Neplodných párov pribúda, možnosťou riešenia je adopcia

Bezdetní manželia často dlho uvažujú o osvojení dieťaťa. „Je dobré, ak premýšľajú o svojej motivácii, možnostiach, postojoch k rodičovstvu a k prijatiu opusteného dieťaťa ešte predtým, ako vstúpia do adopčného procesu,“ hovorí Soňa Očkášová z Občianskeho združenia Návrat. „Každý budúci náhradný rodič prejde rôznymi stupňami vývoja, kým sa dopracuje k rozhodnutiu o prijatí dieťaťa do rodiny. Na jeho prijatie totiž iba túžba mať dieťa nestačí,“ dodáva.

Fáza rozhodovania a prípravy nie je vôbec jednoduchá. „Prichádzajú k nám páry, ktoré sa trápia pre vlastnú bezdetnosť a osvojenie je pre nich poslednou možnosťou, ako sa dopracovať k dieťaťu. Veria, že adopcia je len nutné zlo, ktoré musia absolvovať, ďalej však bude všetko úplne normálne a rovnaké ako u iných rodičov. A tu môže nastať problém, pretože výchova takéhoto dieťaťa je iná,“ hovorí Zuzana Petrincová, sociálna pracovníčka z Návratu. „Dieťa zažilo odmietnutie od počatia, náročné tehotenstvo, opustenosť po pôrode, lekárske zákroky, nevhodné zaobchádzanie, zmeny prostredia.“

Tieto deti často trpia nedostatkom lásky, môžu sa u nich prejaviť príznaky citového strádania. „Vytvorenie citového puta k novým rodičom nie je automatické, vyžaduje trpezlivosť a aj vedomosti o tom, čo môžu čakať,“ dodáva Očkášová. Adoptívni rodičia na to často nie sú pripravení. Sú prekvapení, keď počúvajú, že takéto dieťa si nesie svoj balíček zranení, preto s ním treba zaobchádzať inak. „Hovoríme im, že lepšie je byť pripravený, ako prekvapený. Informujeme ich o tom, aby čas prípravy a čakania využili na diskusie s inými náhradnými rodičmi v kluboch náhradných rodín, na rozhovory o tom, čo ich čaká so svojou rodinou a priateľmi,“ vysvetľuje.

Veľmi dôležitá je zhoda medzi partnermi v otázke náhradného rodičovstva. Obaja musia byť s touto myšlienkou stotožnení. Nestačí, ak sa rozhodne jeden a druhý len akceptuje jeho rozhodnutie. Dieťa bude očakávať a vyžadovať lásku, pozornosť a čas od obidvoch.

Dnes si už na rozdiel od minulosti môže dieťa adoptovať aj osamelý človek. Trochu v nevýhode sú iba partneri, ktorí nie sú zosobášení. Ak si chcú adoptovať dieťa, musia sa vziať.

Náročný proces
„Cesta každého žiadateľa sa začína na úrade práce, kde si musí podať žiadosť o náhradnú rodinnú starostlivosť. Vysvetlia mu podmienky, ktoré musí splniť, a dozvie sa, aké doklady musí predložiť. Po ich splnení si vyberú akreditovaný subjekt, ktorý ich na príchod dieťaťa pripraví,“ vraví Očkášová.

Príprava trvá 26 hodín, jej súčasťou je posúdenie spôsobilosti na náhradné rodičovstvo a je tiež jednou zo zákonných podmienok. V procese prípravy sa so záujemcami rozprávajú aj o špecifikách náhradného rodičovstva v porovnaní s bežným, biologickým rodičovstvom a o predstavách žiadateľov o dieťati v porovnaní s možnosťami.

„Každý nádejný náhradný rodič, či už budúci osvojiteľ, alebo pestún, môže prísť bez akéhokoľvek odporučenia a požiadať o informácie o náhradnej rodinnej starostlivosti,“ hovorí Zuzana Mardiaková, riaditeľka odboru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Kompetentný sociálny pracovník mu poskytne potrebné informácie a oboznámi ho s procesom prípravy až po osvojenie dieťaťa alebo zverenie do pestúnskej starostlivosti.

