Alergie sú epidémiou dneška. Za posledných 30 rokov došlo k štvornásobnému zvýšeniu výskytu alergickej nádchy.Alergická nádcha znamená alergiu na alergény, ktoré sa nachádzajú okolo nás, hovorí sa im aj inhalačné alergény. Pri celoročnej alergickej nádche má postihnutý príznaky po celý rok, pričom hlavnými alergénmi sú roztoče z domáceho prachu, plesne a alergény z domácich zvierat. Pri sezónnej alergickej nádche (polinóze) sa príznaky alergie vyskytujú v určitom ohraničenom období, keď sa v ovzduší nachádzajú veľké množstvá určitých konkrétnych peľov. Napríklad brezoví alergici majú problémy vždy začiatkom jari, ale burinoví znášajú zle predovšetkým obdobie zrelého leta. Viacerí alergici majú tú smolu, že trpia tzv. polyvalentnou alergiou, čo znamená, že nepriaznivo reagujú na mnohé alergény. Zvyčajne je však jeden z nich ten hlavný, ktorý ich obťažuje najviac.
V súčasnosti jestvuje veľké množstvo protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať prejavy alergickej nádchy – svrbenie nosa, kýchanie, vodový výtok, ale aj zápal spojiviek, svrbenie očí, uší, podnebia a pod. Sú natoľko bezpečné, že ich 7-tabletkové balenia sú dokonca voľnopredajné, čo mnohí alergici zneužívajú a nakupujú si ich bez toho (hoci ich to vyjde drahšie), aby riešili svoj problém v ambulancii alergológa. Tabletky tzv. antihistaminík, ako sa protialergické lieky nazývajú, spreje a kvapky do nosa i očí sú totiž len akousi úľavovou liečbou, ktorej cieľom je potláčať príznaky alergie, nezabránia však návratu ťažkostí, keď sa liečba preruší. Kúpené bez predpisu poslúžia ako prvá pomoc v prípade, že sa alergia vyskytla po prvý raz, v nečakanej situácii, počas náročnej sezóny alebo ako súčasť dovolenkovej lekárničky.
Účinnejšou liečbou alergickej nádchy je liečba podstaty alergie. Hovorí sa jej alergénová imunoterapia, desenzibilizácia alebo hyposenzibilizácia. Je to jediná príčinná liečba alergie, ktorá môže nielenže znížiť potrebu protialergických liekov, ale aj predchádza zhoršovaniu ochorenia, vzniku nepríjemnej reakcie na nové alergény a celkovo zvyšuje kvalitu života alergika počas „jeho“ sezóny. Predpísať ju môže jedine alergológ.
Injekcie pod kožu či kvapky pod jazyk?
Špecifickú alergénovú imunoterapiu pozná väčšina alergikov ako injekcie pod kožu, na ktoré chodia obyčajne pred začiatkom svojej sezóny do ambulancie svojho alergológa, niektorí ich majú v chladničke uložené aj vo forme roztoku, kvapky ktorého sa dávajú ráno nalačno pod jazyk a možno ich užívať pohodlne doma. Ak je na tom pacient dobre, liečba sa môže podávať aj počas sezóny. Princíp tejto imunoterapie spočíva v tom, že do organizmu alergika sa v pravidelných intervaloch podávajú presne určené dávky alergénu, na ktorý je pacient precitlivený. Podávajú sa postupne od najnižšej koncentrácie po najvyššiu, čo telu umožňuje, aby si na alergén takpovediac zvykol a znížila sa jeho nadmerná vnímavosť voči nemu. Alergická nádcha predsa nie je nič iné, len prehnaná, neprimeraná reakcia nášho imunitného systému. Liečba imunoterapiou je však dlhodobá, trvá 3 – 5 rokov, inak to nemá význam. A lekár musí pacienta sledovať a prehodnocovať účinky tejto, mimochodom, dosť drahej terapie.
Ako sme už spomenuli, imunoterapia jestvuje v dvoch formách – vo forme injekčného podávania alergénu pod kožu, to je staršia metóda, ktorej účinok je overený početnými klinickými štúdiami. Novšou metódou je podávanie alergénu pod jazyk, pričom postupne pribúdajú štúdie, ktoré dokazujú rovnocennosť tejto kvapkovej metódy s injekčnou. Pripravuje sa dokonca tabletková forma. Imunoterapiu možno podávať už deťom od piatich rokov.
