Čitateľ Dušan: Snívalo sa mi, že ma dávali do truhly

Odvykanie od cigariet teraz už len štyroch dobrovoľníkov pozorne sledujú aj čitatelia Pravdy. Niektorí pripájajú vlastné príbehy.

19.02.2010 12:00
cigareta, fajčenie, prestať fajčiť, nefajčiť,... Foto:
Ilustračné foto

Antinikotínová kúra

Mám 47 rokov a fajčiť som začal v pätnástich. V 90. rokoch som začal podnikať a vtedy sa asi v mojom prípade začalo to „pravé fajčenie“. Postupne som sa rozfajčil z dvadsať na štyridsať cigariet denne a skončilo to veru až na čísle šesťdesiat. Pred asi 8 – 10 rokmi som s tým chcel prestať, ale nešlo to. Tuhí fajčiari asi vedia, o čom hovorím. Skúšal som náplasti, žuvačky, tabletky.

Často chodím na ryby. Keď sme išli ku rybníku od pondelka do soboty, tak som „stiahol“ dva kartóny. Všetko sa však zmenilo vlani začiatkom septembra. Kamarát, tiež silný fajčiar, bol na antinikotínovej kúre a prestal fajčiť. Neveril som tomu, ale išiel som. Dával som tomu šancu tak 20 – 30 percent. Bolo to 22. 9. 2009 a odvtedy naozaj nefajčím, ani sám tomu neverím. Len čo som absolvoval tú kúru, pocítil som nechuť k cigaretám. Vôbec som nemal chuť zapáliť si, ani ku káve, ani pri pive, ani na rybách. A to som prežíval rozchod s priateľkou a musel som prepúšťať vo firme. Stálo ma to 50 eur a stálo to za to. Aspoň u mňa to zabralo.
Ľuboš Hančárik z Hronského Beňadika

Cigareta je ako cumlík

Mám 65 rokov. Fajčil som 10 – 15 cigariet denne od svojich sedemnástich a skončil som, keď som dovŕšil tridsaťpäť. Dokázal som prestať po jednom ťažkom záchvate kašľa, keď som škatuľku cigariet zahodil prakticky okamžite. K nefajčeniu podľa mojich skúseností vedie pevná vôľa, vedomé sprotivenie si cigariet a joga. Dôležité je najmä naučiť sa správne dýchať. Najťažšie boli prvé tri mesiace. Podľa môjho názoru je fajčenie niečo ako „detský zlozvyk“ v tom zmysle, že ak vezmete dieťaťu cumlík, na ktoré je zvyknuté ešte aj vo veku, keď ho nepotrebuje, bude kričať a plakať.
František Šumický

Prefajčil som takmer celú výplatu

Bol som silným fajčiarom, začal som ako 15-ročný na základnej škole v Zázrivej s kamarátmi len tak, z frajeriny, a potom som fajčil až do svojej päťdesiatky 40–50 cigariet denne. Lenže cena cigariet neustále stúpala, až som si jedného dňa uvedomil, že zdražovanie sa nezastaví a prefajčím takmer celú výplatu. Zo dňa na deň som si teda povedal: Dosť. Cez deň bolo všetko v poriadku, cítil som sa normálne, ale v noci sa mi snívali strašné sny, dusil som sa a lapal po dychu, okolo mňa pobehovali ľudia, ktorí nevedeli, čo so mnou a na záver ma dali do truhly. Bola to asi abstinenčná reakcia na chýbajúci nikotín. Našťastie, takéto sny ma prešli, nefajčím od roku 1983 a cítim sa dobre. Pri odvykaní od cigariet nepomôže nič iné, len pevná vôľa a uvedomenie si faktu, že nefajčím pre svoje zdravie.
Dušan Kučka z Turian

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba