Angína nie je len obyčajný zápal v hrdle

Mnoho ľudí si pod diagnózou angína predstaví bolesť v hrdle a zapálené krčné mandle. V zásade je to pravda, hoci angínu možno dostať, aj keď človek už krčné mandle nemá. Angínu netreba podceňovať, pretože jej najčastejší vyvolávateľ streptokok môže poškodiť aj kĺby, obličky či srdce.

03.03.2010 12:00
lekár, zdravie, dieťa, angína, vyšetrenie,... Foto:
Najčastejším zdrojom infekcie sú krčné mandle.
debata

Angína je ochorenie, ktoré sa najčastejšie vyskytuje v detstve, nevyhýba sa však ani dospelým. V zásade ide o zápal lymfatického tkaniva v hltane, do ktorého patria okrem iného aj krčné mandle. Dostať ju však môže aj človek, ktorému už krčné mandle vybrali, pretože lymfatické tkanivo má človek ešte aj na iných miestach v hltane, hoci na koreni jazyka. Takáto angína sa však už obyčajne nekomplikuje.

Krčné mandle – najčastejší zdroj infekcie

Chorobu spôsobujú najčastejšie baktérie, menej závažná je angína vírusového pôvodu. Typickým vyvolávateľom bakteriálnej angíny je streptokok, na ktorý stále najlepšie zaberá klasický penicilín. Ak sa však angíny príliš často opakujú, alebo pacientovi v krvi zistia vysokú hladinu protilátok proti streptokokovi, tzv. ASLO, treba hľadať v organizme zdroj infekcie. Streptokok v organizme totiž môže spôsobiť vážne komplikácie, napr. známu reumatickú horúčku, zápal srdcového svalu, artritídu, zhoršiť ekzémy či psoriázu.

Najčastejším zdrojom infekcie sú krčné mandle, to je aj dôvod, prečo sa chronicky zmenené mandle vyberajú, zvýšené ASLO však môžu spôsobovať aj pokazené zuby, chronický gynekologický zápal či zápal v prínosových dutinách.

Kedy zájsť ku krčiarovi?

Kedy sa odporúča krčné mandle vybrať? Kedysi sa vyberali ako na bežiacom páse, dnes sú už lekári opatrnejší – najmä, ak sa to týka detí do veku 5 rokov. Mandle sú totiž súčasťou imunitného systému človeka, stretávajú sa s choroboplodnými zárodkami a produkujú proti nim protilátky. Ak však človek trpí opakovanými bakteriálnymi alebo komplikovanými angínami a užíva jedny antibiotiká za druhými, je lepšie mandle odstrániť. Pri opakovaných zápaloch sa v nich totiž tvoria akési zjazvené diery a slepé chodbičky, v ktorých sa zvyknú hromadiť časti potravy i baktérie a môžu byť aj zdrojom nepríjemného zápachu z úst.

Opakované infekcie okrem toho vedú aj k prílišnému zväčšeniu mandlí (krčných aj nosohltanovej), a tie sa potom stávajú mechanickou prekážkou – pri dýchaní či prehĺtaní. „Ak by sme to mali zjednodušiť, vybratie nosohltanovej mandle sa najčastejšie odporúča, pretože tvorí mechanickú prekážku v nosohltane, krčné mandle sa najčastejšie odstraňujú preto, že sa stali zdrojom infekcie,“ tvrdí prof. MUDr. Janka Jakubíková, CSc., prednostka ORL-kliniky detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.

S angínou obyčajne pacient ide k lekárovi prvého kontaktu – v prípade dieťaťa ku pediatrovi, dospelý k praktickému lekárovi. Ak má však angínu častejšie ako trikrát ročne alebo s ťažkým priebehom, mali by ho poslať za ORL-odborníkom (krčiarom).

Druhy angíny

Bakteriálna – tá sa vyskytuje najčastejšie, pričom väčšinou ju spôsobujú baktérie streptokoka. Pri tomto druhu angíny sa na mandliach tvoria biele povlaky, pacienta okrem hrdla bolí hlava, má problém s prehĺtaním, zdurené lymfatické uzliny na krku, môže vracať, má horúčku. Lieči sa najčastejšie penicilínom, ktorý proti streptokokom zaberá najlepšie.
Vírusová – je menej závažná v porovnaní s bakteriálnou, prejavuje sa bolesťou hrdla, prekrveným, zapáleným hltanom, nevyznačuje sa však bielymi povlakmi na mandliach. Nelieči sa antibiotikami (tie na vírusy nezaberajú), len liekmi proti zápalu a bolesti.
Ako samostatné ochorenie – napríklad klasická streptokoková hnisavá angína, ktorá sa lieči penicilínom.
Ako príznak iného ochorenia – v tomto prípade je angína len príznakom inej choroby, napríklad infekčnej mononukleózy (hovorí sa jej aj „angína, na ktorú nezaberajú antibiotiká“), spôsobuje ju totiž druh herpetického vírusu.

debata chyba