Je dokázané, že v krajinách, kde sa antibiotiká predpisujú menej často, napríklad v Holandsku či v Škandinávii, majú s ich rezistenciou aj menej problémov. Nesprávne a opakované užívanie antibiotík, to sú podľa odborníkov dve najčastejšie príčiny, ktoré spôsobujú nárast odolnosti choroboplodných zárodkov proti týmto liečivám. Tendencia nedodržiavať pokyny lekárov pri liečbe je najmä medzi mladými ľuďmi. Navyše sa odhaduje, že vo vyše polovici prípadov sa antibiotiká predpisujú nevhodne.
Bezdôvodné užívanie vedie k neúčinnosti
Podľa odhadov sa až 80 percent antibiotík používa na liečbu infekcií dýchacích ciest. Lenže platí aj tvrdenie ORL lekárky prof. MUDr. Janky Jakubíkovej, CSc., z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, že infekcia dýchacích ciest je v 90 percentách prípadov vírusová. Antibiotiká však na vírusy nepôsobia! Najčastejšou otázkou, ktorú teda lekári, a to najmä pediatri, riešia vo svojich ambulanciách, je to, či ochorenie spôsobil vírus, alebo baktéria. Bezdôvodné použitie antibiotík činnosť imunitného systému oslabí a navyše vedie k ich neúčinnosti.
Podľa praktického lekára MUDr. Petra Liptáka by si aj v tomto období jednoduché príznaky infekcií dýchacích ciest ako teplota, kašeľ, nádcha či bolesti hrdla mali pacienti liečiť doma sami. Pri vírusovom pôvode ochorenia odznie zvýšená teplota do troch dní a antibiotiká sú úplne zbytočné. Lekára treba vyhľadať až vtedy, ak horúčka neklesá, pacient vykašliava alebo smrká žltozelené hnisavé hlieny, má veľké bolesti hlavy, problémy s dýchaním a závažný kašeľ.
Rozpoznať vírusovú a bakteriálnu infekciu
Lekár dokáže podľa určitých prejavov ochorenia rozoznať, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu. Popri horúčke je to napríklad prítomnosť hnisu, sfarbenie hlienov, skúsený odborník to vie rozoznať aj podľa typu sčervenania sliznice, nálezu, ktorý počuje na prieduškách a srdci. Najpresnejšie je však vyšetrenie vzoriek sterov v laboratóriu, kde sa dá zistiť dokonca aj citlivosť mikroorganizmu na konkrétny druh antibiotika. Rôzne typy antibiotík pôsobia len na istý druh mikroorganizmov a ideálne antibiotikum by malo likvidovať výlučne pôvodcu infekcie a minimálne ovplyvňovať zvyšok organizmu. Pri závažnejších infekciách sú však lekári nútení nasadiť širokospektrálne antibiotikum, ktoré pôsobí na viacero typov baktérií.
Mnohí lekári, predovšetkým detskí, majú k dispozícii tzv. CRP prístroj, ktorý dokáže z kvapky krvi z prsta za niekoľko minút určiť hladinu citlivého ukazovateľa zápalu, ktorý je typický pre bakteriálnu infekciu. Toto vyšetrenie si pacient hradí a stojí okolo 100 – 200 korún, pre lekára je to však veľký pomocník pri rozhodovaní o predpise antibiotík. Ak si odborník nie je istý, oplatí sa počkať, ako sa choroba vyvinie. Mnohí pacienti však na lekára tlačia, aby im hneď na úvod predpísal „niečo poriadne“, pretože sa potrebujú rýchlo vrátiť do práce, do školy.
Prírodné antibiotiká – prvá voľba v prevencii
Antibiotiká sú výborným liekom, ak sa predpíšu odôvodnene a užívajú sa správne, čo znamená v predpísaných intervaloch, ale aj doužívanie celej dávky napriek tomu, že pacient sa cíti lepšie. Môžu začať účinkovať aj v období dvoch-troch dní, vtedy už často nespokojný chorý opäť sedí v ambulancii lekára a požaduje výmenu liekov.
