Očkovanie proti chrípke
Klasická chrípka sa prejavuje vysokými teplotami, škriabaním alebo bolesťami hrdla, suchým dráždivým kašľom a plným nosom. Podľa lekárov je dôležité, aby sa toto infekčné ochorenie len tak neprechodilo. „Organizmus si totiž neoddýchne a vtedy môže dôjsť aj ku komplikáciám, k zápalu pľúc či uší,“ tvrdí všeobecná lekárka Beata Omarová.
Najlepšia proti chrípke je podľa odborníkov prevencia, a teda očkovanie. To chráni pred komplikáciami či úmrtím najmä rizikové skupiny, ako sú malé deti a ľudia s poruchami imunity, metabolickými chorobami či chronickými ochoreniami srdca, ciev alebo pľúc. U zdravých ľudí zase pôsobí preventívne. Keďže sa vírusy chrípky každý rok menia, je potrebné každoročné očkovanie.
Na očkovanie proti chrípke vyzýva aj Úrad verejného zdravotníctva. V posledných dňoch totiž u nás došlo k zvýšenému výskytu respiračných ochorení, najmä u malých detí do piatich rokov. Od začiatku chrípkovej sezóny sa vyskytlo aj niekoľko vážnejších prípadov, dvaja Slováci dokonca na chrípku zomreli.
Očkovanie proti žltačke typu A
Žltačka, známa aj ako choroba špinavých rúk, je závažné infekčné ochorenie, na ktoré každoročne vo svete zomrie viac ako 1,5 milióna ľudí. Závažnosť tejto choroby sa podľa epidemiológov stupňuje s pribúdajúcim vekom človeka.
V poslednom období sa začala žltačka vo veľkej miere šíriť aj u nás. Podľa Úradu verejného zdravotníctva počet prípadov infikovaných Slovákov je najväčší za posledných sedemnásť rokov. Hepatitída typu A postihla najmä deti do deväť rokov. Dôvodom je podľa odborníkov ich menšia obranyschopnosť, ale aj horšie hygienické návyky. „Najviac sa ochorenie objavuje u detí zo sociálne slabších skupín, ale potom sa nám to prenesie aj medzi ostatné deti v kolektíve,“ tvrdí Jarmila Pertináčová, epidemiologička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Nebezpečenstvo žltačky je v tom, že sa ňou môžu ľudia nakaziť bez toho, aby o tom vedeli. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť napríklad po konzumácii kontaminovanej potravy. „Ochorenie prebieha niekedy bezpríznakovo. Pacient nevie, že je chorý a nosičom vírusu, a preto ten vírus roznáša ďalej,“ upozorňuje predsedníčka Slovenskej infektologickej spoločnosti Katarína Holečková.
Samotné prvé príznaky ochorenia môžu byť klamlivé. Na začiatku sa žltačka prejavuje ako obyčajná chrípka, až neskôr sa približne u 60 percent chorých objavujú jasnejšie známky ochorenia ako žlté sfarbenie kože, zväčšená pečeň, tmavý moč, bolesti brucha či nechutenstvo.
Infikovaniu vírusom hepatitídy sa môžu ľudia vyhnúť, ak budú dodržiavať zásady osobnej hygieny, najmä umývanie rúk. Dôležité je aj používanie zdravotne vyhovujúcej pitnej vody. „Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia proti vírusovej hepatitíde A patrí aj očkovanie,“ tvrdí hlavný hygienik Úradu verejného zdravotníctva Gabriel Šimko.
Očkuje sa dvoma dávkami vakcíny alebo tromi dávkami kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B. Ochrana je dlhodobá, preočkovanie teda nie je nutné.
Očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu
Ide o infekčné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Jeho priebeh je v mnohých prípadoch závažný a často sa končí smrťou.
Kliešťový zápal mozgu, ako aj z názvu vyplýva, je prenášaný kliešťami a jeho rozšírený výskyt sa viaže najmä na letné mesiace. Možná je však nákaza aj z nepasterizovaného mlieka či syra z infikovaných oviec a kôz. Aj keď Slovensko nepatrí k takým rizikovým krajinám ako susedné Česko či Rakúsko, každoročne sa aj u nás vyskytnú desiatky prípadov ochorení. Jeho závažnosť pritom stúpa s vekom, najmä u starších osôb môže dôjsť po infikovaní k ochrnutiu či dokonca úmrtiu.
Očkuje sa tromi dávkami vakcíny, pričom druhá dávka sa podáva jeden až dva mesiace po prvej a tretia dávka až približne rok po aplikácii druhej očkovacej vakcíny. Každých tri až päť rokov je navyše nutné preočkovanie. Podľa odborníkov je najlepšie nechať sa zaočkovať v chladných mesiacoch roka, keď je minimálna aktivita kliešťov. Protilátky proti vírusu kliešťovej encefalitídy sa totiž nevytvárajú ihneď, ale až dva týždne po podaní prvej očkovacej vakcíny.
