Zakryte si jedno oko a zaostrite na svoj zrak

Sedemdesiatnik Peter Kráľ z Bratislavy ostal pred dvoma rokmi takmer slepý na ľavé oko. Preňho to bol šok, nečakaná situácia.

07.10.2009 08:00
oko
Ilustračné foto.
debata

Predtým, keď sa jeho očné ochorenie pravdepodobne postupne zhoršovalo, nikdy mu nenapadlo zakryť si na striedačku dlaňou jedno i druhé oko a overiť si, či dostatočne, nepokrivene a bez výpadkov v zornom poli vidí na každé z nich. Urobil tak, až keď sa mu pred dvoma rokmi pri pozeraní televízie čosi nezdalo a… „Zistil som, že na ľavé oko som už takmer slepý, vidím len sivú, nerozoznám ani postavy,“ vraví.

Ak si totiž človek po päťdesiatke, ktorý chodí k očnému lekárovi len veľmi nepravidelne, z času na čas aj sám neskontroluje zrak prikrytím raz jedného, potom druhého oka, dlho nemusí zistiť, že sa možnosti jeho videnia obmedzili. Obyčajne totiž jedno oko vidí lepšie a kompenzuje stratu zraku na horšom oku.

„Často prichádzajú pacienti v štádiu, že na jednom oku už majú neliečiteľnú formu ochorenia a druhé majú postihnuté o niečo menej,“ vysvetľuje MUDr. Jaroslav Hasa, CSc., z Kliniky oftalmológie FNsP v Bratislave. Hovorí o ochorení nazvanom trochu zložito: vekom podmienená degenerácia makuly.

Makula je po latinsky žltá škvrna v oku, centrum najostrejšieho videnia. Choroba súvisí s vekom, preto „vekom podmienená“, trpí ňou približne 10 percent populácie vo veku 65–74 rokov. Vo veku nad 75 rokov jej výskyt stúpa až na 30 percent. Neliečené ochorenie žltej škvrny vedie k slepote. Ide o najčastejšiu príčinu nenávratnej straty zraku v Európe.

Vďaka žltej škvrne vidíme ostro detaily
Žltá škvrna je oblasť v centre sietnice nášho oka, ktorá má síce veľkosť špendlíkovej hlavičky, ale v rámci zraku má nezastupiteľnú úlohu. V tomto mieste sa veľmi husto vyskytujú fotoreceptory, zrakové bunky, vďaka ktorým vidíme jasne a ostro najmä detaily.

Žltá farba škvrny je výsledkom nahromadenia látok dôležitých pre výživu oka zo skupiny karotenoidov. Nachádzajú sa aj v ovocí a zelenine, preto je v rámci prevencie ochorenia žltej škvrny taký dôležitý dostatočný príjem antioxidantov a karotenoidov v rámci pestrej, vyváženej stravy. Nachádzajú sa predovšetkým v zelenej zelenine: v brokolici, špenáte, kapuste, kučeravom keli či hrášku.

Okrem veku má toto ochorenie ešte ďalšie rizikové faktory. Je to napríklad aj výskyt v rodine – ak trpí ochorením prvostupňový príbuzný, riziko vzniku stúpa až na 50 percent. U fajčiarov je pravdepodobnosť vzniku ochorenia žltej škvrny štvornásobne vyššia ako u nefajčiarov. Vznik degenerácie makuly podporuje aj nadmerné množstvo slnečného žiarenia či civilizačné choroby v podobe vysokého krvného tlaku, obezity a vysokej hladiny cholesterolu v krvi.

Subjektívne príznaky makulárnej degenerácie sú: rozmazaný obraz alebo tmavý bod v strede zorného poľa, zmena farebného videnia, zhoršené videnie do blízka a pokrivenie obrazu, pacient vidí objekty deformované. Pacienti v neskorých štádiách tejto choroby vidia periférne, ale majú narušené centrálne videnie tak, že nemôžu čítať, pozerať sa na televíziu, šoférovať alebo nedokážu rozpoznať tváre iných ľudí.

Suchá a nebezpečnejšia vlhká forma
Vekom podmienenená degenerácia žltej škvrny jestvuje vo dvoch formách – suchej a vlhkej. Suchú formu má 85 percent pacientov a lieči sa jedine výživovými doplnkami vo forme tabletiek – obsahujú karotenoidy luteín, zeaxantín, antioxidačné vitamíny C a E, stopové prvky ako zinok, selén, meď a podobne. Ich pravidelným užívaním sa dokázateľne predlžuje čas straty zrakovej ostrosti.

