Jediný kilogram nadváhy môže zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia na artrózu o 9 až 13 percent. Artritída je zas zápalové ochorenie, ktoré si vyberá práve mladších. Kĺby, tieto pohyblivé kostné spojenia, sú ako ložiská v stroji. Aby stroj bez problémov pracoval, musí byť v jeho ložiskách minimálne trenie. Ložisko, ktoré sa nepoužíva, stuhne. Preťažené sa zadrie. Ak sa začnú o seba trieť styčné plochy v kĺbe, prichádza bolesť.
Reuma je len všeobecný pojem pre množstvo rôznych diagnóz. „Dnes je už známe, že ide o veľkú skupinu úplne odlišných ochorení, ktoré postihujú prevažne pohybové ústrojenstvo a ktorých spoločným znakom je bolesť,“ tvrdí MUDr. Elena Ďurišová z Reumatologicko-rehabilitačného centra v Hlohovci.
V zásade treba rozlišovať predovšetkým medzi zápalovými reumatickými chorobami a degeneratívnymi kĺbovými zmenami. Reumatoidná artritída, resp. pravá reuma, je autoimunitné ochorenie – imunitný systém si začne vytvárať protilátky proti bunkám vlastného organizmu a zápalom bývajú postihnuté nielen kĺby, ale často aj tkanivá ležiace mimo kĺbu. Najčastejším ochorením kĺbov je však osteoartróza, stav, keď sa opotrebuje chrupavka pokrývajúca styčné plochy v kĺbe.
Čo vyvoláva artrózu?
Tak ako neboli dosiaľ objasnené jednoznačné príčiny a spúšťače reumatoidnej artritídy, nie je celkom jasné ani to, prečo vzniká artróza. Jestvujú rôzne faktory, ktoré majú vplyv na jej vznik, niektoré sú ovplyvniteľné, iné nie. Jednou z logických príčin je starnutie, nejakým stupňom tejto choroby trpí každý druhý človek nad 50 rokov. Nasledujú faktory dedičnosti, hoci dosiaľ nebol objavený nijaký gén špecifický pre artrózu. Vie sa však, že artróza bedier a prstov na rukách, bežná v bielej populácii, sa omnoho zriedkavejšie vyskytuje u ľudí afrokaribského pôvodu.
Ďalším faktorom je pohlavie – artróza postihujúca väčšinu kĺbov, predovšetkým na rukách, sa vyskytuje častejšie u žien, a to predovšetkým po menopauze. Poukazuje to na možný vplyv zníženej hladiny ženského pohlavného hormónu estrogénu. „Ak je postihnutá iba chrupavka, chorý nemá bolesti, pretože chrupavka nemá cievne ani nervové zásobenie,“ píše MUDr. Soňa Žlnayová pre Bedeker zdravia. „Ťažkosti nastanú až pri zápale výstelky kĺbu. V susedných kostiach v oblasti kĺbu postupne dochádza k procesu prestavy. Znamená to začiatok jeho deštrukcie.“
Zápalové ochorenia, napríklad spomínaná reumatoidná artritída, môžu mať na vznik artrózy takisto vplyv. Hlavným rizikovým faktorom artrózy, a to predovšetkým v prípade váhonosných kĺbov ako kolená a bedrá, je obezita. Aj vážne zranenia, úrazy kĺbov, zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia, ktoré sa môže objaviť aj viacero rokov po úraze. K artróze vedú aj športy, ktoré opakovane preťažujú určité kĺby, napríklad vrcholoví futbalisti či tenisti platia daň za tvrdé tréningy aj v podobe kĺbových bolestí. K chybnému zaťažovaniu chrupavky môže viesť aj výrazná plochá noha, nerovnaká dĺžka končatín, vrodené chybné postavenie bedrových kĺbov a mnoho ďalších faktorov.
Čo vyvoláva artritídu?
„Artrózu možno pri zjednodušenom výklade pokladať za starnutie chrupky. Najvážnejšie reumatické ochorenia však zaraďujeme do skupiny zápalových reumatických chorôb,“ vysvetľuje MUDr. Dagmar Mičeková z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. „Najčastejším zápalovým reumatickým ochorením je reumatoidná artritída.“ Zatiaľ nejestvujú nijaké dôkazy o tom, že pravá reuma by mohla byť vyvolaná nejakou infekciou, odborníci to však predpokladajú.
Ženy pred klimaktériom sú postihnuté artritídou trikrát častejšie ako muži, ale tých, čo boli diagnostikované po menopauze, je toľko ako chorých mužov. To by mohlo dokazovať istú súvislosť ochorenia s vyššou hladinou ženských pohlavných hormónov – na rozdiel od artrózy. Neovplyvniteľným rizikovým faktorom je aj dedičnosť, ochorenie sa zvykne vyskytovať aj u viacerých členov jednej rodiny.
Hovorí sa aj o ľudských leukocytových antigénoch (HLA), proteínoch, ktoré sa nachádzajú na povrchu väčšiny buniek nášho tela. HLA-systém je laikom známy najmä v súvislosti s témou transplantácií, darca a príjemca sa v mnohých prípadoch transplantácií orgánov musia zhodovať v čo najväčšom počte týchto znakov. Prítomnosť niektorých HLA sa spája s určitými autoimunitnými ochoreniami, ale pri diagnostike tento faktor nie je dostatočným dôkazom.
