Biologické náhradné kĺby vykročili smerom k realite

Ľudia s poškodenými kĺbmi si budú môcť vypestovať náhradné zo svojich vlastných buniek.

30.07.2010 06:00
kĺb - noha - bolesť - artritída - náhradný kĺb Foto:
Pacienta, ktorý podstúpi výmenu kĺbu, vždy zaujíma, ako dlho mu umelý kĺb vydrží.
debata

S dôkazom, že to môže fungovať, prišla skupina vedcov, ktorí z kmeňových buniek vypestovali náhradné kĺby pre desiatich pokusných králikov. Podľa ich slov by takéto biologické kĺby mohli pacientom slúžiť dlhšie ako súčasné umelé.

Pacientov, ktorí podstúpia výmenu kĺbov, vždy zaujíma, ako dlho im náhradný umelý kĺb vydrží. Ako populácia starne a zároveň pribúda ľudí s nadváhou či obezitou, rastie aj počet ľudí, ktorí potrebujú náhradný umelý kĺb ešte pred 65. rokom života. Tým zároveň stúpa riziko, že títo pacienti náhradný kĺb prežijú a budú sa musieť podrobiť ďalšej náročnej a nepríjemnej operácii. S vyšším vekom však rastú aj riziká spojené so zákrokom. Často napríklad nemajú dostatok kostnej hmoty na podporu kovového kĺbu.

Profesor Jeremy Mao z Lekárskeho centra Kolumbijskej univerzity v New Yorku sa preto pokúsil desiatim králikom vypestovať prirodzené kĺby z kostnej hmoty. Spolu s kolegami na to použil kmeňové bunky králikov, z ktorých časom okolo skeletu narástol samotný kĺb a na ňom aj vrstva chrupavky, ktorá je nevyhnutná pre jeho bezbolestné fungovanie. Použité kmeňové bunky sú známe tým, že vedci z nich vedia vypestovať akékoľvek iné bunky v tele od nervových, cez srdcové až po kostné.

„Toto je prvýkrát, čo sa podarilo regenerovať celý kĺb, schopný uniesť váhu tela organizmu bez obmedzenia schopnosti pohybu,“ uviedol Mao v štúdii, ktorú zverejnil žurnál Lancet. „Obnova chrupavky a kosti z kmeňových buniek jednotlivých králikov je dôkazom, že by sa tento postup dal v konečnom dôsledku využiť aj v klinickej praxi na ľuďoch,“ dodal výskumník. Ľuďom by teda bolo možné z kmeňových buniek vypestovať náhradné kolenné, ramenné či bedrové kĺby.

Experimentálna liečba na ľuďoch sa tak skoro nezačne a narazí aj na viacero problémov. Napríklad, čo sa týka kĺbov na nohách, má človek oproti králikom jednu nevýhodu: nechodí po štyroch, ale pod dvoch, čo znamená, že bedrové alebo kolenné kĺby musia udržať podstatne vyššiu záťaž. Takisto nová liečba nemusí byť vhodná pre ľudí, ktorí užívajú isté druhy liekov alebo trpia niektorými ochoreniami. V tomto smere sa najčastejšie spomína cukrovka. Náhradné kĺby z kmeňových buniek síce zrejme budú mať dlhšiu životnosť, no budú viac vhodné pre mladších pacientov. U starších ľudí by totiž regenerácia po zákroku trvala dlhšie, ako pri použití kovového implantátu.

Patrick Warnke z Bond University v Austrálii však uviedol: „Na biologické kĺby si ešte musíme počkať, no Lee s kolegami načrtol, kam výskum smeruje.“

Facebook X.com debata chyba Newsletter