Pri liečbe antibiotikami, napokon, nielen pri nich, treba dodržiavať čas a dávkovanie, aby sa v krvi udržiavala stála hladina účinnej látky. Nepriaznivo ju môže ovplyvniť aj vracanie. Lekárovi o tom, aj o prípadnom vynechaní dávok, treba radšej úprimne povedať. Novšie druhy antibiotík majú 12– až 24-hodinovú účinnosť, penicilín sa dávkuje každých osem hodín a len málo druhov treba užívať v šesť hodinových intervaloch. Nie je tiež pravda, že antibiotiká nemôžu užívať tehotné a dojčiace ženy, musí však ísť o prípravky, kde sa vylúčili účinky poškodzujúce plod. Napríklad dojčiaca matka so závažným zápalom prsníkov vyrieši svoj problém jedine s pomocou antibiotík.
Samozrejme, antibiotiká môžu mať aj nežiaduce účinky. Najčastejšie ide o tráviace problémy, možné hnačky spôsobené tým, že sa vyhubia aj priateľské bakteriálne kultúry, ktoré patria do tela. Aj preto sa odporúča s antibiotikami, alebo po ich doužívaní, vo zvýšenej miere konzumovať probiotiká. Dlhodobé a opakované užívanie antibiotík môže spôsobiť zníženú obranyschopnosť, dokonca pokles niektorých vitamínov a minerálov v tele. Nadužívaniu antibiotík sa pripisuje aj nárast alergických reakcií.
Medzi prírodné antibiotiká patria cesnak, cibuľa, med, echinacea či čajovníkový olej, aloe či škorica. Napriek úcte k matke prírode treba povedať, že chemické antibiotiká sú účinnejšie a pri vážnych infekciách majú opodstatnenie. Dary prírody sú však prvou voľbou v prevencii.
Superliek vznikol vďaka neporiadku
Náhoda chcela, aby jeden z dôležitých objavov 20. storočia vznikol vďaka neporiadku. Lekár škótskeho pôvodu Alexander Fleming prežil krušné roky svojho života vo Francúzsku, kde sa pri ošetrovaní ranených vojakov len bezmocne prizeral, ako ich infekčné choroby kosia jedného za druhým. Rozhodol sa aktívne bádať po substancii, ktorá by hubila choroboplodné zárodky. Dni trávil v očkovacom laboratóriu, kde vyhodnocoval kmene baktérií v Petriho miskách, ktoré sa snažil zničiť s pomocou rôznych látok. Úspech však neprichádzal. Bola to náhoda, že sa jedného dňa rozhodol poupratovať svoj pracovný neporiadok v laboratóriu, opätovne si pretriediť jednotlivé misky. Niektoré zabudnuté, na ktorých rástli kolónie stafylokokov, ho zaujali. Boli totiž akoby „vyžraté“. Zlikvidovala ich bežná pleseň, aká sa nachádza v našom prostredí – Penicillium notatum. Narastie hoci na zabudnutom krajci chleba s džemom, na ovocí, na povrchu dlhší čas otvoreného jogurtu. Šťastnou náhodou sa svet ocitol na pokraji víťaznej penicilínovej éry, ale také jednoduché to nebolo. Obyčajné prikladanie plesne na infikované rany pacientov nezachránilo, liek bolo treba vyrobiť chemickou cestou. O to sa až o niekoľko rokov neskôr pričinila 2. svetová vojna.
