Syndróm toxického šoku - iba strašiak alebo reálna hrozba?

Keď americký pediater James Todd v roku 1978 popísal sedem prípadov nového ochorenia u detí vo veku 8 až 17 rokov, netušil, že sa o jeho objave neskôr dozvie každé dievča, ktoré namiesto po hygienických vložkách siahne po tampóne.

12.05.2010 12:00
menštruácia, menzes Foto:
Na Slovensku je syndróm toxického šoku veľmi sporadická diagnóza, ktorá vôbec nemusí súvisieť s používaním tampónov.
debata

Todd totiž ako prvý popísal príznaky syndrómu toxického šoku, na ktorého riziko upozorňujú výrobcovia tampónov v príbalových letákoch.

Syndróm sprevádza vysoká horúčka, začervenanie kože, zmätenosť, hnačka, šok až zlyhanie viacerých orgánov. U šťastlivcov, čo to prežijú, dôjde k olupovaniu kože na dlaniach, chodidlách a trupe. Za toto život ohrozujúce ochorenie môže zlatý stafylokok – baktéria produkujúca nebezpečné toxíny.

V roku 1980 došlo v USA k nárastu počtu prípadov ochorení sprevádzaných týmito príznakmi u mladých žien, ktoré používali vysokoabsorpčné tampóny. U väčšiny z nich bol vo výtere zistený spomínaný stafylokok produkujúci toxín TSST-1. V Československu bol prvý prípad toxického šoku popísaný o tri roky neskôr – v roku 1983.

Po tom, ako došlo k stiahnutiu vysokoabsorpčných tampónov z trhu, klesol v Amerike výskyt syndrómu toxického šoku zo 14 na jeden prípad ročne na stotisíc žien. V rokoch 1983 až 2001 bolo v Čechách zistených 70 prípadov, každý ôsmy sa skončil smrťou. Na Slovensku štatistiky toto ochorenie bežne neskúmajú. Je to teda veľmi sporadická diagnóza, ktorá vôbec nemusí súvisieť s používaním tampónov. Vyskytnúť sa môže u všetkých vekových skupín a u oboch pohlaví. Teda aj u mužov i u novorodeniatok.

Podľa doktorky Jany Táborskej z Infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice v Plzni však výskyt toxického šoku môže byť vyšší, než uvádzajú české štatistiky. „Pacienti bývajú často liečení na iné ochorenie, niektoré prípady totiž nemajú všetky príznaky toxického šoku, ale len ich časť,“ uvádza v časopise Interná medicína pre prax.

Spôsobiť ho môže napríklad aj infekcia po operácii. Príznaky sa objavujú väčšinou na druhý deň po výkone, pritom takmer polovica postihnutých pacientov nemá viditeľné zmeny na operačnej rane. Rizikovým faktorom je aj pôrod, plastické operácie, liposukcia, chrípka, ovčie kiahne, vnútrožilová narkománia, popáleniny, cukrovka, či nádorové ochorenia.

Ochorenie si vžaduje bezodkladnú liečbu, okamžité podanie antibiotík do žily vo vysokých dávkach minimálne počas 10 až 14 dní, pri komplikáciách aj dlhšie. Pravdepodobnosť ohrozenia života je vysoká. A hoci je toto ochorenie pomerne zriedkavé, upozorňovanie na jeho riziko je na mieste. Aby pacienti čo najskôr dokázali rozpoznať, že sa s nimi deje niečo vážne a vedeli si včas privolať pomoc.

debata chyba