Jedno deci kolového nápoja má približne 140 – 180 kJ. Pri „decke“ však zostane len málokto. Litrová fľaša dodá toľko energie ako vysmážaný bravčový rezeň. A to je „len“ tekutina, poviete si. V litri kokakoly alebo pepsi je 28 kociek cukru, v 7-up alebo v nápoji Sprite či Mountain Dew je ich až 30. Dali by ste si do litra čaju toľko cukru?
Cukor a kyselina poškodzujú kosti aj zuby
Sladké pitie v podobe malinoviek všemožných príchutí nevidí nijaký lekár veľmi rád. Telu dodávajú množstvo zbytočných kilojoulov bez akejkoľvek ďalšej výživovej hodnoty – ide o tzv. prázdne kalórie. Smäd dobre uhasí nápoj s maximálnym obsahom cukru do 2,5 %. Nápoje s vyšším obsahom cukru pocit smädu nezaháňajú, naopak, vyvolávajú ho. Okrem toho kolové nápoje majú v litri až 125 mg kofeínu (na porovnanie – šálka kávy má 80 mg kofeínu), ktorý nielenže vedie k problémom s nespavosťou, ale vzniká od neho aj závislosť. Kolové nápoje sú kyselinotvorné, obyčajne majú pH menej ako 3 a obsahujú aj škodlivú kyselinu fosforečnú, ktorá naleptáva sklovinu zubov a podľa všetkého spôsobuje aj rednutie kostí.
V jednej štúdii v americkom Bostone sa zistilo, že pitie kolových aj nekolových sýtených nápojov sedemnásobne zvyšovalo riziko zlomeniny. Vyššie dávky kyseliny fosforečnej alebo fosforečnanov v potrave totiž spomaľujú rast, fosfor vytláča z kostí vápnik, a to spôsobuje stratu kostnej hmoty.
Samostatnou kapitolou je vplyv tejto kyseliny na zuby. Celkovo nízke pH kolových a iných nealko nápojov je spoločne s prísunom cukrov ideálnym prostredím pre rast baktérie zubného kazu, tzv. Streptococcus mutans. Z reklamy na žuvačky bez cukru možno viete, že pre vznik zubného kazu sú kritické hodnoty pH v dutine ústnej nižšie ako 5,5. Pri jednorazovom preplachu úst roztokom cukru táto hodnota klesne, ale vďaka výkonu našich slinných žliaz sa kritické pH v priebehu asi 40 minút znormalizuje. Predstavte si, že mnohí popíjajú sladené nápoje v malých dávkach v priebehu dňa. Dnes, keď je také „in“ nosiť plechovku s nápojom v ruke, tínedžeri si z nej upíjajú zas a znova. Pričom hodnota ich pH v ústach tak opakovane, priam v pravidelných intervaloch, klesá pod kritickú hranicu. Ak si chcete aspoň trochu ochrániť zuby, pite sladké nápoje s pomocou slamky.
Štvrtina detí pije pol litra koly denne
Na súbore takmer dvesto našich žiakov 3. až 9. ročníka základných škôl urobili výskum. U slovenských detí vo veku 8 – 16 rokov odborníci zisťovali, ako často pijú nápoje typu kola. Takmer 27 percent opýtaných pije priemerne viac ako 5 dl takýchto nápojov denne. Viac ako liter kolových nápojov pije denne takmer 7 percent týchto detí. Kolové nápoje pili najčastejšie popoludní a prirodzene – prevažne v lete.
Podľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie by sa pridanými cukrami – čiže takými, ktoré si dáme do kávy, alebo si nimi posypeme rezance s tvarohom – malo získavať maximálne 10 % denného kalorického príjmu. V USA sa táto hodnota blíži k 16 %, pričom viac ako polovica tohto množstva pochádza práve z nediétnych sladených nealko nápojov. Kanadskí …násťroční podľa jednej štatistiky prijímajú v nealkoholických a kolových nápojoch 50 – 70 kg cukru ročne.
„Najmä u detí a mládeže sladké nápoje často vytláčajú cennejšie zložky stravy, ako je napríklad ovocie a zelenina,“ konštatuje vo svojom článku o pitnom režime u detí prof. MUDr. László Kovács, DrSc., z 2. detskej kliniky DFNsP v Bratislave. Nárast pitia takýchto nealko nápojov kopíruje trend nárastu obezity. Aj niektoré analýzy v zahraničí potvrdili, že k nadváhe školopovinných detí môže prispievať aj dostupnosť nápojových automatov v školách.
Zaujímavé, že obľúbenosť kolových nápojov klesá so stúpajúcim vekom. Asi predsa len „staroba múdrosť poberie“. Alebo je to tým, že je už čoraz ťažšie udržať si líniu? Podľa jednej štúdie narastá pravdepodobnosť rozvoja obezity s každým ďalším denne vypitým sladeným nápojom 1,6-násobne.
