Pritom takmer tretina ľudí na svete aspoň raz za život trpí úzkostnými stavmi. Je to horší pocit, ako len byť v strese. Úzkosť znamená mať nevysvetliteľný strach, ktorý často sprevádza únava, bolesti hlavy, triaška, potenie, nevoľnosť a panika.
Lekári sú však opatrní v tvrdení, že úzkosť je priamou príčinou infarktu. Iba konštatujú, že u pacientov s touto psychickou poruchou sa srdcové choroby vyskytujú dva razy častejšie, ako u ľudí, ktorí v mladosti úzkosť nepociťovali.
Do štúdie výskumníkov z Karolinska Institute v Štokholme bolo zaradených takmer 50.000 švédskych mužov narodených v rokoch 1949 a 1951, ktorí sa v mladosti podrobili lekárskym vyšetreniam kvôli vojenskej službe. Či sa výsledky vzťahujú aj na ženy, zatiaľ vedci nevedia. Dámy totiž do výskumu zahrnuté neboli. Keďže pre nich neplatila vojenská služba, nemali také podrobné zdravotné záznamy z mladosti ako muži.
Časopis tiež dáva do pozornosti ďalších dvadsať podobných štúdií, kde lekári sledovali počas jedenástich rokov 250.000 ľudí z Nórska, Holandska, Ruska, Švédska, Japonska a Veľkej Británie. Aj tieto výskumy potvrdili, že ľudia s úzkosťou mali o 26 percent vyššie riziko ochorenia srdca a o 48 percent vyššie riziko úmrtia na problémy so srdcom.
Vedci preto odporúčajú lekárom, aby pri pacientoch, ktorí mali niekedy diagnostikovanú úzkostnú poruchu, viac sledovali ostatné rizikové faktory súvisiace s kardiovaskulárnymi chorobami. Napríklad by sa mali viac zamerať na hladiny tukov v krvi a hodnoty krvného tlaku.