Teplotu možno merať na rôznych miestach tela

Mamina dlaň na čele malého pacienta dokáže často spoľahlivo určiť, či dieťa má zvýšenú teplotu. Zvyčajne to vidieť už podľa lesklých očí, rozpálených líc, mrzutej nálady.

30.11.2009 06:00
teplota - teplomer - horúčka - chrípka Foto:
Ilustračné foto.
debata

Teplotu tela však treba predovšetkým u menších detí odmerať spoľahlivo, pretože od jej výšky závisí potreba podávania liekov alebo znižovania horúčky inými metódami. Presnosť súvisí aj s miestom merania.

Spoločne s bolesťou je horúčka najčastejším prejavom nejakej infekcie organizmu. Je to len príznak, nie je pravou chorobou, hoci rôzne vírusové či bakteriálne ochorenia často sprevádza. Netreba ju preceňovať, ale ani podceniť. Ak sa už vyskytne, dôležité je čo najpresnejšie odmerať jej hodnotu a na základe toho sa správne rozhodnúť pre jej znižovanie pomocou liekov, zábalov, sprchovania atď. Obozretní by mali byť predovšetkým rodičia malých detí so sklonom k febrilným kŕčom (kŕčom z horúčky). Takí musia po dohode s pediatrom podávať lieky na znižovanie teploty už pri mierne zvýšenej teplote spoločne s diazepamom v tabletkách alebo čapíkoch do konečníka.

V podpazuší meriame najčastejšie
Teplotu je možné merať na rozličných miestach tela. Vo všeobecnosti sa najčastejšie meria teplota v podpazuší, pri ňom je však možné namerať iba teplotu kože. Také meranie by teda malo slúžiť len na základnú orientáciu o teplote tela dieťaťa. Meracia špička teplomera sa umiestni do najhlbšieho a najteplejšieho miesta podpazušnej jamky a ruka sa pevne priloží tak, aby bol teplomer fixovaný a chránený pred teplotou okolia. Nesmie byť v kontakte s odevom. Na dosiahnutie čo najpresnejšieho výsledku merania sa odporúča predĺžiť čas merania aj po zaznení zvukového signálu teplomera na 5 minút. Ukazovateľ teploty totiž môže aj po zaznení signálu nepatrne rásť.

Za najpresnejšie meranie sa vo všeobecnosti považuje meranie teploty v konečníku (tzv. rektálne meranie), vždy však pri ňom treba odrátať 0,5 stupňa Celzia. Špičku teplomera zavádzame približne 1,5–2 cm do konečníka, predtým ju potrieme olejom, masťou či vazelínou a po použití opláchneme teplou mydlovou vodou alebo dezinfekčným roztokom. Veľmi vhodné na takéto merania sú teplomery s ohybným koncom (pružnou špičkou).

Pri rektálnom meraní je rozptyl nameraných teplôt najmenší. Pediatrička doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., z Bratislavy upozorňuje, že u dojčiat a batoliat trpiacich refluxom (grckaním) treba pri takomto meraní teploty opatrne dvíhať nohy, pretože prílišný vnútrobrušný tlak u nich môže vyvolať vracanie.

Cumlíkový teplomer dieťa môže vypľúvať
Meranie v ústach je metóda, pri ktorej dochádza k miernemu skresleniu nameraných hodnôt. Ak dieťa práve dojedlo alebo dopilo, treba s meraním teploty v ústach počkať 20 až 30 minút. Pred meraním sa takisto treba presvedčiť, či malý pacient nemá v ústach cukrík alebo jedlo. Špičku teplomera treba vložiť naľavo alebo napravo od uzdičky jazyka, tak, aby bola v stálom kontakte so sliznicou. Pri zlom umiestnení môže dôjsť k odchýlke v meraní až jeden stupeň Celzia.

U dospelých môže presnosť takéhoto merania ovplyvniť aj nedávne fajčenie. V prípade maličkých detí je cumlíkový digitálny teplomer využívajúci ich sací reflex najprirodzenejším spôsobom merania teploty. Také meranie však nie je vhodné, ak dieťa kašle, kýcha, dýcha ústami alebo má plný nos. Navyše sa môže stať, že dieťa okamžite cumlíkový teplomer vypľúva, pretože je tvrdší ako jeho cumlík. V takom prípade je jeho kúpa zbytočná investícia, rodičia to však nikdy nemôžu vedieť vopred.

