Huby, ktoré liečia naše neduhy

Viete, aký liek bol objavený vďaka najznámejšej hube zdravotníčke na svete? No predsa penicilín!

17.05.2010 06:16
bicyklovanie - výlet - rodina - mama a dcéra -... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Lekár Alexander Fleming objavil Penicillium notatum úplne náhodou, keď sa rozhodol poupratovať svoj pracovný neporiadok v laboratóriu. Všimol si, že kolónie stafylokokov v Petriho miske zlikvidovala huba, resp. bežná pleseň a svet sa tak ocitol na začiatku penicilínovej éry. A húb, ktoré pomáhajú proti rôznym neduhom, je omnoho viac…

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)
S hlivou naša imunita nehlivie. Určite ste o tejto známej hube určenej na posilnenie obranyschopnosti organizmu už počuli. Hliva ustricová je cudzopasná, doslova tzv. drevokazná huba, ktorá žije na kmeňoch stromov a práve z nich prijíma veľa živín. Z extraktu hlivy mnohé firmy vyrábajú doplnky výživy v podobe tabliet, kapsúl, sirupov, dokonca krémy a gély pri ekzémoch, kožných ochoreniach, herpesoch, pretože má schopnosť stimulovať bunky, ktoré v tele vytvárajú prirodzenú imunitu.

Z hlivy možno izolovať látku nazývanú betaglukán, ktorá aktivuje dôležité zložky imunitného systému, tzv. makrofágy. Sú to špecializované biele krvinky, ktoré vyhľadávajú bunky napadnuté vírusmi alebo dokonca rakovinové bunky, pohlcujú ich a ničia. Betaglukán je látka známa v lekárskych kruhoch niekoľko desaťročí. Mimochodom, možno ju získavať z rôznych prírodných zdrojov – okrem húb aj z ovsa či pekárenských kvasníc. Všetky tieto zdroje sú v zásade rovnocenné, účinnosť a schopnosť betaglukánu ovplyvniť imunitný systém závisí predovšetkým od jeho čistoty.

Inými slovami, od toho, v nakoľko izolovanej, čistenej forme sa nachádza v konkrétnom prípravku. Denná odporúčaná dávka betaglukánu sa podľa väčšiny autorov pohybuje od 2 do 5 mg na kilogram telesnej hmotnosti v závislosti od toho, či ide o preventívne užívanie, alebo už o chorobný stav. Pre lepší účinok niektorí výrobcovia odporúčajú užívať betaglukán na prázdny žalúdok. Betaglukány sa prirodzene v našom tele nevyskytujú, ide o látku netoxickú a nenávykovú, bez vedľajších účinkov, nadbytok sa z organizmu vylúči.

Hlivu je možné, samozrejme, konzumovať aj v jej prirodzenej podobe – možno ju podobne ako šampiňóny kúpiť v mnohých obchodoch s potravinami. Niektorí ju považujú dokonca nielen za zdravšiu, ale aj chutnejšiu ako šampiňóny, hoci chuť má neutrálnu, a preto je vhodná na prípravu jedál najrozličnejšími spôsobmi. Obsahuje množstvo vitamínov, aminokyseliny aj minerálne látky. Je vhodná pre diabetikov, má protialergické, protinádorové účinky, upravuje krvný tlak atď.

O serióznej imunologickej stimulácii organizmu konzumovaním hlivy však možno hovoriť len v prípade, že človek pravidelne je dostatočné množstvo huby (tak, ako je to tradičné v Ázii, kde sa huby jedia doslova denne). Dostupnosť betaglukánu priamo z hlivy je veľmi nízka, pretože hubu tvorí z 90 percent voda a zvyšných 10 percent treba rozdeliť medzi ďalšie látky – polysacharidy, sacharidy, bielkoviny, vlákninu… Aj v doplnkoch výživy z lekární treba rozoznávať, či ide o pomletú, sušenú hlivu bez izolácie betaglukánu alebo už vysoko čistený betaglukán s väčšou biologickou aktivitou. A tento rozdiel je veľmi cítiť aj v cene prípravkov.