Očkovanie proti meningokokovým invazívnym ochoreniam
Meningokokové hnisavé zápaly postihujú každú vekovú kategóriu, najčastejšie sa však vyskytujú medzi deťmi do jedného roka. Vysoko ohrozenou skupinou je podľa odborníkov aj mládež. Na Slovensku sa väčšinou vyskytuje vírus meningokoka typu B a C, v niektorých štátoch, napríklad v afrických, spôsobuje epidémie najmä meningokok typu A.
Ochorenie má po infikovaní rýchly a závažný priebeh a až v 90 percentách sa končí úmrtím. Môže spôsobiť napríklad bolesti brucha, bezvedomie, ale aj závažnejšie komplikácie ako respiračné infekcie, krvácanie do nadobličiek, artritídu alebo nekrózy kože končiace amputáciou.
Vírus meningokoka sa prenáša slinami, priamym kontaktom, výnimočne pohlavným stykom. K rozšíreniu epidémie napomáha nízka úroveň hygieny, uzavretý kolektív, stres či sťahovanie ľudí z iných krajín.
Očkovanie sa aplikuje jednou dávkou a chráni človeka tri roky. Odporúča sa najmä pri zahraničných cestách, napríklad pred púťou do Mekky či pri ceste do oblastí s nízkym hygienickým štandardom v krajinách Afriky, Ázie či Južnej Ameriky.
Očkovanie proti papilomavírusom
Najčastejšie sa infekcia vyskytuje u dvadsať- až dvadsaťpäťročných žien. Je treťou najčastejšou príčinou úmrtia žien na rakovinu.
Papilomavírusov je niekoľko. Niektoré spôsobujú v okolí pohlavných orgánov bradavice, iné sú zodpovedné za rakovinu krčka maternice, na ktorú každoročne zomiera vo svete viac ako 270-tisíc žien. Riziko infikovania onkogénnymi papilomavírusmi sa začína už pri prvom sexuálnom styku, pričom sexuálne aktívna žena môže byť nakazená kedykoľvek v priebehu života, aj opakovane.
Niektoré štáty už zaviedli proti tomuto ochoreniu povinné očkovanie, u nás je to zatiaľ stále na dobrovoľnej báze. Očkujú sa najčastejšie desať- až pätnásťročné dievčatá, ale lekári odporúčajú očkovanie všetkých žien do 26 rokov. V niektorých prípadoch sa očkujú aj deväť- až pätnásťroční chlapci za účelom prevencie genitálnych bradavíc.
Existujú dva druhy očkovacích látok, ktoré sa podávajú v troch dávkach v priebehu pol roka. Vakcíny však nechránia pred všetkými typmi papilomavírusov, preto sú potrebné aj pravidelné návštevy u gynekológa.
Očkovanie proti rotavírusom
Rotavírus je infekčné ochorenie, ktoré tretina detí prekoná do tretieho roka života, ale v chudobnejších krajinách sveta naň zomrie až 90 percent infikovaných dojčiat. Prenáša sa kontaminovanými rukami či predmetmi, v ojedinelých prípadoch môže k nákaze dôjsť aj dýchacími cestami. Najviac sa rozširuje v zimných a jarných mesiacoch.
Rotavírusy spôsobujú u dojčiat nevoľnosť, vracanie a ťažké hnačkovité stavy, často sprevádzané aj vysokými teplotami alebo zimnicou a dehydratáciou.
Očkovanie sa neaplikuje injekčným vpichom ako vo väčšine prípadov, ale vakcínu dieťa prehltne. Počet dávok závisí od druhu očkovacej látky, s prvou dávkou sa však musí začať už v šiestom týždni a s poslednou sa má končiť najneskôr do pol roka.
Zmena v očkovaní proti pneumokokom
Do povinného očkovania proti pneumokokovým invazívnym infekciám je od nového roka zaradená nová vakcína. Rodičia si tak pre svoje deti môžu vybrať z dvoch očkovacích látok, buď 10-valentný Synflorix, alebo 13-valentný Prevenar.
Synflorix sa podáva v štyroch dávkach, Prevenar v troch. Oboma látkami sa očkujú deti vo veku šiestich týždňov až druhého roku života. Význam vakcín spočíva v tom, že telo zaočkovanej osoby si vytvorí vlastné protilátky proti kmeňovým bunkám pneumokoka, ktoré spôsobujú zápal mozgových blán, stredného ucha alebo otravu krvi. Deti, u ktorých sa minulý rok očkovanie začalo 13-valentnou konjugovanou vakcínou, sa budú musieť tento rok doočkovať tou istou očkovacou látkou.
Účinnejší Prevenar, ktorý zabezpečuje odolnosť proti 90 percentám kmeňov pneumokoka, mal byť pôvodne spoplatnený tromi eurami. Po rokovaniach medzi ministerstvom zdravotníctva a výrobcami liečiv bude však nakoniec Prevenar, ako aj Synflorix, zadarmo. „Vyzývali sme výrobcov oboch vakcín a v prípade tejto 13-valentnej sa nám podarilo na základe rokovaní znížiť cenu jednej vakcíny až o 4,50 eura,“ informovala riaditeľka sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Michaela Gajdošová.
Okrem širšieho výberu pre rodičov táto zmena podľa ministerstva znamená aj úsporu v zdravotníctve približne osemstodesaťtisíc eur.