Meranie na čele pomocou pásikového teplomera je len veľmi orientačné. V predaji sú tzv. čelové teplomery s tekutými kryštálmi, ktoré sú pomerne lacné (stoja do 1,50 eura), prikladajú sa na čisté suché čelo a ukážu približnú teplotu sfarbením príslušného políčka. Naopak, medzi najdrahšie teplomery (od 45 eur) patria infračervené digitálne teplomery. Niektoré dokážu odmerať teplotu len na čele, iné na čele aj v uchu. Výhodou je rýchlosť merania (od 1 sekundy) aj to, že toto meranie je bezdotykové, takže pri meraní na čele (alebo na sluche) nie je potrebné spiace dieťa budiť.

Pri presnejšom meraní v uchu treba mierne šikmo nahor odtiahnuť ušnicu, čo je už komplikovanejšie. Zvukovod musí byť čistý a prístroj meria bez dotyku tepelné žiarenie bubienka vo veľmi krátkom čase. Bod merania sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mozgového centra na kontrolu teploty, takže takéto meranie možno pri kúpe kvalitného teplomera považovať za pomerne presné. Kombinované infračervené teplomery navyše odmerajú teplotu nielen na čele či v uchu, ale aj teplotu tekutín (napr. nápoja, kúpeľa) či miestnosti.

Ortuťové teplomery už nie sú v predaji
Automatickou súčasťou mnohých digitálnych teplomerov je dnes už zvukový signál, ktorý oznamuje koniec merania. Pri niektorých iný tón signalizuje normálnu, zvýšenú teplotu či horúčku. Lieky na znižovanie teploty sa totiž majú podávať až pri horúčke, resp. pri teplote 38¤-¤38,5 stupňa Celzia. Závisí od toho, či ide o malé dieťa, dieťa so sklonom ku kŕčom z horúčky, pacienta s inými pridruženými ochoreniami (napr. choré srdce) a takisto záleží aj na individuálnej znášanlivosti. Niektoré deti sa veľmi zle cítia už pri mierne zvýšenej teplote, bolí ich hlava, telo, môžu vracať, iné je problém aj pri vyše 38-stupňovej teplote udržať v posteli.

Drahšie teplomery majú aj farebnú – zelenú, žltú, červenú – kontrolku, ktorá signalizuje výšku teploty a systém automatického vypnutia v rámci šetrenia batérií. Niektoré sú nerozbitné a vodotesné. Od apríla tohto roka je už zakázané predávať ortuťové teplomery, mnohí však ešte majú takéto teplomery doma a, samozrejme, používať ich možno naďalej. Sklenený ortuťový teplomer je však mimoriadne nebezpečné používať u detí v ústach, pretože ho môžu rozhryznúť. Pri rozbití navyše hrozí vyliatie ortuti a uvoľnenie toxických výparov do ovzdušia.

Ortuťovým teplomerom je obyčajné nutné merať telesnú teplotu 8– 11 minút, zatiaľ čo rýchle digitálne teplomery (niektoré označené ako „rapid“) na to potrebujú priemerne do 90 sekúnd. Nepotrebné ortuťové teplomery sa však nesmú vyhadzovať do nádob na komunálny odpad. Treba s nimi narábať ako s nebezpečným odpadom, to znamená odniesť ich do zberne alebo firme, ktorá sa zaoberá likvidáciou nebezpečných látok.

Miesta merania teploty a vhodné teplomery
klasický digitálny teplomer (najlepšie s pružnou, ohybnou špičkou)
V ústach: klasický digitálny teplomer, cumlíkový digitálny teplomer (tu je ortuťový teplomer vyslovene nevhodný!)
V podpazuší: klasický digitálny teplomer
V uchu: digitálny ušný infračervený teplomer
Na čele: digitálny bezdotykový infračervený teplomer, čelový digitálny teplomer, pásikový teplomer na čelo

Výhody digitálnych teplomerov oproti ortuťovým
BEZPEČNOSŤ – digitálne teplomery neobsahujú nebezpečnú ortuť, nehrozí riziko otravy, prehltnutia skla či porezania sa. Sú odolné proti pádu aj vode, manipulácia s nimi je veľmi jednoduchá a po niekoľkých minútach sa automaticky vypínajú.
RÝCHLOSŤ – oproti ortuťovým teplomerom sa dĺžka merania skracuje z niekoľkých minút na pár sekúnd. Dĺžka merania závisí od typu digitálneho teplomera a vybraného spôsobu merania, pohybuje sa však od 6 do 90 sekúnd.
ĽAHKO ČITATEĽNÉ VÝSLEDKY – takmer všetky teplomery disponujú veľkým čitateľným displejom. Riziko nepresne odčítaných údajov sa tak odstráni a zároveň ponúkajú možnosť uchovania poslednej nameranej hodnoty (alebo viacerých hodnôt) v pamäti.
PRESNOSŤ – Digitálne teplomery predstavujú najjednoduchšiu a najpresnejšiu možnosť merania telesnej teploty, je však nevyhnutné dodržiavať pri meraní správny postup.

debata chyba