Laparoskopia je už stará dáma - má presne sto rokov

Písal sa rok 1910, keď švédsky lekár Hans Christian Jacobaeus nazrel do brucha človeka bez toho, aby ho celé rozrezal. Inšpiroval sa nemeckým kolegom Georgom Kellingom z Drážďan, ktorý deväť rokov predtým vyskúšal túto techniku na psovi. Pacienti sú za ich objav vďační dodnes - laparoskopia umožňuje veľmi šetrné odhaľovanie ochorení vo vnútri tela, ale aj ich liečbu.

17.09.2010 07:00
operácia - lekári - operačná sála - zákrok Foto:
Ilustračné foto.

Od okamihu, ako sa Jacobaeus pozrel do brucha svojho pacienta cez „katéter“, však muselo prejsť veľa rokov, aby sa táto metóda stala bežne používanou vo svete. Až koncom minulého storočia zaznamenala rozmach. Umožnil ho technický rozvoj miniatúrnej televíznej kamery, vďaka ktorej lekár veľmi presne na monitore vidí stav brušnej dutiny zvnútra.

Jednou z prvých laparoskopických operácií bolo odstránenie žlčníka. Urobil ho v roku 1987 Philip Mouret, francúzsky chirurg z Lyonu. Po počiatočnej nedôvere chirurgov si tento operačný spôsob získal veľkú popularitu. Mnohé štúdie totiž priniesli nepopierateľné dôkazy o tom, že laparoskopická operácia je pre pacientov šetrnejšia, pooperačná rana ich menej bolí, z nemocnice môžu odísť skôr a jazva je oveľa krajšia, ako pri bežnom zákroku.

Výhodná je aj pre chirurga. Lepšie vidí, môže pracovať jemnejšie, pri stole nepotrebuje dvoch, ale len jedného asistenta. Hospitalizácia po operácii je krátka, často menej ako 48 hodín. Dodnes patrí laparoskopické odstránenie žlčníka medzi najčastejšie operácie na chirurgických oddeleniach. Na Slovensku sa ich urobí viac ako 8 700 za rok. Postupne sa laparoskopia rozšírila aj na iné druhy operácií, dnes sú najčastešie operácie apendixu, pruhu, tráviaceho traktu, gynekologické operácie. Dokonca sa ňou lieči aj chrobná obezita, keď sa pacientovi laparoskopicky urobí bandáž – teda zmenšenie obsahu žalúdka.

Pacient je vždy operovaný v celkovej narkóze. Lekárom stačí najviac jeden centimeter dlhý rez, cezeň pomocou špeciálnej ihly vpustia do brušnej dutiny oxid uhličitý, aby sa predná brušná stena oddialila od vnútorných orgánov. Nafúknutie brucha umožňuje manipuláciu v jeho dutine. Cez ten istý rez zavedú dnu kameru, vďaka ktorej vidia, čo sa deje v pacientovom tele. Ak je to potrebné, chirurg urobí ešte jeden až dva ďalšie pomocné rezy, cez ktoré dnu zavedie potrebné operačné nástroje.

V podstate je len málo zárokov, ktoré sa nedajú dodnes urobiť laparoskopicky. Pravda je však aj to, že nie vždy sa laparoskopia vydarí. Niekedy sa jej priebeh skomplikuje a operatér je nútený pristúpiť ku klasickému operačnému rezu.

Ďalším veľkým posunom vpred v laparoskopickej medicíne sú operácie, pri ktorých asistuje robot. Volá sa Da Vinci a prvú operáciu zvládol v roku 2000.

Pracuje omnoho precíznejšie a efektívnejšie, urobí za lekára množstvo fyzickej práce. Chirurg je často oslobodený od niekoľkohodinovej fyzicky náročnej operácie. Sedí pohodlne pri konzole, na rukách má špeciálne náprstky, ktoré snímajú pohyb. Ten sa prenáša na robota, ktorý potom vykonáva samotné úkony v tele pacienta. Vie sa dostať na miesta, kde lekár nedočiahne. Odpadá tiež trasenie rúk lekára pri operácii. V susedných Čechách majú už takýchto prístrojov deväť, na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku nie je zatiaľ žiaden.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba