnoho rodičov nevie, že šestka je trvalý zub, ktorý sa nevymieňa za iný, ale len dorastá a je „služobne“ najstarším zubom v našom chrupe.

4 rizikové obdobia
Pre nadmerné maškrtenie a nedokonalú hygienu je obdobie predškolského veku pre zuby jedným z najrizikovejších. Ani tá najvyhovujúcejšia kefka nemá také tenučké vlákno, ktoré by dokonale preniklo do ryhy na stoličkách. Aby boli ryhy ochránené od baktérií, „rizikové“ stoličky sa pečatia, čím sa na nich vytvára ochranný povlak.

Puberta predstavuje obdobie medzizubných kazov, čo súvisí pravdepodobne so zmenou bakteriálnej flóry v ústach, ale do istej miery aj s ignorovaním alebo podceňovaním hygieny v súvislosti s odmietaním názorov dospelých. Poškodenie zubov môže spôsobiť aj druhý extrém – nevhodná enormná hygiena.

Zubný kaz a náchylnosť na zápal ďasien v tehotenstve nevyvoláva nedostatok vápnika alebo minerálov, ale zvýšená kyslosť v ústach, spôsobená častými rannými nevoľnosťami. Zub nie je kosť. Kým veľa žien trpí po pôrode nedostatkom vápnika v kostiach, pretože vápnik z kostného tkaniva má schopnosť sa odčerpávať, minerálne látky zvnútra zuba sa nevytrácajú. Preto tvrdenie, že dieťa  „berie“ tehotnej žene vápnik zo zubov, je zavádzajúce.

V dôchodkovom veku sa objavuje geriatrický kaz, ktorý postihuje najmä odhalený kŕčok, čo súvisí s ustupovaním ďasna. Dôležitý faktor zohráva aj nedostatočná hygiena, keďže vo vyššom veku nie je už taká zručnosť pri používaní zubnej kefky.

Mali by ste vedieť, že:

  • Naučiť sa správne čistiť zuby nie je hanba. Kaz i citlivé krčky má na svedomí okrem zvýšenej kyseliny v ústach aj nesprávna technika čistenia. Sklovina zuba nie je tvrdá natoľko, aby odolávala nadmernej mechanickej záťaži. Preto sa oplatí investovať do profesionálnej dentálnej inštruktáže, kde vás naučia narábať s kefkami i dentálnou niťou. Vyjde vás to od 700 Sk (vrátane odstránenia kameňa a povlakov.)
  • Zuby nemajú rady koncentrované ovocné džúsy. Sliny zriedia kyselinu až o 20 – 30 minút, preto sa na urýchlenie zníženia pH odporúča po konzumácii štiav, vína, kávy i jabĺk, vypláchnuť si ústa vodou. Zuby čistite najskôr po pol hodine, pretože naleptaná sklovina by sa pri mechanickom pôsobení ošúchala.
  • Kolové nápoje obsahujú kyselinu fosforečnú, ktorá leptá a odvápňuje zuby. Pri nadmernej konzumácii môže vzniknúť tzv. „kokakolový“ zub.
  • Ak chcete mať snehobiele zuby, nefajčite a nepite kávu. Pigmenty z jedla a nápojov na povrchu zuba dokáže dostatočne odstrániť len profesionálna dentálna hygiena minimálne 2 razy do roka, príp. pieskovanie zubov – peeling s vodou a kryštálikmi sódy bikarbóny alebo vápnikovými perličkami. Abrazívne zubné pasty, ktoré obsahujú bieliace zrniečka, pri nesprávnej technike čistenia môžu mechanicky zub poškodiť. Čistenie zubov kyselinou citrónovou alebo sódou bikarbónou je nevhodné.
  • Zápach z úst môže spôsobovať porucha tráviaceho alebo dýchacieho traktu. Ak pochádza z ústnej dutiny, nesúvisí so zubným kazom, ale skôr s ochorením ďasien – paradentózou, nedostatočným čistením medzizubných priestorov alebo so zubným kameňom, ktorý vzniká následkom ukladania vrstvičiek povlaku – tenkého filmu baktérií najmä na vnútornej strane dolných  predných zubov. Nánosy sa postupne mineralizujú a pri nesprávnej hygiene sa naukladajú do vrstvy 0,5 – 1 cm.
debata chyba