Úrad záujemcov potom zapíše do zoznamu čakateľov. Ak chcú biele dieťa, zdravé a navyše si určia aj pohlavie, čakajú dlhšie. „V Bratislave je to podľa našich skúseností teraz približne rok až dva roky, v niektorých krajoch aj dlhšie,“ vraví Petrincová.
Ak úrad nájde vhodné dieťa, kontaktuje ich a po oboznámení sa s dokumentáciou dieťaťa môžu spísať žiadosť o sprostredkovanie stretnutia. Od momentu, keď sa rozhodnú pre konkrétne dieťa, komunikujú s určeným úradom práce a s detským domovom o návštevách dieťaťa. Potom podávajú na súd žiadosť o osvojenie. Ten môže trvať pár týždňov, ale aj trištvrte roka.

Dlhé čakanie
Mnohí upozorňujú na fakt, že celý proces trvá pridlho. „Nejde o systémové prekážky, ale o prekážky, ktoré sa netýkajú len rezortu práce, napríklad dĺžka súdneho konania a podobne. Ministerstvo práce sústavne komunikuje s úradmi, neštátnymi subjektmi, ktoré pôsobia v tejto oblasti, a získané poznatky využíva pri zlepšovaní systému,“ konštatuje hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová.

Proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti podľa nej vychádza u nás rovnako ako v iných krajinách z filozofie, že hľadáme dieťaťu vhodných rodičov. Slovenská úprava podľa nej zodpovedá medzinárodným štandardom, v niektorých ohľadoch je dokonca jemnejšia. „Napríklad Francúzsko má stanovené vekové hranice pre žiadateľov, škandinávske krajiny zas v prípade, že záujemcovia odmietnu ponúknuté dieťa, ich vylúčia z procesu.“

Najviac žiadostí na západe
Najviac žiadateľov o adopciu je z Bratislavského kraja a každý rok ich pribúda. Najčastejšie otázky, ktoré budúci rodičia kladú, sa týkajú biologických rodičov, najmä matiek. „Najväčší záujem je o zdravé bábätká do pol roka. A tých je najmenej. Keď sa však spolu so žiadateľmi rozprávame o tom, aké deti sa dostávajú do systému náhradnej starostlivosti, sú často sklamaní, keďže o úplnom zdraví detí sa nedá hovoriť,“ vraví Petrincová.

Deti vhodné na adopciu často porodili ženy, ktoré žijú v zlých podmienkach, sú závislé od drog či alkoholu. Niekedy sa tak paradoxne stáva, že dieťa narodené v osade môže byť v skutočnosti zdravšie ako dieťa z Bratislavy. Detí, ktoré porodí študentka a dá ho na adopciu, je možno jedno percento.

O histórii detí z hniezd záchrany toho úrady veľa nevedia. "Nemáme žiadne informácie o matke, ako sa správala počas tehotenstva, čo prežívala. Pritom o takéto deti je najväčší záujem.

Pestúnstvo na vedľajšej koľaji?
Predsudky, respektíve skôr obavy majú ľudia z pestúnskej starostlivosti. „Detí vhodných do pestúnskej starostlivosti je väčšina, často však nie sú právne voľné, ich rodičia raz za čas o ne prejavia záujem, nikdy však nedospejú k tomu, aby si ich mohli zobrať domov. Reálne tieto deti potom zostávajú v detských domovoch. Snažíme sa pracovať s verejnou mienkou, aby vnímaví ľudia na Slovensku vedeli o potrebách opustených detí,“ vraví Očkášová.

So žiadateľmi hovoria nielen o možnosti adopcie, ale aj o pestúnskej starostlivosti. Aj keď je proces viac-menej rovnaký, má svoje špecifiká.

Adopcia je právne záväznejší a biologickému rodičovstvu podobnejší vzťah, pri ktorom rodičia oceňujú istotu, že im dieťa nikto nevezme, zatiaľ čo v rámci pestúnskej starostlivosti v pozadí figuruje biologický rodič, ktorý má na dieťa právo.
Podľa Zuzany Petrincovej je pestúnska starostlivosť vhodná aj pre manželov, ktorí už majú napríklad odrastené deti, majú teda skúsenosti s výchovou a necítia sa na to, že by mali vychovať dieťa od bábätka až po dospelosť.