Ľudský organizmus si totiž nedokáže sám vyrobiť pigment žltej škvrny. Látky s antioxidačnými účinkami, ktorých koncentrácia je v makule tisíckrát vyššia ako v krvi, musí prijímať zvonka. V týchto dňoch dokonca v írskom Belfaste odborníci prezentovali výsledky veľkej, takmer štyri roky trvajúcej štúdie na vyše štyroch stovkách sedemdesiatnikov, ktorá dokázala, že užívanie dennej dávky 12 mg karotenoidov luteínu a zeaxantínu spoločne s antioxidantmi vedie k udržaniu, dokonca miernemu zvýšeniu hustoty pigmentov v žltej škvrne, čo má výrazne pozitívny vplyv na zrakové funkcie.

Vlhká forma, ktorú má 15 percent pacientov, je závažnejšia, pretože sa prejavuje stále postupujúcim zhoršovaním zraku. Ide vlastne o prerastanie abnormálnych krvných ciev do žltej škvrny a priľahlej časti sietnice. Tieto nové, patologické cievy, ktoré v oku nemajú čo hľadať, vznikajú na základe nedostatku prekrvenia. Táto forma ochorenia sa lieči injekciami účinných látok brániacich novotvorbe ciev, ktoré sa podávajú priamo do sklovca oka za sterilných podmienok v operačných sálach v 15 slovenských špecializovaných centrách. Mimochodom, je to veľmi drahá liečba a treba o ňu špeciálne žiadať poisťovňu.

„Snažíme sa tak zachovať zvyšky zraku, s ktorými ku nám pacient prišiel,“ vysvetľuje MUDr. Hasa. „V 90 percentách vieme týmto spôsobom zrakovú ostrosť stabilizovať a v 40 percentách ju dokonca zlepšíme.“
To, či náhodou netrpíte vekom podmienenou degeneráciou makuly, si môžete aj laicky overiť testom s tzv. Amslerovou mriežkou. Pri akomkoľvek podozrení treba vyhľadať očného lekára.

„Na Slovensku máme 560 očných lekárov a toto ochorenie je problémom, ktorého výskyt v posledných desaťročiach vo vyspelých krajinách stále stúpa,“ podotýka predseda Slovenskej oftalmologickej spoločnosti prof. MUDr. Anton Gerinec, CSc. Motto tohtoročnej kampane s názvom „Zaostrite na zrak“ znie: Ste už dosť starí, aby ste sa hrali na slepú babu.

Amslerova mriežka
Ide o rýchly osobný test, s pomocou ktorého možno zistiť, či vaša žltá škvrna, centrum najostrejšieho videnia v oku, funguje správne. Zakryte si jedno oko a zo vzdialenosti obvyklej na čítanie (30 – 40 cm) pozorujte v dobre osvetlenej miestnosti bod uprostred mriežky. Ak nosíte na čítanie okuliare, nechajte si ich na nose.
Zaostrite na centrálny bod. Vidíte ho dobre? Vidíte neporušené aj všetky štyri okraje mriežky? Uvedomujte si, či nevidíte nepravidelnosti uprostred mriežky – deformácie, vlnité čiary, zmenu veľkosti štvorcov či ich chýbanie. Potom vyskúšajte aj druhé oko. Ak niektorá časť mriežky zmizne, je pokrivená alebo sa pred vaším zrakom pohybuje, navštívte očného lekára.
Takto vidí mriežku osoba postihnutá vekom podmienenou degeneráciou makuly.

Rizikové faktory makulárnej degenerácie

  • vek vyšší ako 50 rokov
  • ženské pohlavie
  • biela rasa
  • výskyt ochorenia v rodine

Ovplyvniteľné:

  • fajčenie
  • nezdravé stravovacie návyky, najmä nedostatok antioxidantov
  • nadmerné vystavovanie sa silnému žiareniu
  • civilizačné choroby: vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, vysoká hladina cholesterolu

Centrá liečby vekom podmienenej degenerácie makuly

Najmodernejšiu, zdravotnými poisťovňami plne hradenú liečbu vlhkej formy vekom podmienenej degenerácie makuly tzv. cievnymi antirastovými faktormi – injekcie, ktoré sa podávajú v sterilných podmienkach na operačnej sále raz za 4–6 týždňov priamo do očného sklovca – zabezpečuje 15 špecializovaných očných centier:
1. Očná klinika FNsP, v Bratislave – Ružinov
2. Očná klinika nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave
3. Očné oddelenie nemocnice sv. Michala v Bratislave
4. Očné oddelenie FNsP v Trenčíne
5. Očná klinika FN v Nitre
6. Oftal, súkromná očná klinika vo Zvolene
7. Očné oddelenie NsP v Bojniciach
8. Očné oddelenie vo FNsP v Nových Zámkoch
9. Očná klinika Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici
10. Očné oddelenie NsP v Žiline
11. Očné oddelenie vo FNsP v Poprade
12. Očná klinika vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku
13. Očné oddelenie FNsP v Prešove
14. Očná klinika FN Louisa Pasteura v Košiciach
15. Očná klinika vo FNsP v Košiciach

debata chyba