Vďaka rodokmeňu možno zistiť dedičné predispozície na určité choroby

Ľudia, ktorí si dajú vypracovať rodokmeň, zvyčajne pátrajú po svojich predkoch, chcú sa o nich čo-to dozvedieť.

14.01.2011 16:30
Lucia Šemorádiková Foto:
Lucia Šemorádiková vyštudovala odbor archívnictvo a pomocné vedy historické na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Genealógii sa profesionálne venuje od roku 2006,
debata

Napríklad aké bolo typické povolanie hláv rodín, aký bol rozsah ich majetku, aké platili dane, ktorej vrchnosti boli poddanými a podobne. Genealogička Lucia Šemorádiková dokáže zo zápisu cirkevnej matriky zomrelých vyčítať okrem základných biografických údajov neuveriteľné, častokrát až kuriózne veci. Týkajú sa aj zdravia. Aké choroby našich predkov kvárili, resp. na ktoré zomreli… „Jednou z príčin, prečo si ľudia dávajú vypracúvať rodokmene, je aj zistiť možnú dedičnú predispozíciu na určité choroby, prípadne chcú zistiť, či sa v rodine vyskytla choroba, ktorá by dnes mohla aspoň čiastočne vysvetliť zdravotný stav niektorého z členov rodiny,“ hovorí Šemorádiková.

Povinnosť farára zaznamenať príčinu odchodu jednej „z ovečiek farnosti“ siaha do prvej polovice 19. storočia. Lucia Šemorádiková objasnila, že takýto údaj sa ale môže nachádzať aj v starších záznamoch. Dôvodom je, že slovenčina sa ako úradný jazyk začala používať v roku 1918 – staršie záznamy sú v latinčine, maďarčine, staroslovienčine, prípadne v biblickej češtine.

Vďaka poznámke v matričnom zázname dnes môžeme spoznať svoju rodinnú „predispozíciu“ na určité choroby. Zaujímavé je, že zápis do matriky vykonal farár, nie lekár. „Hlavne v dedinských farnostiach sa k mŕtvym privolal farár skôr, čo je zo sociálneho či spoločenského postavenia obyvateľstva pochopiteľné. Preto dnes v matričných záznamoch môžeme čítať aj opisy ochorení, skôr však ich priebeh, než presnú diagnózu,“ vysvetlila Šemorádiková.

Takmer každé obdobie v histórii ľudstva prinieslo so sebou epidémiu, ktorá si vyžiadala množstvo ľudských životov. Lucia Šemorádiková informovala, že na našom území je najznámejšia cholerová epidémia. Zúrila v roku 1831, najmä v oblasti východného Slovenska. Vypuklo pre ňu tzv. Východoslovenské roľnícke povstanie, známe aj ako „cholerové“.

Popri takýchto epidémiách boli podľa Šemorádikovej slov príčiny úmrtí rôzne, medzi najčastejšie patrila tuberkulóza (lat. phthysis, maď. aszkór, sorvadás, tüdősorvadás), zápal pľúc (lat. pneumonia, accensio pulmonum, maď. tüdőgyulladás) prípadne vodnatieľka (lat. hydrops, maď. vízkór) a veľa ďalších. V zápisoch o úmrtiach detí bolo najčastejšou príčinou náhle úmrtie.

Deti z tohto sveta odchádzali aj pre vrodené postihnutie (napríklad mentálne) alebo slabosť (lat. debilitas, maď. gyermekek gyengeség), osýpky (lat. morbilli, maď. kanyaró), kiahne (lat. variola, maď. himlő), tuberkulózu, záškrt (lat. diphtheria, maď. diftéria) a podobne. Častou príčinou smrti starších ľudí bola zas staroba (lat. debilitas senilis, senilitas, maď. gyengeség), zápal pľúc, tuberkulóza, astma (lat. asthma, maď. asztma), rakovina (lat. concor, maď. rák), srdcová mŕtvica (lat. apoplexia cordis, maď. szívhűdés) a ďalšie choroby.

„Čo sa ťažko podáva na papier, sú rodinné tragédie ako vraždy, samovraždy a iné nešťastia. Tieto smutné udalosti sa snažím podať citlivým spôsobom,“ vraví Šemorádiková a dopĺňa: „Niekedy sa o nich v rodine aj vie, len sa o nich mlčí. Je komplikované písať o tom, ako si váš predok vzal život. Avšak sú udalosti, ktoré sa v danom čase a na danom mieste len veľmi ťažko riešia.“

Ďalšou smutnou informáciou bola vysoká detská úmrtnosť. Nebolo výnimočnosťou, že sa určitému manželskému páru narodilo osem až desať detí, no dospelosti sa dožili len traja z nich. Niektoré z týchto detí zomreli na choroby, ktoré sú dnes ľahko liečiteľné, no v minulosti na ne nepoznali liek.

Lucia Šemorádiková (29) sa narodila v Košiciach. Vyštudovala odbor archívnictvo a pomocné vedy historické na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Genealógii sa profesionálne venuje od roku 2006, spracovala genealógie rodín aj mnohým popredným predstaviteľom slovenskej spoločnosti.

debata chyba