Húževnatec jedlý – šitake (Lentinus edodes)
Podobne ako hliva rastie táto legendami opradená huba na stromoch. Jej názov bol odvodený od stromu, na ktorom rastie, nazývanom „ši“ a „take“ po japonsky znamená huba. Patrí medzi najstaršie pestované huby na svete a Japonci ju považujú za elixír dlhého života. Na špeciálnych farmách sa ročne dopestujú milióny ton tejto kulinárskej delikatesy. S vedeckým výskumom, čo sa týka jej zdravotných účinkov, sa začalo až v 40. rokoch minulého storočia.

Znižuje krvný tlak, hladinu cholesterolu, cukru, pôsobí proti vzniku onkologických ochorení, má priaznivý účinok na imunitný systém, dokonca sexuálnu potenciu. Samotná huba má sladkastú, mierne cesnakovú chuť a silnú hubovú arómu. Dá sa vraj bez problémov dopestovať aj v domácich podmienkach na polenách z listnatých stromov, na rôznych zmesiach či sene. Možno ju zavárať, pridávať do šalátov, polievok, omáčok. Vyrába sa však aj v kapsuliach v rámci doplnkov výživy, ktoré dostať kúpiť v lekárňach.

Kombucha (Medusomyces gisevii)
Nazýva sa aj „čajovou hubou“. Nevyzerá ako klasická huba s klobúčikom a nožičkou, je to rôsolovitá hmota, ktorú tvorí spoločenstvo kvasiniek, rias a ďalších mikroorganizmov. Používa sa ako ľudový liek určený na pitie, na koktaily, pleťové prípravky, kúpele a podobne. Čínska povesť hovorí o tom, že v starej Číne uctievali kombuchu ako dar bohov. Japonská legenda sa zas viaže k cisárovi, ktorému pomohol doktor menom Kombu. Mnohí historici sú však toho názoru, že názov kombucha má ruský pôvod.

Kombuchová kultúra sa zvyčajne skladuje v živnom roztoku v chladničke, je možné ju aj zamraziť, dokonca usušiť. Sušená kombuchová masa sa používa na výrobu umelej kože. Inak medzi predpokladané účinky kombuchy patria: posilnenie imunitného systému, očistenie organizmu od škodlivých látok, podpora trávenia, harmonizácia činnosti čriev, povzbudenie látkovej premeny, zníženie únavy, napätia. Kombuchu už pred mnohými rokmi pestovali mnísi v českých kláštoroch, kde ju nazývali „Olinka“. Niekomu chuťou pripomína skysnuté pivo, inému sekt alebo burčiak. Dá sa kúpiť ako kombuchová kultúra, z ktorej sa nápoj vyrobí doma, ale aj v predajniach zdravej výživy ako hotový nápoj vo fľaši či tetrapaku. Pri hotových nápojoch však vznikajú pochybnosti o účinku súvisiace so snahou o dosiahnutie čo najdlhšej doby trvanlivosti, pretože kombucha musí byť nápoj živý a aktívny.

Múdra huba (Pythium oligandrum)
Hovorí sa o nej, že si poradí so zápachom nôh, vredmi predkolenia, atopickým ekzémom, psoriázou či mykózami. Táto mikroskopická huba má pôsobiť ako akýsi „užitočný upír“ na nepriateľské bunky. Parazituje na mikroorganizmoch spôsobujúcich chorobu, a keď svoju úlohu splní, stratí sa. Keď zneškodní parazita, uvoľní priestor normálnej mikroflóre a napomáha tak hojenie. Pôvodne sa používala v poľnohospodárstve na ochranu rastlín. Jej účinky objavil český vedec doc. Dáša Veselý. Dnes sa vyrába v krémoch, ako suchá zmes pre prípravok určený do kúpeľa, pre starostlivosť o nechty na rukách, oplachovací roztok na rany, vyplachovanie úst a podobne. Nemá vedľajšie účinky a dosiaľ sa údajne neobjavili ani nijaké alergické reakcie. Prípravky vyrobené v Česku sa predávajú v lekárňach a sú zaradené ako kozmetické produkty.

debata chyba