Keby ľudia vedeli, čo sa odohráva v tele, ktoré nemá dostatok spánku, dvakrát by si rozmysleli, či budú spánok považovať za stratu času alebo za nečinnosť hodnú lenivých ľudí, tvrdia odborníci na spánok. Spánkom strávi priemerný človek tretinu svojho života. Za posledných sto rokov sa však priemerná dĺžka spánku skrátila minimálne o jeden a pol hodiny.
„Z biologického pohľadu je to veľmi významné a odborníci si lámu hlavu nad tým, či to pre človeka nebolo nepriaznivé. Hľadajú sa napríklad súvislosti s predĺžením dĺžky života,“ uviedol pred časom český odborník na spánok prof. MUDr. Karel Šonka, DrSc., z Prahy.
Dobrý, neprerušovaný spánok by podľa neho mal trvať približne 7 – 9 hodín, mal by byť správne načasovaný v rámci 24-hodinového rytmu a spať by sa malo v noci. Neurológ MUDr. Imrich Mucska z Bratislavy v Zdravotníckych novinách tvrdí, že samotná dĺžka spánku je však u každého jednotlivca iná a do určitej miery daná geneticky. „Niektorým ľuďom stačí 4 – 5 hodín, iní potrebujú viac ako 8 – 9 hodín spánku. S pribúdajúcim vekom sa dĺžka spánku skracuje.“
Šálka čokolády namiesto uspávanky
Podľa neurologičky MUDr. Ľubice Procházkovej, PhD., z Bratislavy trpí krátkodobými alebo dlhodobými problémami týkajúcimi sa spánku približne polovica Slovákov. Patria sem najmä ťažkosti pri zaspávaní, krátke trvanie spánku, nočné prebúdzanie, chrápanie a poruchy dýchania. Medzi najčastejšie a najzávažnejšie patrí chronická nespavosť a spánkové poruchy dýchania.
Poruchy spánku sú veľmi škodlivé a dramaticky zhoršujú zdravotný stav. Bádateľ Alexander Blau z berlínskej kliniky Charité dokonca kvalitu života ľudí trpiacich nespavosťou prirovnáva ku kvalite u pacientov postihnutých rakovinovými nádormi. Nedostatok spánku znižuje tvorbu bielych krviniek, takže človek sa stáva aj náchylnejším na infekcie. Každá bezsenná noc mení schopnosť bdelosti a koncentrácie, akoby mal človek v krvi 0,8 percenta promile alkoholu. A to nie je všetko.
Počas hlbokého spánku sa nám znižuje krvný tlak a spomaľuje sa srdcový tep. To prináša úľavu nášmu obehovému systému a pomáha to odvrátiť riziko srdcovo-cievnych chorôb. Podľa MUDr. Mucsku je chronická nespavosť, nedostatočný a skrátený spánok alebo spánkové poruchy dýchania rizikovými faktormi pre vznik nielen kardiovaskulárnych komplikácií, ale aj metabolického syndrómu či duševných porúch.
Okrem toho spánok podľa všetkého ovplyvňuje aj našu chuť do jedla. Nedostatok spánku môže spôsobiť zvýšenú konzumáciu cukrov, čo môže viesť k obezite. Funguje to však aj opačne: „Šálka čokolády, horúceho kakaa alebo čaj s medom môžu navodiť dobrý spánok,“ povedala MUDr. Procházková. „Veď aj v hotelových izbách máte na vankúšoch zabalenú tabuľku čokolády, aby ste lepšie zaspali.“ Uhľohydráty v sladkostiach totiž vedú k väčšej produkcii hormónu, ktorý navodzuje spánok. Netreba to však s nimi preháňať.
Lieky len dočasne
Dobrý nočný spánok nie je výsledkom náhody. Kvalitný spánok závisí od viacerých faktorov. Ich súhrn sa nazýva spánková hygiena. Na trhu sú k dispozícii aj viaceré doplnky výživy či lieky na nespavosť – v tabletách, kapsuliach, dokonca kvapkách. Ide o fytofarmaká, čiže prípravky vyrobené na rastlinnej báze. Najčastejšie obsahujú výťažky z valeriány, medovky, múčenky, ľubovníka či chmeľu alebo prírodný hormón melatonín (Euvekan, Persen, Sanason, Benosen, Dormian, Passedan, Baldracin, Novo-Passit, Melatonín a podobne). Na problémy so spánkom jestvuje aj homeopatia (napr. Sédatif PC).
Lieky navodzujúce spánok sa nazývajú hypnotiká. Sú na lekársky predpis. Kedysi sa na liečbu porúch spánku používali nebezpečné barbituráty, lieky na spanie 1. generácie, predávkovanie ktorými mohlo spôsobiť aj útlm dýchacieho centra. Neskôr sa najrozšírenejšími stali od roku 1959 používané benzodiazepíny (Diazepam, Oxazepam, dnes už nedostupný Nitrazepam či Rohypnol), ktoré boli dlho považované za zázračné tabletky urýchľujúce zaspávanie. Určené sú najmä na zmiernenie nervozity, napätia, úzkosti. Ich nevýhodou je narušenie striedania spánkových fáz, potreba zvyšovať dávku, vznik závislosti už po 4 – 6 týždňoch, pocity opitosti a nevýkonnosti na druhý deň.
Moderná a efektívna liečba nespavosti v súčasnosti využíva 3. generáciu liekov. Ide o tzv. nebenzodiazepínové hypnotiká (napr. s účinnou látkou zolpidem alebo zopiklon). Lieky tejto generácie majú nízke riziko návykovosti, odporúča sa však užívať ich takisto len v obmedzenej miere – najviac 4 týždne. Môže ich predpísať aj praktický lekár pre dospelých. Aby sa však ľudia mohli správne liečiť, je dôležité presne vedieť, čo je príčinou ich nespavosti. Chronickým nespavcom sa odporúča vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Na Slovensku ich je niekoľko – štátnych aj neštátnych.