Zimné športy, konkrétne lyžovačka, môžu okrem radosti z pohybu so sebou priniesť aj nepríjemné pády či dokonca zrážky s inými lyžiarmi. Ak vynecháme nebezpečné úrazy hlavy, pri športovaní sú v zimnom období najčastejšie úrazy kolenného a ramenného kĺbu. Sú to poranenia od natiahnutého väziva a kĺbového puzdra až po vážne poškodenie meniskov a roztrhnutie skrížených väzov.
Športový traumatológ MUDr. Vladimír Lupták je primárom na klinike SportClinic v Bratislave, ktorá sa špecializuje na artroskopické operácie a športové úrazy v rámci jednodňovej chirurgie. „Artroskopia je najmodernejšia operačná metóda ošetrenia mäkkých častí kĺbov,“ vysvetľuje. „Do kĺbu sa pri nej cez menej ako centimetrovú reznú ranku zavádza tenký optický prístroj – artroskop. Obraz z kĺbu sa prenáša pomocou optického systému na monitor. Ide teda o tzv. zatvorenú operačnú techniku, pomocou ktorej si môžeme nielen zobraziť takmer všetky kĺby v tele, ale umožňuje aj širokú škálu operačných výkonov. Jej výhodou je šetrnosť, malé operačné ranky, menšie poškodenie zdravých tkanív, menšia pooperačná bolesť, nižšie riziko infekcie. Artroskopické ošetrenie poškodeného menisku je celosvetovo najčastejšia operácia kolenného kĺbu. Medzi najnáročnejšie patrí napríklad plastika predného skríženého väzu v kolene.“
Aby koleno nevyskakovalo
K akým najčastejším úrazom dochádza pri lyžovaní? „Dominuje úraz kolenného kĺbu,“ konštatuje odborník. „Pravdepodobne je to vinou zrýchlenia lyžovania. V posledných rokoch následkom technologického rozvoja lyžiarskych topánok i viazaní ubudlo zlomenín predkolenia, zlomenina nad lyžiarkou bola kedysi častým úrazom. Dnes pri nadmernej rotácii – ak je správne nastavený odpor viazania – lyžiarka z lyže väčšinou vypne. Zlomenín predkolenia je teda menej, ale viac je poranení mäkkých častí kolena – meniskov, chrupaviek, kĺbových puzdier, väziva. Magnetická rezonancia (MRI) navyše pri veľkom množstve týchto poranení odhaľuje aj poškodený predný skrížený väz. Asi je to spôsobené aj lepšou diagnostikou, ale dnes zisťujeme vo väčšine prípadov lyžiarskych úrazov kolena spojených s náhlym opuchom aj čiastočné poškodenie až kompletné roztrhnutie predného skríženého väzu.“ Predný skrížený väz je hlavným stabilizátorom kolena. Ak sa presiahne jeho elastický limit, môže sa vážne poškodiť a vzniká nestabilita kolena. A zároveň dilema – potrebujem jeho plastiku či nie?
Roztrhnutý predný skrížený väz sa nezošíva, v minulosti tieto zákroky neboli úspešné. Dnes je jedinou možnou metódou jeho kompletná náhrada šľachou z iného miesta v tele, tzv. štepu. Aj v rámci artroskopickej operačnej techniky – „plastiky väzu“ – jestvuje viacero možností postupu. Najmodernejšia je technika s použitím vstrebateľných fixačných skrutiek, takže pacient nepotrebuje ďalšiu operáciu na ich odstránenie. Zákrok trvá do hodiny. Kedy sa však preň rozhodnúť? „Je to veľmi diskutovaná téma medzi odborníkmi i laikmi,“ hovorí MUDr. Lupták. „My zohľadňujeme očakávania pacienta. Ak ide o mladého športovca, ktorý má pred sebou ďalšiu športovú kariéru, rozhodne mu plastiku väzu odporúčame. Rekreačný športovec, lyžiar, ktorý sa postaví na svah raz ročne, nemusí hneď uvažovať o akútnom zákroku. Po istom čase sa ukáže, aký komfort kolena získal po konzervatívnej liečbe, či mu postačuje podpora fixačnou ortézou. Ak má však v kolene neistotu, pri bežnej chôdzi mu koleno vyskakuje, odporučím operovať. Prílišná nestabilita v kolene totiž postupom času vedie k poškodeniu meniskov a koleno sa rýchlejšie a výraznejšie opotrebuje.“
Tatinko, prečo padáš?
