Hlasy za a proti očkovaniu

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania tvrdí, že vakcíny nie sú nevyhnutné, efektívne ani bezpečné a očkovanie nie je príčinou hlavného ústupu infekčných ochorení. Hlavnými dôvodmi bolo, podľa nich, zlepšenie životných podmienok, najmä hygieny, vody, bývania, výživy.

14.05.2010 13:00
dieťa, injekcia, očkovanie, vírus, protilátka,... Foto:
Ilustračné foto
debata

Argumentujú, že očkovanie podľa medicínskych štúdií robí deti náchylnejšími na ochorenie v čase po zaočkovaní, navyše vakcíny vraj obsahujú toxické substancie, napríklad formaldehyd či hliník. Poukazujú aj na to, že nie sú účinné v prevencii ochorení, proti ktorým by mali chrániť. Existujú štúdie, ktoré dokumentujú epidémie ochorenia vo vysoko zaočkovaných populáciách, niektoré sa vyskytli v 100-percentne zaočkovaných komunitách. Na Novom Zélande ochorelo v roku 1999 až 68 percent tých, ktorí boli proti čiernemu kašľu zaočkovaní.

V štúdii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zas bolo zapojených až 260-tisíc ľudí a preverovala sa vakcína proti tuberkulóze. Štúdia preukázala, že viac prípadov tuberkulózy nastalo u očkovaných ako u neočkovaných. Výsledok podľa nich potvrdzuje, že neexistuje nijaký dôkaz ochranného účinku tejto vakcíny. Navyše neexistuje spôsob, ako zistiť, či vakcína spôsobí alebo nespôsobí autoimunitné ochorenie o niekoľko rokov neskôr. Rodičom odporúčajú, že ak sa rozhodnú nechať svoje dieťa zaočkovať, mali by si vypýtať príbalový leták, aby sa o vakcíne dozvedeli čo najviac. Zastávajú aj názor, že neočkované deti sú zdravšie.
Hlasy volajúce po dobrovoľnosti očkovania vychádzajú z radov laickej verejnosti, v odborných kruhoch panuje, naopak, názor, že očkovanie má byť povinné. „Očkovanie a skúsenosti s ním sú staré viac ako sto rokov a je jasné, že aj tie najúčinnejšie vakcíny ochránia len očkovaných, nedokážu znížiť výskyt samotných ochorení, epidémií ani navodiť stav kolektívnej ochrany celej populácie,“ hovorí profesor Dluholucký.

Až celoplošné povinné očkovanie v druhej polovici 20. storočia zásadným spôsobom ovplyvnilo výskyt infekčných chorôb a epidémií. Príkladom je úplné vymiznutie pravých kiahní, ktoré mali spolu s morom a cholerou na svedomí viac úmrtí ako všetky vojny dokopy. No a všetkých ostatných ochorení, proti ktorým je populácia zaočkovaná. Aby sa dosiahol tento stav, malo by byť zaočkovaných 95 percent populácie. Ak by bolo u nás očkovanie nepovinné, objavili by sa epidémie záškrtu, čierneho kašľa, osýpok, vrátila by sa detská obrna, smrteľný tetanus novorodencov, epidémie ružienky, stúpol by výskyt ťažkých vrodených chýb srdca a mozgu z vrodenej ružienky. Opäť by sme tu mali smrteľné prípady zápalov hrtana, mozgových blán, pľúc…

V súvislosti s očkovaním sa hovorí aj o tom, že vakcíny spôsobujú poruchy učenia, správania. „Ak spomeniem dokázané príčiny porúch správania a učenia, tak je to napríklad expozícia olova zo znečisteného prostredia. Dokázaný je vzťah fajčenia, pitia alkoholu, stravy tehotných žien, predčasný pôrod, dĺžka dojčenia, výživa v prvých dvoch rokoch života. Toto všetko ovplyvňuje výskyt porúch správania, učenia. Nejestvuje žiadny podobný dokázaný vzťah s očkovaním,“ prízvukuje profesor Dluholucký.

Sedem dôvodov, prečo je očkovanie prioritou

1. Zachraňuje životy
2. Je základným právom. Podľa odhadov WHO a UNICEF žije vo svete približne 24 miliónov neočkovaných detí
3. Znižuje sa ním hrozba epidémií a vážnych poškodení zdravia
4. Každý rok vo svete zomrie na infekčné choroby 10,6 milióna detí do 5 rokov života, pritom smrti minimálne 1,4 milióna by sa dalo predísť očkovaním
5. Ochorenia sú eliminované. O 96 % sa znížil výskyt osýpok v roku 2008 v porovnaní s rokom 1997, o 97 % výskyt rubeoly v roku 2008 oproti roku 1999
6. Je efektívne. Liečba jedného prípadu osýpok stojí 209 až 480 eur, náklady na očkovanie sú 0,17 až 0,97 eura na jednu osobu
7. Deti sú závislé od kvality zdravotného systému. Úroveň zaočkovanosti je ukazovateľom kvality zdravotníckej starostlivosti
Zdroj: WHO

Mýty a fámy

Spôsobuje diabetes mellitus. Veľká dánska štúdia zisťovala súvislosť medzi očkovaním a potvrdenou diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Závery štúdie potvrdili, že medzi nimi neexistuje súvislosť.

Očkovanie proti TBC je neúčinné. Jestvujúca vakcína nedokáže zabrániť nákaze tuberkulózou, s istotou však zabráni tuberkulóznemu zápalu mozgových blán a rozsiatej forme TBC.

