Často sa pritom jednalo o vlastného alebo známeho psa. Štvrtina zo zranených potrebovala lekárske ošetrenie.
Pre dieťa môžu byť následky pohryznutia malým psom porovnateľné s pohryzením dospelého človeka veľkým psom. Pohryznutie môže viesť k nebezpečným infekciám, ako je besnota alebo tetanus, k deformáciám pohybového aparátu, k závažným kozmetickým defektom, poškodeniu vnútorných orgánov, až k smrti.
Často môže dôjsť k vykrvácaniu, najmä pri poranení veľkých ciev na krku. Väčšina prípadných infekcií je polymikrobiálneho charakteru. Ide o stafylokoky, streptokoky, prípadne korynebaktérie.
Hlavným patogénom, ktorý býva izolovaný z rany pri uhryznutí, je Pastereulla multocida. Spôsobuje často pridruženú infekciu. Klinicky sa prejavuje rýchlym rozvojom zápalu, opuchom a bolesťou, môže viesť k vzniku hnisavých ložísk, septickej artritídy, zápalu kostí, mozgových blán, srdca, pľúc. To, či k infekcii dôjde, závisí na mieste poranenia, imunite organizmu, veku a prítomnosti ďaších ochorení. Významne tiež závisí od rýchlosti lekárskeho zásahu.
Pohryzené bývajú najčastejšie deti alebo starí ľudia. Staršie deti mávajú zranené najmä ruky – hrozí im zápal šliach a kĺbov. Na druhom mieste sú poranenia hlavy a krku, za nimi nasledujú poranenia trupu. U detí do 4 rokov predstavujú poranenia hlavy a krku až dve tretiny všetkých úrazov vzniknutých uhryznutím psom. Nebezpečné napadnutia končiace smrťou prevažujú práve u malých detí, ktoré umierajú najmä na poranenia hlavy a krku vykrvácaním z hlavných tepien.
Ako postupovať pri poranení psom:
- Ihneď zaistite poranenému prvú pomoc, ranu treba ošetriť dezinfekčnými prostriedkami. Účinné je aj vymytie rany bežnou mydlovou vodou.
- Podľa závažnosti poranení a výsledkov veterinárneho vyšetrenia treba čo najskôr zaistiť odborné lekárske ošetrenie. Pri podozrení na besnotu nie je vhodné ranu zašívať.
- Každé aj minimálne poranenie človeka psom (škriabnutie zubami) je nutné považovať za veľmi nebezpečné, ak má pes besnotu.
- Vždy je nutné pátrať po pôvode psa, zistiť chovateľa, majiteľa, zapísať si jeho meno, adresu, telefón.
- Chovateľ (majiteľ) je povinný zabezpečiť vyšetrenie psa veterinárnym lekárom. Ďalšie vyšetrenia psa je nutné po piatich dňoch.
Prenos besnoty na človeka:
- pohryznutím, poškriabaním, kontamináciou poranenej kože slinami chorého zvieraťa
- inkubačná doba závisí na rozsahu a lokalizácii – 5 dní až 12 mesiacov, najčastejšie 2 až 8 týždňov
Správanie psa, ktoré vedie k uhryznutiu
Dominantné:
Pes súťaží o nadradené postavenie, prejavuje sa to napríklad bránením si vecí, potravy, hračky. Je nevyhnutné, aby pes vnímal vlastného človeka, ako nadriadeného vodcu. Ak to tak nie je, zvyšuje sa riziko sociálne motivovanej agresie.
Obranné:
Pes sa snaží brániť si teritórium pred cudzími psami, či ľuďmi. Pes pociťuje bolesť, strach alebo je chorý. Pomerne časté je pohryznutie zo strachu.
Nenechajte sa pomýliť príslovím „Pes, ktorý šteká, nehryzie!“ Aj priateľský pes môže pohrýzť, ak mu ublížite, dráždite ho, alebo je bez kontroly konfrontovaný so situáciou, ktorá spúšťa jeho prirodzené sociálne správanie. Niektorí psi pred pohryznutím vôbec nezaštekajú. Pes, ktorý šteká zo strachu, môže tiež zo strachu pohrýzť. Pes, ktorý bráni svoje teritórium, šteká i hryzie.
Štekot, ktorým pes vyzýva k hre, či štekot, ktorým pes zintenzívňuje hrozbu, sa polohou hlasu odlišuje. Každý druh štekotu vyjadruje iné emocionálne rozpoloženie psa. V rizikovej situácii je dôležité rozpoznať signály, ktoré pes vysiela.
Čo robiť pri ohrození psom:
1. Snažte sa zachovať pokoj.
2. Zvážte vašu situáciu a pokúste sa z reakcie a postoja psa nájsť riešenie.
3. Vyvarujte sa rýchleho a náhleho pohybu. Akýkoľvek prudký pohyb môže naštartovať útok psa. Stojte pokojne a nechajte ruky pri tele. Nesnažte sa pred psom zachrániť útekom!
