Väčšina ľudí si myslí, že pečeň si chorý človek poškodí tak, že si ju vlastne „prepije“ a pacienti hepatologických ambulancií sú väčšinou alkoholici. Aj keď patríme medzi krajiny s najväčšou spotrebou alkoholu v Európe aj vo svete, popri alkoholových poškodeniach pečene jestvuje nemálo diagnóz, ktoré napriek ohromnej regeneračnej schopnosti tohto orgánu spôsobujú jej nezvratné poškodenia. Vo všeobecnosti sa pri chorobách pečene hovorí o zápaloch pečene, jej chronických poškodeniach ako stukovatenie či cirhóza, o zhubných a nezhubných nádoroch a jestvujú aj dedičné alebo imunitne podmienené choroby pečene. Pečeň môžu okrem alkoholu poškodiť aj rôzne jedy (napr. potravinové plesne – aflatoxíny, otravy hubami – najmä našou najjedovatejšou muchotrávkou zelenou), aj lieky (z bežných liekov proti bolesti predávkovanie paracetamolom).
Proti „céčkovej“ žltačke nejestvuje očkovanie
Z možných ochorení pečene verejnosť asi najčastejšie počuje o problematike vírusových hepatitíd, žltačke vírusového pôvodu, ktoré môžu v našich podmienkach najčastejšie spôsobovať vírusy hepatitídy od A po C, ale aj iné vírusy. „Bunky pečene sú terčom pre škodlivé pôsobenie mnohých vírusov,“ tvrdí vo svojej prednáške v odbornej prílohe Lekárske listy MUDr. J. Čipková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene, pri ktorom dochádza následkom infekcie vírusmi k poškodeniu alebo až zániku pečeňových buniek. Najmä tí pôvodcovia ochorenia, ktorí sa prenášajú krvou, spôsobujú ochorenie, ktoré často prechádza do chronickej fázy.“
Zatiaľ čo z akútneho štádia známej „choroby špinavých rúk,“ žltačky typu A, sa dá väčšinou dobre vyliečiť, pri žltačke typu B, nákazlivejšej ako vírus HIV, prechádza choroba do chronickej fázy v 10 percentách prípadov, pri žltačke typu C v 85 percentách prípadov! „Béčková“ i „céčková“ žltačka sa prenášajú telesnými tekutinami a krvou nakazeného človeka, piercingom, tetovaním, použitím nakazených ihiel, striekačiek. Proti žltačke typu C, na rozdiel od A a B, nejestvuje žiadne očkovanie. Pritom chronický zápal pečene môže viesť po rokoch k cirhóze pečene a z tej sa môže vyvinúť najčastejšia rakovina pečene – hepatocelulárny karcinóm s nedobrou prognózou liečby. „Odhaduje sa, že vírusom hepatitídy C sú postihnuté 3 percentá svetovej populácie a až 40 percent závislých od vnútrožilových drog,“ povedala MUDr. Zuzana Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. "Chorobnosť je najvyššia u mladých dospelých.“ Bohužiaľ, kým sa nezačalo povinné testovanie na prítomnosť vírusu, nakazili sa viacerí pacienti aj pri transfúziách krvi. U nás „céčkovou“ žltačkou trpí asi 12-tisíc ľudí.
Pri chronickom ochorení pečene, cirhóze, sa zdravé tkanivo pečene mení na väzivové, zjazvené tkanivo, ktoré zhoršuje jej funkčnosť. Cirhóza nemusí byť len následkom pitia alkoholu, ale, ako sme už spomínali, môže ju vyvolať aj hepatitída a iné choroby. Medzi rizikové faktory patrí aj obezita (najmä brušná obezita je spojená so stukovatením pečene, ktoré vedie k cirhóze), cukrovka, fajčenie, dlhodobý príjem anabolík, dlhodobé vystavenie jedom plesní.
Zdravá životospráva chráni aj pečeň
„Podľa štatistík sa na Slovensku ročne vyskytne tristo prípadov hepatocelulárneho karcinómu, čo je primárny nádor pečene,“ hovorí MUDr. Tomáš Šálek, PhD., riaditeľ Národného onkologického ústavu. Znamená to, že ide o rakovinu, ktorá vznikla priamo v pečeni a nie o metastázy iných onkologických ochorení (najmä rakoviny hrubého čreva a žalúdka). Tento nádor pečene vzniká takmer výlučne v pečeni zmenenej cirhózou a podľa MUDr. Šáleka sa dá očakávať pomerne prudký nárast tejto diagnózy, pretože lekárska veda predĺžila život pacientom s chronickými hepatitídami, ktorí po 10 – 15 rokoch života s týmto ochorením dospejú do štádia vzniku rakovinového ochorenia. Tento druh rakoviny pečene však vedie do roka k smrti u 86 percent pacientov. Možnosť liečby je nie vždy chirurgická, odpoveď pacientov na chemoterapiu je obyčajne slabá, hoci od jesene 2007 je už dostupný aj protinádorový liek s účinnou látkou sorafenib, ktorý významne predlžuje prežívanie pacientov s rakovinou pečene. Nedávno sa písalo aj o nádejnej liečbe v tretej fáze klinických testov v Anglicku, ktorá umožňuje izolovať pečeň od ostatného krvného obehu a podať priamo do chorého orgánu chemoterapiu s omnoho vyššou koncentráciou, ako dovoľuje súčasná medicína.