Ľadové bublinky zasyčia a vyparia sa
Ešte tu nebola reč o bublinkách a teplote nápoja. Bublinky sú možno príjemné v perličkovom kúpeli, ale tráviaca sústava ich veľmi neobľubuje. Oxid uhličitý pôsobí kyselinotvorne a nerobí dobre ľuďom s pálením záhy ani s refluxom, pretože sa im po nich ešte viac grgá. Čo sa týka teploty, od nej do veľkej miery závisí, ako rýchlo sa tekutina v organizme využije. Ľadovo studené molekuly sa nemôžu dostať do krvného obehu, preto ústa, pažerák, žalúdok a črevo musia ľadový nápoj najprv zohriať. To trvá nejaký čas, už ani nehovoriac o tom, že sliznice týchto orgánov dostanú riadne zabrať. Vlažný nápoj poskytne vodu organizmu skutočne rýchlejšie ako studený. Prechladené až ľadové tekutiny sa v organizme správajú ako voda na rozpálenej platni – „zasyčia a vyparia sa“. Vlažné nápoje prechádzajú telom postupne a osviežia ho preto omnoho viac.
Aby sme však kolové nápoje len neohovárali – občas môžu nájsť svoje využitie. Pre cestovateľov po horúcich exotických krajinách je cukor v nich zdrojom energie, kofeín povzbudenia a so svojím obsahom minerálov predsa len môžu poslúžiť ako náhradný rehydratačný roztok v období, keď sa človek nadmerne potí. Miestne balené vody sa totiž často honosne nazývajú minerálky, ale minerály ani nevideli. Navyše sa v porovnaní s vodou v uzavretých fľašiach, ktorú domáci občas „pančujú“, dá kola ťažko sfalšovať. Niektorí odborníci na cestovnú medicínu pripúšťajú popíjanie pravej koly dokonca aj u dieťaťa, vo chvíli, keď má hnačku, stráca tekutiny a minerály, a nie je poruke iný rehydratačný roztok. Kolu totiž dostať kúpiť takmer všade, aj tam, kde nedostať potrebné lieky. Rozhodne ju však nepovažujte za liečivo, toto jej využitie v oblasti zdravia je veľmi, veeeľmi obmedzené.
Čo je kola?
Čo je kyselina fosforečná?
Štvrtina z celkovej hmotnosti všetkých kyselín, ktoré sa používajú v potravinách, pripadá na kyselinu fosforečnú – E 338. Táto najlacnejšia a zároveň najsilnejšia okysľujúca látka má aj iné využitie: posilňuje účinok antioxidantov v rastlinných tukoch, bráni nežiaducim reakciám kovov v potravinách, pôsobí ako zdroj fosforu a udržiava kyslé prostredie pri výrobe droždia. Kyselina fosforečná okysľuje nápoje typu kola a dodáva im charakteristickú štipľavú chuť. V miernych množstvách je pre ľudské zdravie bezpečná, ale v období, keď sa kolové nápoje stávajú priam národnou tekutinou, je potrebné hovoriť o tom, čo sa stane, ak konzumujeme nadmerné množstvá kyseliny fosforečnej a fosforečnanov. Vysoké dávky fosforečnanov narúšajú rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v tele a môžu spôsobiť nedostatok vápnika, a tým aj úbytok kostnej hmoty.
Parsley cola
Ak predsa len potrebujete piť niečo zafarbené a ochutené vyskúšajte nasledujúci recept: V litri vlažnej vody rozmixujte dve-tri hrste petržlenovej vňate, preceďte (posekané zvyšky môžete využiť v polievke, omáčke a pod.) a v nápoji rozmixujte jednu polievkovú lyžicu medu a dve polievkové lyžice citrónovej šťavy. Volám to „Parsley cola“ (z anglického parsley – petržlen) a chutí to naozaj každému. Namiesto petržlenovej vňate možno použiť ľubovoľnú vňať, divoké bylinky, žihľavu, špenát, lístky malín, čiernych ríbezlí, lesných jahôd… Tento nápoj obsahuje veľa prirodzených vitamínov, minerálov a fytochemikálií s antioxidačným, protirakovinovým, protisklerotickým a omladzujúcim účinkom.
Kola je druh sladkého nealkoholického nápoja sýteného oxidom uhličitým, obyčajne zafarbeného karamelom, ktorý obsahuje kofeín. Názov pochádza z názvu orieška kola, ktorý sa pôvodne používal ako zdroj kofeínu. Prvé koly sa začali vyrábať v druhej polovici 19. storočia. Popri dvoch-troch najznámejších jestvuje niekoľko desiatok značiek nápojov tohto typu (a omnoho viac lokálne vyrábaných kôl bez obchodnej značky). Jestvuje aj voľný recept na kolový nápoj s názvom Open Cola.