Nerobiť chyby pri užívaní antibiotík
***** antibiotiká by si pacient nikdy nemal ordinovať sám, zásadne o nich rozhoduje lekár
***** všetky antibiotiká sú na lekársky predpis s výnimkou lokálneho anbitiotika, spreja proti škriabaniu v hrdle Bioparox
***** ak vám už lekár antibiotiká predpísal, s liečbou neotáľajte a užite prvú dávku čo najskôr
***** nástup účinku antibiotík niekedy trvá aj 2 – 3 dni, buďte trpezliví
***** ak s liečbou skončíte predčasne, hrozí, že sa vám ochorenie vráti, baktéria sa antibiotiku prispôsobí a stanete sa zdrojom rezistentných choroboplodných zárodkov nebezpečných pre vaše okolie, preto nikdy nevysadzujte liek bez konzultácie s lekárom
***** niektoré druhy antibiotík sú fototoxické, treba sa vyhýbať pobytu na slnku, takisto to počas antibiotickej liečby netreba preháňať s kyslými potravinami
***** niektoré antibiotiká majú vyššiu účinnosť, ak sa užívajú s jedlom, iné vyžadujú medzi jedlom a užitím dávky poldruhahodinový interval – prečítajte si príbalový leták
***** nezapíjajte antibiotiká mliekom, pretože reakcia s vápnikom môže spôsobiť zhoršenie vstrebávania účinnej látky
***** tekuté liekové formy (sirupy) vrátane antibiotík treba pred každým podaním dôkladne zatrepať, aby sa liečivá látka v kvapaline pravidelne rozptýlila, okrem tabliet, kapsúl a sirupov a vnútrožilového podania v nemocnici jestvuje pre deti aj antibiotikum v slamke
***** moderných anbitiotík sú stovky, ale klasický Flemingov penicilín (ak naň pacient nie je alergický) sa ešte stále používa pri množstve diagnóz, napr. streptokokovej angíne
Moderátorka Soňa Müllerová pri predpise antibiotík dôveruje lekárom
Patria vaše deti k tým, čo často užívali antibiotiká? Bývali často choré?
Áno, najmä syn Filip mával veľmi časté infekcie v podobe zápalov horných dýchacích ciest. Bojovali sme s tým roky a ešte aj teraz, ke? je už takmer dospelý, mávajú jeho sezónne choroby ťažký priebeh. Keďže sa narodil s malým komorovým defektom na srdci, bolo treba všetky infekty dôsledne preliečiť antibiotikami, takže ich užíval často. Emka, našťastie, patrila k tým zdravším deťom, s ňou také problémy nebývali.
Zdá sa, že patríte k mamám, ktoré pri chorom dieťati s vysokými horúčkami ustráchane presedeli noci…
Pamätám si na celé noci, keď sme dusiaceho sa Filipa nosili na rukách, na mokré uteráky na radiátoroch a na situácie, keď som ho vystrašená vystrčila do okna, do mrazivej noci, lebo som mala strach, že sa mi udusí. Našťastie, je to za nami.
//Ste skôr typ matky, ktorá prehovára pediatra, nech radšej dieťaťu predpíše „niečo silnejšie“, čo rýchlo zaberie, alebo považujete antibiotiká v liečbe až za poslednú možnosť?
//Máme vynikajúcu pediatričku a Filipa sleduje aj alergiologička, dôverujem ich rozhodnutiam.
Mali ste niekedy v rodine problém s nežiaducimi účinkami antibiotík?
Deti nie, ale ja som pred rokmi užívala tetracyklínové antibiotiká počas šnúry s Milanom Markovičom s programom Nevyzúvajte sa, prosím. V čínskej reštaurácii som si vtedy dopriala kyslý šalát. Dostala som takú kožnú alergiu, že som bola týždeň hospitalizovaná v nemocnici.
Užívate k antibiotikám aj probiotiká? Počuli ste už o tom?
Samozrejme, že viem o priaznivom účinku probiotík. Nielen počas antibiotickej liečby, ale aj v tomto období ich celá rodina užívame.
//Ako hlásateľka a moderátorka ste si vždy museli dávať pozor na svoj hlas, prípadné zachrípnutie, angíny. Máte nejaký recept, ktorý vám v tomto smere pomáha?
//Nič špeciálne. Ak ma škriabe v hrdle, lebo na mňa niečo lezie, kúpim si tabletky na cmúľanie, zinkové tablety a panthenol. Chvalabohu, nebýva to často.
Ako sa celkovo staráte o svoje zdravie?
Myslím, že sa zdravo stravujem, trochu športujem, čítam a počúvam hudbu, čiže nezabúdam na relax.