Najčastejšie poškodenou štruktúrou kolena býva vnútorný meniskus – či už pri športovom úraze, alebo opotrebovaním, pri artróze kolena. „Meniskus sa operuje dvoma základnými spôsobmi: v 95-tich percentách prípadov sa odstraňuje jeho poškodená časť, pričom zdravé časti ostávajú v kolene a plnia si svoju funkciu. Hovorí sa tomu čiastočná menisektómia. Asi 5 percent meniskov sa zošíva pomocou vstrebateľných vlákien alebo "minikotvičiek“. Týchto prípadov je však pomerne málo – ide najmä o čerstvé úrazy u mladých ľudí s veľkou šancou prihojenia. Trhliny v menisku majú rôzne varianty, ale väčšinou je typ trhliny taký, že poškodenú časť musíme vybrať." Hoci má meniskus v kolennom kĺbe nepochybne dôležitú funkciu, po poškodení môže pri pokračujúcom zaťažení kolena poraniť priľahlú chrupavku. Aj preto je vhodnejšia včasná artroskopia.
„Nedá sa povedať, ako pri lyžovaní padať, aby si človek koleno ochránil,“ odpovedá na otázku MUDr. Lupták. „Mnohí pacienti mi hovoria: Ani neviem, ako sa mi to stalo, len som spadol a v kolene mi chruplo. Dôležitejšia je skôr prevencia v podobe kondície, svalovej pripravenosti, udržiavanie optimálnej hmotnosti. Mnohí rekreační lyžiari si neuvedomia, že počas roka nevyvíjali nijakú fyzickú aktivitu, pribrali. S prvým snehom vytiahnu z pivnice lyže a bez akejkoľvek rozcvičky, ponaťahovania a zateplenia svalov sa idú lyžovať. Najčastejšie sa úrazy stávajú pri posledných jazdách, keď je už človek unavený, ale povie si: Dám si ešte jedno kolo. Mali sme prípady, keď sa otec zranil, pretože mu dieťa na svahu zišlo z dohľadu. Zľakol sa, že sa ratolesti niečo stane, pustil to šusom za ním. Dieťa v pohode zastalo, čakalo na rodiča, tatinko priletel, spadol a roztrhol si predný skrížený väz v kolene.“
Po úraze už nijakú jazdu!
Športový traumatológ zdôrazňuje, že ak už človek v kolene zacíti náhlu bolesť s následnou obmedzenou hybnosťou, nemá to podceňovať. „Mnohí si povedia, skúsim dolyžovať. Nikdy to nerobte! Treba sa oprieť o iného lyžiara, a tak svojpomocne odkráčať nadol, končatina sa dá aj znehybniť pomocou lyžiarskej paličky či krátkej lyže a šálu, podobne ako pri zlomenine. Ak sa nedá na nohu postaviť, treba volať horskú službu so saňami.“
Častým úrazom, predovšetkým u snoubordistov, je okrem zlomeného zápästia vykĺbenie ramenného kĺbu. Snoubordisti si totiž pád kompenzujú vystretím hornej končatiny. „Je to dramatická situácia, vykĺbené rameno veľmi bolí,“ konštatuje traumatológ Lupták. Tým šťastnejším kĺb skočí naspäť sám, a záchranári z horskej služby by ho mali takisto vedieť dať naspäť už na svahu. Niekedy to však nejde a treba to urobiť až na najbližšej pohotovosti v krátkodobej narkóze. Neskôr na základe vyšetrení nasleduje prípadná artroskopická operácia."
Ľahšie úrazy kĺbov, niektoré podvrtnutia, sa dajú vyliečiť studeným obkladom, protizápalovými masťami či gélmi, pokojom. Odborníka však rozhodne treba navštíviť, ak kĺb opuchne a jeho hybnosť je obmedzená. „Mali sme pacientov, čo s vážne poraneným kolenom chodili aj 14 dní a čakali, že im to prejde. Ak človek nemôže koleno plne vystrieť, zohnúť, bolestivosť pretrváva niekoľko dní a dôjde k opuchu, namieste je podrobná diagnostika. Extrémom je pád, pri ktorom v kĺbe chrupne, do niekoľkých hodín výrazne opuchne a nedá sa naň došliapnuť. Akútne koleno obyčajne vyžaduje aj akútnu operáciu,“ dodáva MUDr. Vladimír Lupták.