Srdce zabíja najmä vysoký tlak, cholesterol a fajčenie

Uplynulý piatok sa v rámci Svetového dňa srdca na Slovensku uskutočnili hromadné merania tlaku a cholesterolu Slovákom. Na mnohých vopred avizovaných miestach v 38 okresných mestách, dokonca v piatich "vlakoch zdravia" vypravených na piatich trasách stáli zástupy záujemcov.

02.10.2009 06:00
senior, cvik, cvičenie, šport, beh Foto:
Pohyb neškodí ani vo vyššom veku.
debata

Na poliklinike ProCare Prosanus v Bratislave už od deviatej ráno bezplatne robili záujemcom merania tlaku krvi, cholesterolu, dokonca hladiny cukru i výpočet indexu telesnej hmotnosti. Šokovaný zostal napríklad pán (neželal si uverejniť meno – pozn. red.), ktorému predpoludním namerali horný, systolický tlak takmer 190 mmHg, pri kontrolnom meraní na druhej ruke 170 mmHg.

„Na vysoký krvný tlak užívam lieky a myslel som, že ho mám v poriadku. Budem to musieť riešiť so svojím ošetrujúcim lekárom. Nemám pritom nijaké príznaky, ani hlava ma dnes výnimočne nebolí. Navyše mám údajne 10 kíl nadváhy, s čím som tiež veľmi nerátal, súčasnú hmotnosť si udržiavam už niekoľko rokov,“ poznamenal stručne k svojim výsledkom vysoký 70-ročný muž s mierne vypuklým bruškom. Potešila ho aspoň optimálna hladina celkového cholesterolu – bolo to menej ako 5 mmol/l – a cukor mal takisto v poriadku.

Vedie ischemická choroba srdca

Za polovicu všetkých slovenských úmrtí, čo je takmer 30-tisíc osôb, zodpovedajú srdcovo-cievne ochorenia. Ak by sme zvlášť chceli vyhodnotiť mužov a ženy, v tejto štatistike prekvapujúco vedú práve ony 62 percentami. „Na choroby obehovej sústavy zomiera trojnásobne viac žien ako na všetky druhy rakoviny,“ šokuje doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., správca Slovenskej nadácie srdca. Z mužov zomiera na kardiovaskulárne ochorenia 48 percent.

Najčastejšou príčinou úmrtí v Európe aj v SR je ischemická choroba srdca, zúženie ciev, ktoré vyživujú srdcový sval. Nazývajú sa vencovité alebo koronárne tepny. Ich zužovanie je dôsledkom ukladania tukových látok do ich stien, chronický, vekom postupujúci proces nazývaný ateroskleróza. „Prvé naše aterosklerotické pláty vznikajú už v detstve, podľa našich zistení 10 – 15 percent 15-ročných detí má už 1 – 2 mm hrubé nánosy následkom kôrnatenia tepien,“ podotýka doc. Kamenský. Ak sa ateroskleróza dostane do istého štádia, nedostatočné zásobovanie srdcového svalu kyslíkom a živinami sa začne prejavovať bolesťami za hrudnou kosťou – tzv. anginou pectoris. Niekedy sa prietok v koronárnej tepne úplne zablokuje a časť srdcového svalu sa tak poškodí. Vtedy hovoríme o srdcovom infarkte.

Stres sa preceňuje

Hoci počet infarktov u mladých ľudí stúpa (z nich je minimálne 60 – 80 % fajčiarov), celková úmrtnosť na akútny infarkt sa u nás znížila o 35 percent. Odborníci to považujú za veľký úspech modernej liečby v súčasných kardiocentrách. „Škoda, že mnohí ľudia prestávajú fajčiť až po svojom prvom infarkte,“ konštatuje docent Kamenský. V Taliansku protitabakový zákon znížil výskyt infarktu myokardu o 11,2 %. Pozitívny efekt v tomto smere sa očakáva aj u nás, „len škoda, že sa zákaz fajčenia nepodarilo presadiť na diskotékach a do barov, pretože práve tam sa pohybujú mladí ľudia, z ktorých u nás veľká časť fajčí“, hovorí Kamenský. Na Slovensku je totiž najväčší výskyt fajčiarov práve do veku 30 rokov.

Mnohí ľudia si myslia, že srdcu ubližuje predovšetkým rozčuľovanie. „Stres sa preceňuje,“ tvrdí doc. MUDr. Gabriel Kamenský. „V poradí príčin srdcových úmrtí by som ho dal na také štvrté miesto.“ Do smrtiacej trojky podľa vedeckých výskumov patrí predovšetkým vysoký krvný tlak, hladina cholesterolu a fajčenie. Nič z toho nebolí. Odborníci tvrdia – bohužiaľ.

Preventívne prehliadky sú poistkou zdravia

Podľa prieskumu agentúry Focus z júna 2009 medzi 1 038 respondentmi vnímalo srdcovo-cievne ochorenia ako zabijaka č. 1 vyše 90 % z nich. Len 49 % však vedelo správne odpovedať na otázku, aké sú optimálne hodnoty krvného tlaku a až 70 % obyvateľstva vôbec nepozná správnu hodnotu cholesterolu.

Zaujímavá je informácia, že pravidelné preventívne prehliadky, ktoré hradí poisťovňa, absolvuje len polovica slovenskej populácie, pričom o niečo častejšie sú to ženy a ľudia vo veku 45 – 54 rokov. „Všeobecný praktický lekár vykonáva preventívnu prehliadku raz za dva roky pacientovi po dovŕšení 19. roku veku,“ tvrdí MUDr. Peter Lipták, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, sám praktický lekár v Bratislave. V rámci tohto vyšetrenia by mal lekár vyhľadávať u každého pacienta možné rizikové faktory aterosklerózy, a to tým, že sa ho opýta na výskyt srdcovo-cievnych ochorení v rodine, mal by mu odmerať tlak (čo by sa malo podľa MUDr. Liptáka robiť pri každej návšteve pacienta v ambulancii všeobecného praktického lekára aj mimo prevencie), ekg sa robí od 40. roku veku, ale pri zistenom vysokom tlaku treba naň pacienta posielať zakaždým. Vyšetrenie hladiny cukru nalačno sa vykonáva v dvojročných intervaloch, ale vyšetrenie hladín tukov v krvi sa v rámci preventívnej prehliadky u praktického lekára robí až vo veku 40 – 41 rokov a pokračuje sa v ňom v pravidelných intervaloch, len ak sa zistí ateroskleróza, vysoký krvný tlak, vysoká hladina tukov v krvi, cukrovka či metabolický syndróm.

„Takýto rozsah prevencie dnes už považujeme za nepostačujúci,“ tvrdí prezident spoločnosti združujúcej praktikov. Okrem viacerých iných zmien spoločnosť navrhuje najmä to, aby sa vyšetrenie tukov v krvi (celkový, „dobrý“ HDL-, „zlý“ LDL-cholesterol a triacylglyceroly) robilo aj v rámci prvej vstupnej prehliadky u praktického lekára v 18. roku veku a pravidelne v 30., 40., 50. a 60. roku veku pacienta. Súčasťou takejto preventívnej prehliadky by malo byť vyhodnotenie srdcovo-cievneho rizika, prípadne iných možných zdravotných rizík, aj poučenie o životospráve. „Každý pacient má svojho všeobecného lekára. Je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, že absolvovanie preventívnej prehliadky je akousi poistkou zdravia,“ dodáva MUDr. Lipták.

debata chyba