4. Nepozerajte sa uprene, strnule psovi do očí. Psi zameriavajú svoju korisť pohľadom a priamy pohľad môže iniciovať útok psa.
5. Napriek vášmu strachu snažte sa na psa hovoriť pokojným hlasom. Dôležitá je intonácia hlasu, nie obsah slov. Pozerajte sa na psa bokom, akoby mimochodom a sledujte jeho reakcie.
6. Pokúste sa pomaly pozvoľne od psa ustupovať, neprestávajte hovoriť upokojujúcim hlasom (napríklad „dobrý pes“). Ak príde k vám, nechajte sa očuchať. Nechajte psa odísť. Vyčkajte a pomaly, pospiatky sa od psa vzďaľujte.
7. Pokiaľ sa vám nepodarí útok psa odvrátiť, pokúste sa podľa vašich schopností a možností jeho útoku čeliť.
8. Uvedomte si, že v skutočnosti len veľmi málo psov je cvičených na boj s človekom. Väčšina sú psi medzi „útokom a útekom“.
9. Ak sa nedokážete psovi postaviť zoči voči, snažte sa k nemu natočiť bokom a chrbtom. Prikrčte sa a ohnite chrbát. Ruky pritisnite k telu, schovajte ich do lona. Čelný útok je pre psa ľahší, lebo pri ňom môže napadnúť končatiny, krk, bradu, ramená. Naopak, odvrátená pozícia (schúlené telo) znižuje pravdepodobnosť, či intenzitu útoku psa a závažnosť poranení.
10. Ak na vás pes zaútočí a zrazí vás k zemi, stočte sa do klbka, chráňte si ramenami hlavu, lakte smerujú ku kolenám, zopnuté dlane chránia temeno hlavy, zápästia chránia uši. Nehýbte sa, zostaňte v pokoji. Vyčkajte až pes odíde. Nepodceňujte vzdialenosť medzi vami a psom, než sa rozhodnete vstať. Pri vstávaní sledujte reakcie psa, pokiaľ je stále na dohľad a má o vás záujem, radšej so vstávaním počkajte.
Ešte predtým však skúste túto taktiku:
1. Rozhodným, pevným hlasom sa snažte psa poslať preč, napíklad „Choď domov! Choď preč!“
2. Pokiaľ pes zotrváva vo vašej blízkosti a nejaví známky odchodu, stupňujte svoju hrozbu hlasneším, hlbším zvolaním.
3. Pozrite sa psovi priamo do očí a vykročte proti nemu. Niektoré psy vaša rozhodnosť od útoku odradí.
4. Pokiaľ pes neutečie a bude sa snažiť vás obiehať, točte sa k nemu čelom.
5. Pomaly sa od psa spiatočkou vzďaľujte.
Deti a psy
- Nikdy nenechávajte dieťa so psom osamote a nedovoľte mu hrať sa so psom hry, ktoré v zvierati vyvolávajú agresivitu.
- Pes, u ktorého sa už niekedy prejavilo agresívne správanie voči človeku, nie je vhodný do rodiny s deťmi.
- Citlivo zvážte, či vaše dieťa neprejavuje nezvládateľný strach, obavu či rešpekt zo psov a ak áno, psa si zaobstarajte neskôr.
- Buďte obozretní najmä v situáciách, ktoré psovi signalizujú jeho nadradenosť (ak si úspešne ubráni miesto, jedlo, hračku)
- Ak prestávate správanie psa zvládať a kontrolovať, vyhľadajte odbornú pomoc u profesionálnych cvičiteľov.
- Bez súhlasu majiteľa, bez prítomnosti dospelého, nie je vhodné, aby dieťa hladilo cudzieho psa (pred prejavom akejkoľvek náklonnosti dieťaťa k psovi by mal mať pes možnosť dieťa očuchať).
- Ak vidíme náznaky nevôle psa voči dieťaťu, je nutné kontakt ihneď prerušiť.
- Dieťa by nemalo pred neznámym psom utekať, kričať.
- Pes by nemal byť vyrušený dieťaťom pri spánku, kŕmení, či pri starostlivosti o šteniatka.
- Ak je diaťa ohrozené cudzím psom, nemalo by sa mu pozerať uprene do očí, priamy pohľad môže vyprovokovať útok. Pokiaľ je to len trochu možné, dieťa by malo zostať pokojné a vyčkať, kým sa pes sám nevzdiali. Až keď je pes dostatočne ďaleko, dieťa by malo pomaly cúvať, v žiadnom prípade by nemalo utekať.
- Ak pes zrazí dieťa na zem, malo by sa stočiť do klbka a chrániť si rukami hlavu.
- Je potrebné, aby bol pes od dieťaťa čo najskôr odohnaný, odlákaný dospelým človekom.
Zdroj: Štátny zdravotný ústav ČR