Ako si predĺžiť život o päť rokov

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by sa mohla priemerná dĺžka života celosvetovo zvýšiť o takmer 5 rokov, keby ľudia poriadne bojovali proti tomu, čo im ukrajuje zo života.

20.08.2010 06:00
cigara, cigareta, drinh, fajčenie, alkohol,... Foto:
K hlavným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení patrí fajčenie tabaku.
debata

Teda proti rizikovým faktorom civilizačných chorôb. Slováci a Slovenky navyše žijú ešte kratšie, ako je priemer v EÚ. Muži o viac ako 5 rokov a ženy o 3,5 roka.

Hoci podľa posledných výskumov za dlhovekosť môžu najmä gény, nesprávny životný štýl život zbytočne skracuje. Má za následok vznik chronických ochorení, v prípade rakoviny ide až o 71 percentný podiel, v prípade kardiovaskulárnych ochorení 82 percentný a v prípade cukrovky dokonca 91 percentný podiel.

Teóriu, ako zdravo žiť, poznajú všetci, v skutočnosti sa ňou ale riadia iba niektorí. Dôvodmi sú rýchle životné tempo, pracovný stres, nevytvorenie návykov na zdravšiu stravu a pravidelný pohyb a zanedbávanie preventívnych prehliadok. Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne využíva možnosť bezplatných preventívnych prehliadok iba 35 percent poistencov. Pritom od roku 1972 úmrtnosť na ischemické choroby srdca a náhle cievne mozgové príhody klesá. To len potvrdzuje, že prevenciou je možné uvedené chronické ochorenia ovplyvniť.

Správca Slovenskej nadácie srdca a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na kardiológiu Gabriel Kamenský upozorňuje, že hlavnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení sú fajčenie tabaku, zvýšený tlak krvi a hladina cholesterolu v krvi. Tieto faktory priamo súvisia s individuálnym životným štýlom, so stravovacími návykmi, ako aj s úrovňou fyzickej aktivity.

Ďalšími sú nadmerná hmotnosť a obezita, cukrovka, nadmerná konzumácia alkoholu a psychosociálny stres. „Ľudia by mali poznať tieto faktory a je ich potrebné motivovať, aby ich postupne znižovali,“ hovorí.

Nadváhe, obezite, vysokému tlaku a cukrovke sa dá predísť vynechaním živočíšnych tukov zo stravy, jednoduchých cukrov, obmedzením soli a zaradením väčšieho množstva vlákniny do stravy. Samozrejme v kombinácii s fyzickou aktivitou. Človek nemusí byť vrcholovým športovcom, stačí pravidelný pohyb v podobe rezkejšej chôdze, bicyklovania, plávania. Namiesto výťahu stačí používať schodisko, namiesto auta na kratšie vzdialenosti vlastné nohy. Stačí pol hodina pohybu denne, aby sa človek spotil.

Nájsť čas na pohyb by si mal naozaj každý človek – aj ten, čo ráno odchádza do práce, tam presedí osem a viac hodín, vráti sa domov večer unavený a hladný. Bez pohybu niet zdravia.

Jednoduché však nie je ani predchádzanie psychosociálnemu stresu. V dnešnej dobe sa na ľudí kladú vysoké požiadavky, tí čo sú nezamestnaní, sú z toho frustrovaní. Tí, čo majú prácu, sa o ňu boja alebo sa v nej idú pretrhnúť. Tu pomôže hlavne pozitívne myslenie, nadhľad, zdravé sebavedomie a cit pre mieru. Stres vždy závisí od osobnosti človeka, ako sa s ním vysporiada, ako ho potlačí, ako sa mu vyhne alebo ako sa mu prispôsobí.

Zmeniť v dospelosti svoje zaužívané nezdravé návyky je veľmi náročné, väčšina ľudí po prvotnom nadšení zlyháva. Preto je jednoduchšie viesť k zdravému životnému štýlu už malé deti, vštepiť im samozrejmosť každodenného pohybu, veľkého množstva ovocia a zeleniny v strave a obmedzovanie cukrov a tukov. Bohužiaľ, situácia sa vyvíja opačným smerom – obezity pribúda aj u malých detí. Predĺžiť život Slovákov o päť rokov sa preto javí ako utópia. Napriek tomu sa o to treba pokúsiť.

Percento chronických ochorení spôsobených nesprávnym životným štýlom
Rakovina – 71%
Porážka – 70%
Srdcovocievne choroby – 82%
Cukrovka – 91%

Čo má vplyv na zdravie?
Individuálne správanie – 40%
Genetika – 30%
Sociálne prostredie – 15%
Zdravotníctvo – 10%
Prostredie – 5%

debata chyba