Vakcíny obsahujú hliník a ortuť. Pravda je, že obsahujú hliník vo forme hydroxidu hlinitého. Nepravda však je, že tento hliník je škodlivý. Hydroxid hlinitý je vo vakcíne tzv. adjuvans. Je to látka, ktorej prítomnosť zásadným spôsobom zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Mnohé očkovacie látky obsahovali a niektoré ju obsahujú dodnes. Vo vakcínach sa používa 85 rokov, podobne ako aj v očných kvapkách. U nás používané vakcíny ju neobsahujú, pretože sa aplikujú z jednodávkových predplnených striekačiek.

Má súvislosť s autizmom. Už od roku 1995 sa realizovali štúdie, ktoré skúmali súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Ani v jednej nebola táto súvislosť potvrdená.
Zdroj: UVZ SR, sprievodcaocko­vanim.sk

Čo sa u nás povinne očkuje

Tuberkulóza. Ochorenie vyvolané bacilom najčastejšie postihuje pľúca.
Vedľajšie účinky po očkovaní: vytvorenie vredu alebo hnisavého obsahu v mieste očkovania, zväčšenie uzlín, kožné komplikácie v okolí miesta vpichu, keloidné jazvy

Záškrt, tetanus, čierny kašeľ. Záškrt zapríčiňuje hrubé povlaky v hrdle, čo môže spôsobiť sťažené dýchanie, môže dôjsť k uduseniu. Tetanus spôsobuje bolestivé napnutie svalstva, dôsledkom čoho môžu stuhnúť aj žuvacie svaly, nedajú sa otvoriť ústa a prehĺtať. Neprežije ho takmer polovica chorých. Čierny kašeľ môže vyvolať zápal pľúc, kŕče, poškodenie mozgu a môže skončiť, najmä u dojčiat, smrťou.
Vedľajšie účinky: horúčka, začervenanie alebo opuch v mieste vpichu, bolestivosť, únava, strata chuti do jedla, vracanie. K závažnejším prejavom patria neutíšiteľný krik trvajúci viac ako 3 hodiny, kŕče pri teplote, horúčka viac ako 40,5 °C.

Hemofilová infekcia. Pred zavedením očkovania bola najčastejšou príčinou hnisavého zápalu mozgových blán. Spôsobovala aj opuch v hrdle s rizikom udusenia. Tiež bola príčinou zápalov pľúc, uší, infekcií kĺbov či kostí.
Vedľajšie účinky: začervenanie, zvýšená teplota alebo opuch v mieste vpichu, zriedkavo horúčka

Detská obrna. V niektorých prípadoch môže vírus obrny spôsobiť trvalé ochrnutie, ak postihne dýchacie svaly, môže byť smrteľná.
Vedľajšie účinky: bolestivé začervenanie v mieste vpichu

Vírusová hepatitída typu B. Jej zákernosť je v tom, že prebieha často nepoznaná a dlhší čas. Postupne prechádza do chronicity, hrozí cirhóza pečene s možným vznikom nádoru.
Vedľajšie účinky: bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a opuch

Pneumokokové ochorenia. Pneumokok je najčastejšou príčinou závažných infekcií aj úmrtí na infekciu u detí v prvých rokoch života. Spôsobuje hnisavý zápal mozgových blán, otravu krvi, zápaly pľúc, hnisavé zápaly stredného ucha.
Vedľajšie účinky: bolestivý opuch v mieste vpichu, asi tretina detí má zvýšenú teplotu do 38 °C, nechutenstvo, hnačka, deti môžu byť ospalé alebo podráždené

Osýpky, mumps, rubeola. Prakticky každé dieťa, ktoré nemá imunitu proti osýpkam, pri kontakte s chorým ochorie. Mumps je spojený s horúčkou a bolesťami hlavy, výnimočne spôsobuje zápal mozgových blán, zápal podžalúdkovej žľazy a pohlavných žliaz u chlapcov. Chorý môže aj ohluchnúť. Ak dostane žena rubeolu v skorom období tehotenstva, tak je až 80-percentná pravdepodobnosť, že jej dieťa sa narodí slepé alebo hluché, s poškodením mozgu, s vrodenou srdcovou chybou alebo bude duševne postihnuté.
Vedľajšie účinky: slabý výsyp, zvýšená teplota, občas zdurenie lymfatických uzlín

Zdroj: sprievodcaocko­vanim.sk

Panadol: áno či nie?

Tím profesora Romana Prymulu, predsedu Českej vakcinologickej spoločnosti, skúmal zníženie výskytu teplôt po očkovaní. Štúdia porovnávala dve skupiny detí po očkovaní hexavakcínou, vakcínou proti pneumokokovej a rotavírusovej infekcii. Jednej skupine dávali preventívne (teda ešte predtým, ako sa objavila teplota) paracetamol vo forme čípku. Hladiny protilátok, ktoré sa po očkovaní bežne vytvoria, boli u detí s paracetamolom asi o tretinu nižšie ako v druhej skupine. Štúdia dokázala, že okrem zvýšenej teploty paracetamol ovplyvňuje aj ďalšie pochody imunitnej reakcie. Ak ho podáme, vyústi do tvorby protilátok už na začiatku a tieto sa nevytvoria. Ak dieťa dostane teplotu, imunitná reakcia bola naštartovaná a rodič môže paracetamol podať, ale: „Netlmil by som horúčku nižšiu ako 38 stupňov,“ upozornil profesor. Štúdia profesora Prymulu dáva rodičom aj detským lekárom jasné odporúčanie: „Nepodávať liek na zabránenie horúčky.“ Opäť sa tak potvrdilo, že teplota v rozumnej miere do 38,5 stupňa má pozitívny efekt.
Zdroj: MF DNES

debata chyba