Aj u človeka, ktorý nikdy predtým nemal po poštípaní problémy. Preto sa treba mať pred lietajúcimi i lezúcimi pichliačmi na pozore.
V strednej Európe prevláda bodnutie včelou a osou, menej často dochádza k napadnutiu sršňom. Pomerne vzácne je bodnutie čmeliakom. Môže tiež dôjsť k poštípaniu mravcami. „Reakcie sa dajú rozdeliť na toxické a alergické. Toxické sú klinicky menej časté, rozvíjajú sa po mnohonásobnom bodnutí hmyzom, keď účinky toxínov narastú. V ich dôsledku môže dôjsť k hemolýze, teda "rozkladu“ krvi, môžu sa rozvinúť neurotoxické príznaky, syndróm dychovej nedostatočnosti, zlyhaniu obličiek alebo k náhlemu zrážaniu krvi v cievach," uvádza Vojtěch Thon z Ústavu klinickej imunológie a alergológie v Brne. U dospelého človeka je z hľadiska toxicity smrteľných niekoľko sto až tisíc vpichov. U dieťaťa však môže dôjsť k úmrtiu už po desiatkach až stovkách bodnutí.
K alergickej reakcii dochádza po predchádzajúcej senzibilizácii jedom blanokrídleho hmyzu alebo jeho zložkami. Organizmus na ne odpovedá lokálnou alebo systémovou reakciou. Systémová môže byť smrteľná, u citlivého človeka na ňu stačí už jedno poštípanie. Dochádza k nej u 3 % dospelých a u 1 % detí. K ťažkej reakcii môže dôjsť kedykoľvek bez predchádzajúceho varovania.
Včela zanecháva po vpichu žihadlo s jedovým vreckom v koži. Sťahovaním svalov sa žihadlo dostáva viac do hĺbky, kde dochádza k uvoľneniu jedu. Prítomnosť žihadla je jedným z dôležitých vonkajších rozlišovacích znakov medzi bodnutím včelou a osou. Po včeľom bodnutí býva v centre lokálneho zdurenia často rozoznateľné začervenanie. Spôsobuje ho melittin, jedna zo zložiek včelieho jedu.
„Rýchle odstránenie žihadla včelárskym spôsobom – teda bez toho, aby sa jed dostal do krvi, výrazne zníži jeho účinok. Vytiahnutie žihadla pinzetou nie je vhodné, pri ňom sa do rany dostane všetok jed. Priemerná dávka jedu dosahuje u včelieho bodnutia 50 až 100 mikrogramov. Obsah jedu na jedno bodnutie osou je menšie, rádovo len pár mikrogramov. Osa však môže bodať opakovane,“ upozorňuje Thon.
Normálna reakcia na bodnutie hmyzom je sprevádzaná bolesťou, začervenaním a miernym opuchom v mieste vpichu. Tieto príznaky však behom jedného dňa postupne odoznievajú. Zosilnená lokálna reakcia je charakterizovaná rozsiahlejším lokálnym opuchom, ktorého priemer presahuje 10 centimetrov a trvá dlhšie než jeden deň. Najmä u detí presahuje až na dva susedné kĺby v blízkosti vpichu. Nebezpečné je pichnutie do mäkkých tkanív, kedy následný opuch môže viesť k uduseniu.
Celková reakcia môže byť sprevádzaná ľahkými príznakmi, ale aj život ohrozujúcou dychovou nedostatočnosťou, stratou vedomia, kolapsom. Rozvíja sa behom niekoľkých minút až hodiny po vpichu. Prvým varovným príznakom býva svrbenie v oblasti uší a dlaní. Kožné príznaky sa prejavujú ako začervenanie celého tela, svrbenie, žihľavka, opuchy. Až u jednej štvrtiny pacientov sa objavuje zvracanie a hnačka.
Liečba akútnej reakcie po bodnutí hmyzom je rovnaká ako u iného anafylaktického šoku. Najskôr treba zabezpečiť životné funkcie. V prvom rade sa do svalu podáva adrenalín, potrebné bývajú aj antihistaminiká a kortikosteroidy. Dôležité je doplnenie tekutín infúziami, udržanie krvného obehu a tlaku.
„Svrbenie, žihľavka, nádcha a zápal očných spojiviek bývajú zvládnuteľné antihistaminikami. Lokálny opuch je vhodné ošetriť studenými obkladmi. Pri žihľavke na celom tele sa podávajú kortikosteroidy. Po zvládnutí anafylaktickej reakcie po bodnutí hmyzom by mal byť pacient vyšetrený špecialistom alergológom a imunológom, aby určili ďalšiu liečbu. Pacient by mal dostať pohotovostný balíček s autoinjektorom obsahujúcim adrenalín,“ dodáva Vojtěch Thon.
Existuje aj špecifická alergénová imunoterapia jedom blanokrídleho hmyzu. Využíva sa u pacientov, ktorí si prešli ťažkou systémovou reakciou s respiračnými a kardiovaskulárnymi príznakmi s potvrdenou príčinou. Takáto liečba je dlhodobá, trvá minimálne 3 až 5 rokov. Jej princípom je navodenie imunoregulačných mechanizmov a tolerancie jedu. Postupne sa pacientovi zvyšovaním dávok aplikuje hmyzí jed pod kožu. A to až po dosiahnutie niekoľkonásobnej dávky obsiahnutej v žihadle. Tá sa potom podáva dlhodobo.
Prevencia
Vzhľadom na to, že sa u alergických reakcií v prípade anafylaktického šoku jedná o život ohrozujúci stav, sú preventívne opatrenia namieste. Pacient musí byť poučený o základných, zdanlivo samozrejmých princípoch správania sa, ako je jedenie a pitie vonku v letných mesiacoch, chôdza naboso. Musí byť informovaný o nerizikovom správaní pri športe vonku i pri práci na záhrade, o prikrývaní ovocia i o odstránení osích hniezd z okolia.
Pacient po prekonaní anafylaktického šoku musí byť vybavený autoinjektorom s adrenalínom a pohotovostným balíčkom obsahujúcim antihistaminikum a kortikoid. Musí mať balíček vždy pri sebe. Lekári si od vedy sľubujú, že jedného dňa vyvinie prípravok, ktorým sa bude dať zabezpečiť imunita ľudí voči hmyziemu jedu.