V súčasnosti sa však vďaka modernej diagnostike darí toto ochorenie včas odhaliť a prípadne operatívne zabrániť prasknutiu cievy. Výdute mozgových ciev sú zradné v tom, že väčšina pacientov o nich nevie a do konca života sa u nich ochorenie nemusí prejaviť. Vznik výdutí je podmienený geneticky, podieľa sa na ňom ale aj ateroskleróza, vysoký krvný tlak alebo fajčenie. Výduť vzniká na zúženom mieste cievy a pokiaľ praskne, krv sa začne rozlievať okolo mozgu.
„Polovica na následky ochorení zomrie, ďalšia štvrtina ľudí síce prežije, ale s nejakým postihnutím – napríklad zle chodia, vidia, majú výpadky pamäte či psychické problémy. Len štvrtine pacientov sa podarí uzdraviť,“ upozornil Klener.
Vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie však umožňuje výdute odhaliť včas, lekári ich vraj často objavujú náhodne, keď týmito metódami vyšetrujú inú chorobu. U výdutí menších než päť milimetrov nehrozí podľa Klenera vysoké riziko prasknutia, väčšie aneuryzmy sa potom spravidla operujú buď zasvorkovaním alebo zavedením špeciálnej špirálky priamo do výdute, vďaka čomu sa v nej vytvorí krvná zrazenina a krv prestane vytekať.
Krvácanie sa prejavuje veľmi silnú bolesť hlavy, zvracaním, strnutím šije a stratou vedomia. Prasknutú výduť odhalí CT vyšetrenie.