Výhodou kvapkovej formy imunoterapie je to, že ju pacient môže brať v pohodlí svojho domova, musí byť však veľmi disciplinovaný. Kvapková forma však nejestvuje pri alergiách na jed blanokrídleho hmyzu. Na podkožné injekcie sa chodí do ambulancie, kde sa pri ich podávaní – hoci sestričkou – vždy vyžaduje aj prítomnosť lekára. „Je to z dôvodu možného vzniku najobávanejšej komplikácie, anafylaktickej reakcie,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. „Ide o prudkú alergickú reakciu, ktorá vzniká v priebehu 30 minút po podaní vakcíny a môže sa skončiť aj smrťou. Jej vznik je nesmierne zriedkavý a vyskytuje sa častejšie u pacientov s astmou a pri nestabilnom základnom ochorení. Ale najčastejšou príčinou sú omyly v dávkovaní.“ Preto je prítomnosť lekára akousi poistkou a vyžaduje sa, aby pacient po injekcii ešte pol hodinu počkal v čakárni. Vakcíny sa nepodávajú, keď má nejaké infekčné ochorenie.
Najlepší účinok pri peľovej nádche a alergii na uštipnutie včelou
Najlepší účinok imunoterapie bol dokázaný pri peľovej alergickej nádche, pri prevažne ľahkej a dobre kontrolovanej astme s potvrdeným základným alergénom a pri alergii na jed blanokrídleho hmyzu (uštipnutie včelou, osou, sršňom…). Predovšetkým v prípade imunoterapie na blanokrídly hmyz sa dosahujú veľmi dobré výsledky a často ide doslova o život zachraňujúcu liečbu, pretože ak silného alergika uštipne včela a nemá poruke pohotovostný balíček s adrenalínovým perom Epi-pen a ďalšími liekmi, môže sa to ľahko skončiť aj smrťou. Pravidelne podávaná imunoterapia však riziko, že sa po náhodnom uštipnutí rozvinie nebezpečný anafylaktický šok, významne zníži.
„Alergia na lieky a potraviny nie je vhodná na imunoterapiu, sporné je aj jej predpísanie pri atopickom ekzéme,“ píše v referáte na túto tému MUDr. Iveta Salátová Kozlovská z Centra imunológie a alergológie v Bratislave. „Alergény vhodné na prípravu vakcíny sú predovšetkým peľové alergény a roztoče, menej už vzdušné plesne.“ Každému pacientovi sa vakcína „ušije“ na mieru. Nie každý pacient je však na imunoterapiu vhodný. Najlepšie je s ňou začať do troch rokov od prvých príznakov alergie, čiže v čase, keď ešte ochorenie trvá krátko. Vtedy sú výsledky najlepšie. Pacienti by mali byť vo veku od 5 do 50 rokov, podľa možnosti bez iných závažných chorôb. Alergénová imunoterapia sa nesmie podávať pacientom s nádorovými, autoimunitnými, vážnymi srdcovo-cievnymi chorobami, ďalej pri zle kontrolovanej cukrovke a pacientom liečeným betablokátormi. S imunoterapiou sa nezačína ani počas tehotenstva a ak pacientka počas tejto liečby otehotnie, je na individuálnom zvážení jej ošetrujúceho lekára, či túto hyposenzibilizáciu prerušiť alebo nie.
Ako každá liečba, aj imunoterapia sa môže spájať s nežiaducimi účinkami. Pri kvapkaní extraktu alergénov pod jazyk sa môže objaviť svrbenie v ústach, niekedy aj zhoršenie príznakov alergie. Pri injekciách pod kožu sa môže v mieste vpichu objaviť sčervenanie, opuch, svrbenie, vážnejšie celkové prejavy sú zriedkavé a ich príčinou je skôr ľudský faktor (napríklad pacient nepriznal predchádzajúcu reakciu po vakcíne, prišiel na injekciu chorý, sestrička v ambulancii omylom zamenila silu a veľkosť dávky). Liečba príčiny alergie trvá roky, ale zázračnú tabletku, po ktorej by prejavy alergie navždy zmizli, ešte nikto nevymyslel. Imunoterapia je teda jediná možnosť jej prevencie, umožňuje vyhnúť sa vystupňovaniu alergie, napríklad jej prechodu do astmy. Imunoalergológovia preto túto liečbu presadzujú u čo najväčšieho počtu pacientov.