V roku 2008 sa vo dvoch centrách na Slovensku – v Banskej Bystrici a v Bratislave – konečne rozbehli aj transplantácie pečene dospelým pacientom. „Transplantáciu by potrebovalo na Slovensku ročne 50 – 70 ľudí, ale to nie je reálne,“ povedal pred časom pre Pravdu prof. MUDr. Peter Kothaj, CSc., z banskobystrickej fakultnej nemocnice. Predtým pacientov transplantovali najčastejšie v Prahe alebo vo Viedni. „Bohužiaľ, pre veľký počet čakateľov na nový orgán sa na pacientov, ktorí trpia rakovinou pečene, čo sa týka transplantácie pečene, nedostáva,“ podotkol MUDr. Šálek. „Je totiž dokázané, že prežívanie neonkologických pacientov po výmene pečene je lepšie.“
Aj v prípade zanedbávaného orgánu – pečene – je teda dobré myslieť na prevenciu – v prípade žltačky typu A a najmä B minimálne očkovaním, vyhýbaním sa drogám, nadmernému užívaniu liekov, neopatrnosťou pri nesterilných zákrokoch v zahraničí atď. Mnohí však nevedia, že k problémom s pečeňou vedie aj brušná obezita. Zdravá životospráva teda chráni aj tento najväčší orgán nášho tela.
Choroby pečene vo všeobecnosti
- zápaly pečene (môžu mať rôzny pôvod, napr. autoimunitná hepatitída, ale najznámejšie sú vírusové hepatitídy typu A, B, C, D, E)
- chronické poškodenia pečene (sem patrí stukovatenie pečene, s ktorým sa napr. spája brušná obezita, často vedie k cirhóze pečene, cirhózou sa po rokoch končia aj iné ochorenia, okrem alkoholizmu aj vrodené dispozície a žltačky typu B a C, ak prejdú do chronického štádia)
- nezhubné a zhubné nádory (až 20 – 50 percent obyvateľov má rôzne nezhubné nálezy na pečeni, napr. krvné nádory hemangiómy, ktoré sa objavia pri náhodných vyšetreniach, najčastejším zhubným nádorom pečene je hepatocelulárny karcinóm a pečeň je aj častým miestom metastáz pri iných onkologických ochoreniach, predovšetkým nádoroch žalúdka, hrubého čreva, pažeráka, pankreasu)
- dedičné alebo imunologicky podmienené choroby pečene (napr. Wilsonova choroba, keď sa v pečeni hromadí meď, galaktozémia, keď pacientovi chýba enzým na trávenie galaktózy, nevyvinutie alebo nedostatočné vyvinutie žlčovodov, porfýria a podobne)
Pečeň – najťažší orgán tela
Je jedným z chemicky najaktívnejších orgánov tela, najväčšia žľaza, ktorá môže vážiť 1,2 – 1,5 kg. Odhaduje sa, že táto impozantná „továreň“ v hornej časti brucha má viac ako päťsto rôznych funkcií, s pomocou ktorých pomáha udržiavať chemickú rovnováhu v tele. Hoci nie je priamo pripojená k tráviacemu traktu, jednou z jej najvýznamnejších úloh je spracúvanie živín. Má obdivuhodnú regeneračnú schopnosť – dokáže sa zotaviť po poškodení či chorobe. Tento fakt bol známy už starovekým Grékom a zohráva úlohu v báji o Prometeovi, ktorému podľa legendy orol každý deň chodil vyďobávať pečeň, ale orgán sa vždy počas noci zregeneroval.
Okrem spracovania živín z potravy, ktoré sa k pečeni dostávajú krvným obehom, ich chemickej úpravy do podoby, ktorú možno priamo v pečeni skladovať alebo prepraviť do tela ako palivo, je úlohou pečene aj štiepiť a vylučovať rôzne splodiny metabolizmu, lieky, toxíny, zároveň produkuje faktory zrážania krvi, vytvára žlč, ktorá sa skladuje v žlčníku a jej úlohou je pri trávení rozkladať tuky.
Pečeň pozostáva z väčšieho pravého a menšieho ľavého laloka. Krv do nej priteká z dvoch zdrojov – okysličená pečeňovou tepnou zo srdca a z tráviaceho traktu cez tzv. vrátnicu. Odteká pečeňovými žilami do dolnej dutej žily, najväčšej žily v tele. Následkom niektorých chorobných procesov, napr. cirhózy pečene, vzniká zvýšený tlak vo vrátnici a možné krvácanie (najmä z pažeráka).