Pri zápale sú kĺby teplé
Artrózu možno diagnostikovať na základe príznakov ako bolesť kĺbov a citlivosť na dotyk, ich stuhnutosť a obmedzenie rozsahu pohybu, vŕzganie kĺbu pri pohybe a niekedy opuch, ktorý vznikne nahromadením tekutiny v kĺbovom puzdre. Podobné príznaky má aj pravá reuma, len s tým rozdielom, že pri zápalovom ochorení sú kĺby často na dotyk teplejšie ako okolitá koža, častejší je aj opuch a celková malátnosť.
Zatiaľ čo artróza je ešte stále typická najmä pre starších ľudí, má ju až 70 percent sedemdesiatnikov, artritída sa často po prvý raz objaví medzi 30. až 50 rokom života, najviac žien na ňu ochorie po pôrode a v období dojčenia. Bolestivosť pri artritíde je najhoršia ráno, keď pacienti pociťujú aj značnú stuhnutosť. Aj ľudia s artrózou môžu mať problémy s kĺbami ráno po zobudení, ale často ich rozbolia najmä pri ich zaťažovaní (napr. bedrá a kolená po dlhšej chôdzi a podobne). Pre artritídu je navyše typická tzv. symetrickosť prejavov – zápal zasahuje súčasne kĺby na oboch rukách alebo obe kolená. Pri artróze môže bolieť len jeden kĺb, horšie je na tom len jedno koleno alebo len jeden z bedrových kĺbov.
Liečba oboch týchto ochorení má svoje spoločné znaky v podobe vhodnej pohybovej aktivity nezaťažujúcej nadmerne kĺby (najmä plávanie, naťahovacie cvičenia), spoločné môžu byť aj niektoré lieky odstraňujúce bolesť (najmä nesteroidné protizápalové lieky ako ibuprofén, naproxén, diklofenak), kortikosteroidové injekcie, kĺbová rehabilitácia. Pri oboch ochoreniach sa vykonávajú aj operácie, dokonca náhrada chorých kĺbov umelými. Pri problémoch s kĺbami je dôležitý príjem esenciálnych mastných kyselín (omega-3 a omega-6), ktoré si telo nedokáže samo vyrobiť.
Pre artrózu je však typické podávanie stavebných zložiek kĺbovej chrupavky v podobe tzv. chondroprotektív – prípravkov obsahujúcich glukozamín, chondroitín či kolagén. Kyselina hyalurónová (bežne sa nachádza v kĺbovej tekutine) sa môže injekčne vstreknúť priamo do kĺbu a pri artróze uľaviť od bolesti aj na niekoľko mesiacov. Liečba artritídy je zas typická protireumatickými liekmi ovplyvňujúcimi priebeh ochorenia, ktoré potláčajú nielen zápalovú reakciu tela, ale môžu aj spomaliť tempo poškodzovania kĺbových tkanív. Pôsobia pomaly a pacienti ich často užívajú aj niekoľko rokov (sulfalazín, metotrexát, antimalariká atď.). Najnovšou a najdrahšou liečbou pravej reumy je liečba protilátkou proti TNF (bielkoviny, ktorá sa zúčastňuje na zápalovej reakcii tela). Táto biologická liečba je veľmi drahá a môžu ju predpísať len niektoré špecializované centrá.
Jednu spôsobuje zápal, druhú opotrebovanie kĺbov
pravý reumatický zápal, autoimunitne podmienené ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä opuchmi a bolesťami drobných kĺbov na rukách, hánkach a zápästiach, pričom pacienti sa cítia najhoršie ráno. V porovnaní s ostatnými časťami tela môžu byť postihnuté kĺby nečakane teplé. Býva pre ňu typická symetrickosť prejavov, čiže ak je postihnutý kĺb na jednej končatine, býva postihnutý kĺb tej istej kĺbovej skupiny na končatine druhej. Má obdobia akútnych vzplanutí a štádií ústupu príznakov, vyskytuje sa od detského veku. Zápal tlmí aj liečba chladom (lokálna či celková kryoterapia).
Osteoartróza: znamená poškodenie chrupavky chrániacej povrch kostí v kĺbe, ktorá pôsobí ako tlmič otrasov. Je to ochorenie typické pre staršiu populáciu, je chronické, stále postupuje. Najčastejšie postihuje kolenné a bedrové kĺby, nemá symetrickosť prejavov. Príznaky sa môžu zhoršovať v priebehu dňa, hoci je pre ňu tiež charakteristická ranná stuhnutosť kĺbov (tzv. štartovacie ťažkosti) a na rozdiel od artritídy im môže uľaviť teplo.
Štyri základné skupiny reumatických chorôb
Zápalové choroby: reumatoidná artritída, psoriatická artritída, infekčné artritídy, lupus…
Metabolické choroby: osteoporóza, dna…
Degeneratívne choroby: osteoartróza, spondylóza…
Mimokĺbový reumatizmus: úponové a šľachové postihnutie iných častí končatín…
Ktoré kĺby postihuje artróza
rameno a lakeť, ruky a zápästia, členok, krk, bedro, koleno
Ktoré časti tela postihuje artritída
rameno a lakeť, ruka a zápästie, kolená, oči, krk a čeľusť, pľúca, srdce a cievy, chodidlá a členky