Pocity ťažkých a unavených nôh, tlak a teplo, kŕče či „mravčenie“ v dolných končatinách, opuch, to sú prvé príznaky tzv. chronického žilového ochorenia. Toto ochorenie sa najčastejšie spája s kŕčovými žilami, pričom nimi trpia najmä ženy. Dalo by sa povedať, že je len otázka času, kedy ich v miernejšej či závažnejšej forme dostaneme všetci. Je to daň, ktorú ľudstvo platí za vzpriamenú chôdzu, nesprávnu životosprávu a nedostatok pohybu.
„Chronické žilové ochorenie patrí medzi najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách, kde naň trpí 40 – 60 percent žien a 15 – 30 percent mužov,“ hovorí prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc., angiologička z II. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave. Zaujímavým poznatkom je fakt, že je to typicky ľudská choroba. Zvieratá ju nemávajú, ale ani tzv. primitívne národy v Afrike či na ostrovoch v Pacifiku. Je to dané tým, že prakticky nepoznajú sedavý spôsob života. „Chronické žilové ochorenie možno považovať za chronické zápalové ochorenie,“ dodáva odborníčka. "V posledných rokoch sa nahromadili nezvratné dôkazy, že práve zápal zohráva dôležitú úlohu pri vzniku jednotlivých typov kŕčových žíl a má najvýznamnejšiu úlohu pri zhoršovaní priebehu ochorenia, vzniku opuchu, postupných zmien na koži, bolesti až vredu predkolenia. Chronické žilové ochorenie má totiž viacero štádií – od ľahkých žilových zmien až po vredy predkolenia.
Bolesť a kŕče bez viditeľných zmien
Konzervatívnou liečbou (čiže liečbou liekmi a kompresívnymi pančuchami, obväzmi) chronických žilových ochorení sa zaoberajú odborníci, ktorým sa hovorí angiológovia. Ide vlastne o internistov so špecializáciou na ochorenia ciev, na Slovensku je ich niečo vyše štyroch desiatok. Okrem toho existujú cievni chirurgovia, ktorí kŕčové žily operujú, sklerotizujú a podobne. „Robíme aj tzv. diferenciálnu diagnostiku, to znamená, že sa u pacienta s podozrením na chronické žilové ochorenie snažíme vylúčiť iné diagnózy,“ vysvetľuje prof. Štvrtinová, predsedníčka Angiologickej spoločnosti. „Pri opuchnutých, bolestivých nohách totiž môže ísť aj o ochorenie srdca, reumu, cukrovku, ochorenie tepien dolných končatín a podobne.“ Keďže angiológov je v SR veľmi málo, dostanú sa k nim naozaj len pacienti v ťažších štádiách, starší pacienti, pacienti s pridruženými ochoreniami a podobne. „Počiatočné štádiá žilových ochorení rieši praktický lekár. Tento rok Angiologická spoločnosť začala spoluprácu so Spoločnosťou praktických lekárov. V ich čakárňach pacient môže nájsť plagáty a letáčiky s tromi jednoduchými otázkami, zodpovedaním ktorých sa dá jednoducho určiť, či má cievny, resp. žilový problém. Jestvuje aj internetová stránka www.zily.sk, na ktorej špecialisti angiológovia odpovedajú na otázky pacientov. Pri vzniku kŕčových žíl síce zohráva veľkú úlohu zdedená dispozícia, ale platí, že pacient pre seba môže veľmi veľa urobiť v rámci prevencie: ak nebude tučný, bude sa venovať pravidelnému pohybu, prijímať dostatok vlákniny v strave, vyhýbať sa dlhodobému sedu i stoju. Veľkú úlohu zohráva aj nefajčenie.“
V minulom roku sa na Slovensku uskutočnil program, ktorého cieľom bolo vyhľadávanie včasných štádií chronických žilových ochorení. Väčšina slovenských pacientov s ochorením žíl, až 93 percent, totiž navštívi lekára až vtedy, keď už má viditeľné zmeny na dolných končatinách, ako sú metličky, kŕčové žily či opuch. Nesprávne sa domnievajú, že problém majú riešiť až vtedy, keď ho vidia. V štádiu bez viditeľných zmien však až 75 percent pacientov pociťuje bolesť a kŕče, čo je prvý signál zápalu a chronického žilového ochorenia. „Je potrebné si uvedomiť, že zápal v žilách vzniká hneď na začiatku ochorenia,“ vysvetľuje cievny chirurg MUDr. František Žernovický z Bratislavy. „Správna liečba, ktorá v prvom rade likviduje zápal v žilách, je nutná od počiatočného štádia. Predišlo by sa tak vzniku závažných komplikácií, akou je otvorený vred predkolenia.“
Kompresívne pančuchy, lieky i operácia
Liečbu chronického žilového ochorenia možno rozdeliť na viacero foriem. Prvou je správna životospráva, ktorá znamená významné zníženie rizikových faktorov vzniku kŕčových žíl: človek s nadváhou by mal schudnúť, stravovať sa tak, aby sa vyhýbal zápche (aj „zlatá žila“ je jednou z foriem chronického žilového ochorenia), čiže prijímať dostatok vlákniny (celozrnné potraviny, pohánku, ktorá obsahuje rutín – vynikajúci liek na kŕčové žily). Fyzikálna liečba predstavuje najmä cievnu gymnastiku. Zo športov, ktoré podporujú funkciu žíl na nohách, sa odporúča plávanie, turistika alebo celkovo prechádzky, bicyklovanie. Veľmi vhodné je chodiť po schodoch a zabudnúť na výťahy, pričom sa odporúča našľapovať na špičky. Prekrvenie podporuje striedavé sprchovanie nôh teplou a studenou vodou – od chodidiel smerom nahor. Účinné a jednoduché cviky, hoci pod stolom v kancelárii, sú krúženie členkami, prepínanie nôh vo forme vystierania a priťahovania špičiek k sebe, striedavé opieranie sa o špičky a päty. Prof. Štvrtinová odporúča robiť cviky radšej kratšie, 2 či 3 minúty, ale častejšie, aj 5- alebo 6-krát denne. Takisto sa odporúča vykladať si nohy do vodorovnej polohy a v ich mieste si podložiť aj posteľ o 10 cm.
