Je očkovanie potrebné?

Na Slovensku je povinné očkovanie proti jedenástim ochoreniam, ale aj niekoľko dobrovoľných očkovaní. Majú zmysel? Očkovať či neočkovať deti? Prečo sa očkuje aj proti chorobám, ktoré sa už nevyskytujú?

14.05.2010 06:00
dieťa, injekcia, očkovanie, vírus, protilátka,... Foto:
Na vakcínu môžu deti reagovať rôzne, nežiaduce reakcie sú však väčšinou mierne.
debata

Mnoho rodičov má pochybnosti o tom, či očkovanie ich deťom pomôže alebo skôr uškodí. Odborníci tvrdia, že očkovanie je dôležitou súčasťou prevencie a jeho pozitíva prevyšujú nad negatívami.
Čo by sa stalo, keby sa prestalo s plošným očkovaním? Nejaký čas, kým by fungovala takzvaná kolektívna imunita, zrejme nič. Potom by sa však začali častejšie objavovať vážne ochorenia, ktoré dnes vďaka preventívnemu očkovaniu takmer vymizli.

„Na Slovensku, podobne ako vo všetkých štátoch sveta, je očkovanie najefektívnejšou prevenciou v medicíne. Spolu so Slovinskom a Českom patríme medzi štáty s najvyššou zaočkovanosťou detí a sme medzi štátmi, kde sa podarilo odstrániť väčšinu detských ochorení. Obávané infekčné choroby sa však nestratili – na uzde ich drží práve vysoká kolektívna imunita zaočkovanej populácie. Stačí poľaviť a je zle,“ varuje profesor Svetozár Dluholucký, prednosta 2. detskej kliniky Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a člen pracovnej skupiny ministerstva zdravotníctva pre imunizáciu.

Príkladom môže byť obrovská epidémia záškrtu v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu v 90. rokoch minulého storočia, keď prerušili očkovanie. „Po roku 2000 u nás prepukla v utečeneckých táboroch epidémia osýpok. Vďaka zaočkovanosti však neochorel ani jeden Slovák,“ hovorí. V posledných rokoch sa vracia aj čierny kašeľ. „Ochrana očkovaním v detskom veku prestáva byť dostatočná. Bude treba preočkovať adolescentov, aby boli chránení a neohrozovali iných. Okrem pravých kiahní nijaké infekčné ochorenie nevymizlo, naopak, objavujú sa nové – AIDS, ebola a iné,“ dodáva profesor Dluholucký.

Povinné a bezpečné

Očkovanie je povinné prakticky vo všetkých vyspelých a už aj v mnohých rozvojových krajinách sveta. „V Spojených štátoch nevezmú dieťa do škôlky a školy, ak nemá v poriadku očkovania. V Európskej únii je nepovinné len v Nemecku, kde však majú problémy s epidémiami, ktoré sa u nás vôbec nevyskytujú. Nemecko je najväčší rezervoár a vývozca osýpok. Aj výskyt čierneho kašľa sa počíta na tisíce,“ upozorňuje Dluholucký.

Odporcovia očkovania zastávajú názor, že povinných očkovaní máme veľa a majú negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Podľa profesora Dluholuckého sa imunitný systém dieťaťa aktivuje podnetmi z vonkajšieho prostredia a jeho odpovede tvoria imunitnú pamäť. Podnet, na ktorý imunitný systém odpovedá, sa odborne nazýva antigén. Očkovanie je aktívne vpravenie žiadaných antigénov vakcíny do tela s cieľom stimulovať imunitnú odpoveď. Organizmus novorodenca je schopný bez záťaže odpovedať až na miliardu antigénov naraz a celý očkovací program oslovuje menej ako jednu tisícinu jeho kapacity. Je to, obrazne povedané, asi toľko, ako by zaťažila priviazaná topánka lokomotívu.

Časté sú aj diskusie o bezpečnosti vakcín. „Celosvetovo sa ich ročne aplikuje viac ako 500 miliónov. Ich bezpečnosť a možný výskyt nežiaducich účinkov sú veľmi pozorne sledované. Vo všeobecnosti sú miliónkrát bezpečnejšie ako ktorýkoľvek bežne užívaný liek,“ hovorí profesor Dluholucký.

Na vakcínu môžu deti reagovať rôzne, nežiaduce reakcie sú však väčšinou mierne. „Viac ako 99 percent reakcií je očakávaných, vyskytujú sa u viac ako desiatich percent. Zvyčajne ide o začervenanie, malý opuch či bolesť v mieste vpichu, dieťa môže byť nepokojné, môže sa vyskytnúť teplota,“ vymenúva profesor Dluholucký. O nežiaducich reakciách sa hovorí, až keď teplota vystúpi nad 38,5 stupňa Celzia. K tým závažnejším možno zaradiť stavy ochabnutosti svalov či kŕče. „Skutočnými komplikáciami boli výskyt obrny či zauzlenie čriev. Ani jedna z vakcín, ktoré ich však spôsobovali, sa u nás už nepoužíva,“ hovorí profesor.

Dobrovoľné očkovania

Na Slovensku máme aj niekoľko odporúčaných očkovaní či tých na vlastnú žiadosť. Patrí k nim napríklad chrípková vakcína či očkovanie proti ľudským papilomavírusom (HPV). Mnohých rodičov od nich odrádza, že sa za ne platí. Najmä vakcína proti HPV vírusom nie je lacnou záležitosťou. Profesor Dluholucký odporúča očkovanie detí od 6 mesiacov do 6 rokov proti sezónnej chrípke. „Odporúčam aj vakcínu proti rotavírusom, ktorá ochráni pred hospitalizáciou s hnačkou a u malých detí aj s rizikom úmrtia. Na ovčie kiahne u nás ochorie okolo 20-tisíc detí ročne, môže ich ohrozovať vážnym priebehom či zanechať nepekné jazvičky. Nepochybne aktuálne je očkovanie dievčat proti rakovine krčka maternice, ktorá má u nás na svedomí okolo 600 chorých a 200 zomretých žien ročne.“ Podľa neho sa negatívne informácie šíria spravidla z radov tých, ktorí o tom veľa nevedia.

debata chyba