Základom terapie vo všetkých štádiách chronického žilového ochorenia je konzervatívna liečba. Sem patrí kompresívna liečba, čiže kompresívne obväzy a najmä nosenie sťahujúcich pančúch. Sú štyri kompresívne triedy – prvá je podporná v rámci prevencie, pre pacientov s malými metličkami na nohách alebo s pocitmi ťažkých nôh. Tí s výraznejšími kŕčovými žilami by mali nosiť už druhú kompresívnu triedu – na tú pripláca zdravotná poisťovňa. Predpísať ich môže angiológ, cievny chirurg, dermatológ, gynekológ. „Tretia kompresívna trieda sa používa najmä pri ťažkom opuchu, napr. pri potrombotickom syndróme, lymfedéme, ojedinele sa predpisuje až štvrtá, ale to sú už ťažké lymfatické opuchy,“ dodáva prof. Štvrtinová.
Kompresívne pančuchy a podkolienky sa odporúčajú aj do lietadla na dlhšie lety. Niektorí pacienti by dokonca v rámci prevencie tzv. cestovnej trombózy pred dlhým letom lietadlom mali dostať dávku nízkomolekulárneho heparínu v jednorazovej injekcii. Na liečbu chronického žilového ochorenia sú na trhu mnohé doplnky výživy – tablety a rôzne gély – ďalej voľnopredajné lieky i liečivá na recept. „Doplnkami výživy sa dajú ovplyvniť mnohé subjektívne ťažkosti – pocity plnosti, napätia, unavených nôh,“ hovorí prof. Viera Štvrtinová. "Pri chronických žilových ochoreniach totiž často dochádza k paradoxu. Niekto má veľké žily a nemá ťažkosti, iný len metličky, ale môže pociťovať výraznejšie problémy. Ak však pretrvávajú napriek užívaniu doplnkov výživy či voľnopredajných liekov viac ako tri týždne, treba navštíviť praktického lekára. Ten už môže predpísať venofarmaká (zvyšujú napätie žilovej steny, zrýchľujú odtok krvi, niektoré pôsobia protizápalovo, napr. mikronizovaný diosmín a pod.) a posúdi, či pacienta poslať ďalej ku špecialistovi. Medzi radikálne postupy patrí chirurgická liečba – odstránenie menších kŕčových žíl sklerotizáciou, ktorá sa zas dostáva do popredia, odstránenie veľkých kŕčových žíl operačným výkonom (mechanické vytiahnutie stripping alebo tepelné zničenie endovenóznym laserom). Kozmetickými lasermi v dermatologických centrách možno odstrániť len drobné metličky.
Rizikové faktory vzniku kŕčových žíl
Vrodené (neovplyvniteľné)
Zdedená dispozícia: Deti, ktorých obaja rodičia mali kŕčové žily, budú týmto ochorením trpieť s 89-percentnou pravdepodobnosťou. Ak je navyše príčinou kŕčových žíl zdedená dispozícia, objavujú sa varixy skôr, už medzi 20. až 30. rokom života.
Pohlavie: Kŕčovými žilami vo zvýšenej miere trpia ženy, na vine sú hormonálne vplyvy (tehotnosť, užívanie antikoncepcie, menopauza).
Vek: So zvyšujúcim sa vekom stúpa aj pravdepodobnosť oslabenia žilových stien a viacerých ochorení, ktoré k rozvoju kŕčových žíl prispievajú (vysoký krvný tlak, ischémia, cukrovka). V 70. roku života má kŕčové žily viac ako polovica žien a 40 percent mužov.
Tehotenstvo: V tehotenstve sa zvyšuje hmotnosť a tým aj záťaž dolných končatín. Mení sa hormonálna situácia organizmu a stúpa množstvo krvi v krvnom obehu nastávajúcej mamičky. Napr. u tehotných sa ochorenie objaví zhruba v 30 percentách.
Získané (ovplyvniteľné)
Nedostatok pohybu: Vznik kŕčových žíl podporuje sedavé zamestnanie, ešte horšia je práca v stoji (v jednom obchodnom dome malo zo 700 zamestnankýň 60 percent nejakú formu kŕčových žíl).
Obezita: Známy rizikový faktor, nadhmotnosť znamená zvýšenú záťaž pre dolné končatiny.
Fajčenie: Najmä v kombinácii s užívaním hormonálnej antikoncepcie vzniká zvýšené riziko vzniku trombózy.
Nosenie sťahujúceho šatstva: Napríklad podkolienky s tesnou gumičkou (nemýliť si s kompresívnymi podkolienkami!), rôzne korzety, ale aj vysoké podpätky. Neprospieva ani prekladanie si nohy cez nohu.
Nedostatok vlákniny v strave, zápcha: Nepravidelné vyprázdňovanie prispieva k tvorbe a rozvoju kŕčových žil, hemoroidy sú jednou z foriem chronického žilového ochorenia.